Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-13-2013.pdf
PDF · 159.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Dunajská Streda Galantská cesta č. 693/5, 929 01 Dunajská Streda proti žalovaným: X/Pavlovi Š., U., XX.E. XXXX a X/Ildikó Š., A.. H., U.. XX.G. XXXX, obaja trvale bytom H. M. Č.. XXX, XXX XX M., právne zastúpených JUDr. Marcelom Borisom, advokátom so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, o neúčinnosť kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 808,65 eur na trovách právneho zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.júna 2013 sa žalobca domáhal určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami a B.. W. Š.O. z 15.februára 2012, a to voči žalobcovi. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 3T/58/2010 z 26.apríla 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.apríla 2010, bola B.. W. Š.O., nar. X.W. XXXX, trvale bytom XXX XX M. Č.. XXX, t. j. súrodencovi žalovaného X/ D. Š.U., podľa § 51 ods. písm. c) Trestného zákona uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v skúšobnej dobe dlh vo výške 30.509,- Eur. Povinný do dnešného dňa dobrovoľne nesplnil záväzok, preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie z vyššie uvedeného exekučného titulu. Pri príprave podkladov na účely exekučného konania však žalobca zistil, že povinný kúpnou zmluvou zo dňa 15.februára 2012 previedol na žalovaných svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, k.ú. H. M.É., a to: a) rodinný dom so súpisným číslom XXX na parc.č. XXX/X o výmere XXX G., b) pozemok na parc.č. XXX/X, XXX G., c) záhradu na parc.č, XXX/X, o výmere XXX G..
Žalobca má za to, že povinný prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na žalovaných, ktorí sú jeho blízkymi osobami, úmyselne a závažným spôsobom zmenšil svoj majetok v snahe zmariť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný D. Š. a povinný sú blízkymi osobami, je zrejmé, že žalovaní museli poznať úmysel povinného ukrátiť žalobcu a zmariť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.
Žalovaní sa k podanej žalobe písomne vyjadrili (čl. 31) v tom smere, že s podanou žalobou a tvrdeniami žalobcu nesúhlasia a žalobu považujú za nedôvodnú. Žalovaní uzatvorili dňa 15.februára 2012 s B.. W. Š. Kúpnu zmluvu, v ktorej mali dohodnutú kúpnu cenu za prevod spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam vo výške 24.928,69 Eur. Podľa ČI. V ods. 2 Kúpnej zmluvy si zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky, ktoré voči sebe evidovali, a to pohľadávku B.. W. Š. voči
žalovaným vo výške 24.928,69 EUR vzniknutú titulom kúpnej ceny s pohľadávkou žalovaných voči B.. W. Š. vo výške 24.928,69 EUR vzniknutú titulom pôžičky poskytnutej B.. W. Š.. Žalovaní uzatvorili dňa 30.septembra 2009 s B.. W. Š.O., ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaní poskytli B.. W. Š. finančné prostriedky vo výške 16.597 Eur, ako pôžičku, ktoré sa B.. W.Y. Š. zaviazal vrátiť žalovaným v lehote do 30.septembra 2010. B.. W. Š. si však svoju povinnosť nesplnil, a to ani po tom, čo bol na vrátenie poskytnutej pôžičky písomne vyzvaný listom žalovaných zo dňa 30.septembra 2011. Ku dňu uzatvorenia Kúpnej zmluvy predstavoval záväzok B.. W. E. sumu 24.928,69 EUR (istina spolu s príslušnou zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne z nesplatenej časti poskytnutej pôžičky). B.. W. Š. bol v zmysle vyššie uvedeného dlžníkom žalovaných. Pohľadávka žalovaných bola splatná skôr, ako pohľadávka žalobcu voči B.. W. Š.U. vo výške 30.509,- Eur, ktorá bola v zmysle rozsudku splatná najneskôr do uplynutia skúšobnej doby uloženej rozsudkom. Skúšobná doba v trvaní troch rokov začala plynúť, podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, dňa 27.apríla 2010 (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.apríla 2010) a uplynula dňa 27.apríla 2013. Splatnosť pohľadávky žalobcu voči B.. W. Š. nastala teda o takmer tri roky neskôr ako splatnosť pohľadávky žalovaných. Žalovaní majú za to, že nebolo úmyslom B.. W. Š. ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa tým, že prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalovaných, keďže aj títo boli veriteľmi B.. W. Š.U. a disponovali pohľadávkou, ktorá bola skôr splatná. Uzatvorením Kúpnej zmluvy a súčasne započítaním vzájomných pohľadávok žalovaných a B.. W. Š. nedošlo k ukráteniu žalobcu. Právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho dlhu, než ktorý má voči veriteľovi, ktorý podal odporovaciu žalobu, nie je odporovateľný. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Žalujúci veriteľ je v konaní povinný preukázať, že odporovaný právny úkon objektívne znižuje možnosť uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. V prípade, ak bola uzatvorenou Kúpnou zmluvou vec - spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nahradený zodpovedajúcim peňažným plnením v podobe kúpnej ceny, nemožno súhlasiť so žalobcom, že by Kúpna zmluva viedla k zmenšeniu majetku B.. W. Š. a teda, že by ukracovala uspokojenie , vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Na tomto nič nemení tá skutočnosť, že kúpna cena dohodnutá v Kúpnej zmluve bola započítaná s pohľadávkou Žalovaných vzniknutej titulom poskytnutej pôžičky. Odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Majú za to, že v Kúpnej zmluve bola riadnym spôsobom dohodnutá výška kúpnej ceny a preto nebola pre dlžníka nevýhodná a jeho majetok žiadnym spôsobom neznižovala. K zníženiu majetku žalobcu nemohlo dôjsť ani z dôvodu právneho úkonu vzájomného započítania, pretože ani týmto právnym úkonom sa majetok B.. W. Š., ktorý predstavoval jeho pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny, neznížil.
Skutočnosť, že kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebola vyplatená v peniazoch, ale uhradená formou vzájomného zápočtu, neznamená, že by kúpna cena nebola vôbec vyplatená, pretože záväzok môže byť splnený akýmkoľvek spôsobom dohodnutým medzi zmluvnými stranami alebo určeným v zmysle zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené majú za to, že nie sú naplnené základné podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy voči žalobcovi, z dôvodu neexistencie jedného zo základných predpokladov úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu a to zmenšenia majetku dlžníka v priamej súvislosti s uskutočneným právnym úkonom a tým ukracovaniu žalobcu ako veriteľa. Preto navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviať žalobcu k povinnosti nahradiť žalovaným trovy súdneho konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných, svedkyne p. M. svedka p. B.. W. Š., ako aj oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 3T/58/2010 z 26.apríla 2010, návrhom na vykonanie exekúcie z 30.apríla 2013, rozhodnutím správy katastra Dunajská Streda č. vkladu V 762/12 z 26.marca 2012, kúpnou zmluvou z 15.februára 2012, čiastočným výpisom z LV č. XXX k.ú. H. M., Zmluvou o pôžičke z 30.septembra 2009, výdavkovým pokladničným dokladom z 30.septembra 2009, výzvou na zaplatenie poskytnutej pôžičky z 30.septembra 2011, stanoviskom konajúcej súdnej exekútorky z 26.septembra 2013 a z 9.januára 2014 (čl. 77), všeobecne záväzným nariadením obce U. R. Č.. X/XXXX, čiastočnými výpismi č. M. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. U. R., súdnym spisom tunajšieho súdu sp.zn. 9C/192/2011 a 3T/58/2010. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. vyhlásil
na pojednávaní dňa 19.februára 2014 dokazovanie za skončené, pričom ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 3T/58/2010 z 26.apríla 2010 súd zistil, že B.. W. Š. bol uznaný vinným pre pokračujúci trestný čin sprenevery, za čo bol odsúdený k trojročnému podmienečnému trestu odňatia slobody s trojročnou skúšobnou dobou s probačným dohľadom. Zároveň sa mu uložila povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobený dlh poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočke Dunajská Streda, poverenému riaditeľovi Tiborovi Foldesovi vo výške 30.509 Eur. Trestný čin spáchal tak, že v budove pobočky Sociálnej poisťovne na Galantskej ceste č. 693/5, ako vedúci oddelenia ekonomiky a prevádzky Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, prevzal od pokladníčky Gyongyi Hájosovej finančné prostriedky dňa 10.7.2009 vo výške 17.328,99 Eur, dňa 14.7.2009 vo výške 4.139,45 Eur, dňa 15.7.2009 vo výške 4.121,98 Eur, dňa 17.7.2009 vo výške 4.918,87 Eur, za účelom ich vkladu na účet pobočky Sociálnej poisťovne v banke VÚB v Dunajskej Strede, avšak po prevzatí finančných prostriedkov tak neučinil, takto získané finančné prostriedky použil pre svoje účely, čím poškodenej Sociálnej poisťovni spôsobil škodu spolu celkom vo výške 30.509,29 Eur.
Z návrhu na vykonanie exekúcie z 30.apríla 2013 súd zistil, že žalobca rieši vymáhanie svojej pohľadávky cestou súdneho exekútora, pričom zároveň uviedol, že dlžník B.. Š. je v trvalom pracovnom pomere v Združení obcí T. Ž. O. v odpadovom hospodárstve a popri tom vykonáva aj prácu na základe dohody o vykonaní práce u spoločnosti N. E. E..A..O..
Z rozhodnutia správy katastra Dunajská Streda č. vkladu H. XXX/XX z 26.marca 2012 súd zistil, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. H. M. M. XXX pozemky na parc.č. XXX/X o výmere XXX G. a na parc.č. XXX/X o výmere XXX G. a stavbu so súpisným číslom XXX s parc.č. XXX/X o výmere XXX G. v prospech žalovaných v podiele 1 na základe kúpnej zmluvy z 15.februára 2012.
Z predloženej kúpnej zmluvy z 15.februára 2012, kde účastníkmi zmluvy sú dlžník - B.. Š. ako predávajúci a žalovaní ako kupujúci, súd zistil, že sa jedná o prevod podielového spoluvlastníctva vo veľkosti 1 k celku, zapísaných na LV č. XXX v k.ú. H. M. (podľa vyššie uvedeného). V čl. IV sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene v sume 24.928,69 Eur. V bode dva tohto článku zmluvné strany prehlásili, že k dnešnému dňu (ku dňu podpisu) evidujú kupujúci peňažnú pohľadávku voči predávajúcemu, vzniknutú titulom zmluvy o pôžičke, uzatvorenej 30.septembra 2009, na základe ktorej kupujúci poskytli predávajúcemu pôžičku vo výške 16.597 Eur, ktorú bol predávajúci povinný vrátiť v lehote do 30.septembra 2010. Nakoľko si predávajúci svoju povinnosť nesplnil, vznikol kupujúcim nárok požadovať od predávajúceho dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá spoločne s istinou k dnešnému dňu predstavuje sumu 24.928,69 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že na základe tejto zmluvy dôjde ku dňu podpísania tejto Zmluvy obidvomi zmluvnými stranami k započítaniu vzájomných pohľadávok zmluvných strán a to vo vzájomnej výške, t.j pohľadávka predávajúceho voči kupujúcim na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 24.928,69 Eur sa započíta s pohľadávkou kupujúcich voči predávajúcim na vrátenie poskytnutej pôžičky spoločne s príslušenstvom vo výške 24.928,69 Eur.
Z čiastočného výpisu z LV č. XXX k.ú. H. M. je zrejmé, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú v podiele 1 manželia Š. - žalovaní, titulom Kúpnej zmluvy, povoleným vkladom H. XXX/XX a v podiele 1 Š. D. z titulu darovacej zmluvy s vecným bremenom, povolený vkladom H. XXXX/XX.
Zmluvou o pôžičke z 30.septembra 2009 žalovaní ako veritelia poskytli dlžníkovi B.. Š. pôžičku v sume 16.597 Eur v hotovosti, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 30.septembra 2010. Zároveň si zmluvné strany dohodli pre prípad nesplnenia záväzku dlžníka, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z nesplatenej pôžičky až do vrátenia veriteľom. Obe zmluvné strany prehlásili, že výška zmluvnej pokuty je primeraná zabezpečovanej povinnosti a je dohodnutá v súlade s dobrými mravmi. K tejto zmluve patrí aj výdavkovým pokladničným dokladom z 30.septembra 2009, ktorým žalovaní prenechávajú sumu 16.597 Eur dlžníkovi - B.. Š., aj s podpismi účastníkov konania. Výzvou na
zaplatenie poskytnutej pôžičky z 30.septembra 2011 žalovaní vyzvali dlžníka, aby splnil svoj záväzok aj s upozorneným na sankciu - zmluvnú pokutu.
Zo stanoviska konajúcej súdnej exekútorky z 26.septembra 2013 a z 9.januára 2014 (čl. 77) súd zistil, že exekučné konanie voči povinnému - B.. Š. je v štádiu vymáhania. Toho času sa exekúcia vykonáva zrážkami zo mzdy povinného, pričom doposiaľ boli vykonané zrážky zo mzdy v prospech oprávneného - žalobcu, dňa 11.7.2013 vo výške 70,39 Eur, dňa 14.8.2013 vo výške 78,72 Eur, dňa 11.9.2013 vo výške 89,62 Eur. Ku dňu 9.januára 2014 evidujú v prospech oprávneného - žalobcu zrážky zo mzdy povinného v celkovej výške 460,52 Eur. Povinný je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností (lesné pozemky, trvalé trávne porasty, orná pôda), avšak v minimálnom podiele a uspokojenie pohľadávky oprávneného predajom predmetných nehnuteľností nie je reálne. Záložné exekučné právo bolo zriadené na lesné pozemky v celkovej výmere X.XXX,XX G., na trvalé trávne porasty v celkovej výmere XXX,XX G., na ornú pôdu bolo zriadené záložné právo bez výmery. Vzhľadom na výšku zrážky zo mzdy a zistené majetkové pomery povinného s poukazom na hodnotu nehnuteľnosti stanovenú všeobecným nariadením Obce U. R. nie je predpoklad úplného vymoženia pohľadávky. K uvedeným súdna exekútorka priložila všeobecne záväzné nariadenie obce U. R. č. X/XXXX, ako aj čiastočné výpisy LV č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX H. L..Ú.. U. R..
Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C/192/2011 súd zistil, že manželka dlžníka - B.. Š. podala návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu dňa 22.augusta 2011. Z manželstva im pochádza syn B., nar. XX.G. XXXX. Ich problémy v manželstve nastali po prepustení odporcu zo zamestnania v Sociálnej poisťovni, kde pracoval ako vedúci oddelenia ekonomiky a prevádzky. Od cudzích sa dozvedela, že dôvodom jeho prepustenia bola sprenevera cca 30.000 Eur. Toto však odporca jej poprel. Neskôr si našiel prácu na Obecnom úrade, keďže mal prístup k pošte, žiadne zásielky neobdržala, ani prípadné súdne konanie týkajúce sa jeho sprenevery. Medzi tým počula, že si požičiava peniaze, ktoré ani míňa na stávkovanie. O trestnom stíhaní a jeho odsúdení sa napokon dozvedela až koncom leta minutého roka (teda 2010). Správanie odporcu sa zmenilo, je závislý na stávkovaní, k čomu sa naďalej nepriznáva. Vo veci konajúci súd rozhodol rozsudkom č.k. 9C/192/2011-17 z 11.októbra 2011, tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca sa zviazal platiť výživné na maloletého na čas po rozvode po 60 Eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.novembra 2011.
Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3T/58/2010 súd zistil, že uznesením z 21.októbra 2009 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery, a uznesením z 23.novembra 2009 bol z uvedeného trestného činu obvinený B.. Š.. Zo zápisnice o výsluch obvineného z 19.januára 2010 vyplýva, že sa obvinený doznal činu, a spreneverené peňažné prostriedky použil na riešenie už skôr vzniknutých finančných problémov, na vyrovnanie dlhov. Uviedol, že v budúcnosti by si chcel vybaviť úver, alebo predať polovicu rodinného domu, ktorého je spoluvlastníkom v podiele 1, z čoho by mohol zrejme uhradiť ním spôsobenú škodu. Zo zápisnice o výsluchu svedka (vtedajšieho povereného riaditeľa pobočky sociálnej poisťovne) z 18.novembra 2009 vyplýva, že dňa 28.júla 2009 prebehla finančná kontrola, kedy bolo zistené, že B.. Š. nevložil prevzaté peňažné prostriedky na bankový účet, čím spôsobil škodu 30.509,29 Eur. Svoje konanie nevedel zdôvodniť a priznal sa, že s finančnými prostriedkami manipuloval sám bez vedomia iných zamestnancov. Prisľúbil, že do 7.septembra 2009 vráti 4.139,45 Eur a zvyšnú čiastku uhradí do 30.septembra 2009. Avšak tak neučinil, preto bol s ním rozviazaný pracovný pomer. Dňa 24.februára 2010 bola na menovaného podaná obžaloba a 25.marca 2010 návrh na schválenie dohody o vine a treste. Predmetný trestný rozsudok, ktorým bola chválená dohoda o vine a treste z 26.apríla 2010, týmto dňom rozhodnutie aj nadobudlo právoplatnosť. S pánom B.. Š., ako osobou odsúdenou na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a s uloženým probačným dohľadom, bol dohodnutý probačný plán v skúšobnej dobe v trvaní troch rokov, t.j. od 26.apríla 2010 do 24.apríla 2013, medziiným aj určením pravidelných mesačných splátok poškodenému min. po 100 Eur. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 3T/58/2010-75 zo 14.marca 2013 bolo rozhodnuté, že B.. Š. je účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky z 2.januára 2013 a podľa článku I., V. rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o tejto amnestii sa mu odpúšťa uložený trest odňatia slobody s účinkom, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Zástupca žalobcu tvrdil, že odporovaným právnym úkonom (kúpnou zmluvou z 12.februára 2012) došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky. Podľa neho žalovaní nepreukázali relevantným a dostačujúcim spôsobom prezumpciu, že nadobudli od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytli jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov. Má za to, že ak dlžníkov majetok sa následkom započítania pohľadávky neznížil, nie je rozhodujúci obsah zmluvy, ale skutočnosť, či dlžník reálne dostal jeho obvyklú cenu. Navyše existenciu údajných vzájomných pohľadávok považuje za právne nepreukázateľnú. A teda platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Na pojednávaní z 19.februára 2014 uviedol, že na žalobe trvá, ku dnešnému dňu dlžník zaplatil sumu 662,78 Eur v rámci exekúcie - zrážkami zo mzdy. Má za to, že žalovaní nepreukázali relevantnými dôkaznými bremenami neopodstatnenosť žaloby.
Naopak žalovaní oponovali tvrdením, že k ukráteniu žalobcu v danom prípade nedošlo, pretože scudzovaný právny úkon bol uskutočnený odplatne, za primerané peňažné plnenie v sume 24.928,69 Eur, hoc táto kúpna cena bola vyrovnaná započítaním vzájomných pohľadávok, a ktoré možno považovať za ekvivalentné. Ďalej sa bránili tým, že pohľadávka žalovaných bola splatná skôr ako pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi B.. Š.. Nakoľko trestný rozsudok sa stal splatným najneskôr do uplynutia trojročnej skúšobnej doby, ktorá začala plynúť dňom 27.apríla 2010 (deň po právoplatnosti rozsudku - 26.apríla 2010) a uplynula dňa 27.apríla 2013. Napokon sa bránili tvrdením, že vynaložili náležitú starostlivosť, ktorú od nich zákon vyžaduje, aby rozpoznali úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa.
Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak bol už uspokojený.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť si v čase jeho splatnosti.
Podľa ustanovenia § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút, ktorý umožňuje, aby veriteľ, ak dlžníkove právne úkony skracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, podal odpor, a tým sa domáhal toho, aby súd právny úkon, ktorým dlžník znižuje svoj majetok, vyhlásil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinný. Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti je teda zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená.
Právna podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia súdu v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Ide o relatívnu neúčinnosť právneho úkonu, pretože platnosť odporovateľného právneho úkonu dlžníka voči tretím osobám zostáva zachovaná.
Odporovateľnými právnymi úkonmi môžu byť nielen právne úkony, na základe ktorých prichádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu podľa § 574, odmietnutie dedičstva podľa § 461 a nasl., zaplatenie doposiaľ nesplateného dlhu). Nie je rozhodujúce, či ide o právny úkon dvojstranný, alebo jednostranný. Odporovateľnosť sa realizuje prostredníctvom odporovacej žaloby, na základe ktorej sa veriteľ môže domáhať toho, aby súd vyhlásil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa.
Zákon upravuje dva druhy odporovateľných právnych úkonov. V oboch prípadoch musí ísť o právne úkony, vykonané dlžníkom v posledných troch rokoch. Oba druhy odporovateľných právnych úkonov sa však vzájomne líšia skutkovou podstatou a dôkazným bremenom.
Prvý prípad odporovateľnosti sa týka právneho úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa, ak musel byť tento úmysel druhej strane známy. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu skrátiť ktoréhokoľvek veriteľa musí byť veriteľom tvrdený a dokázaný. Ak veriteľ neuplatní svoje odporovacie právo do troch rokov od doby, kedy je odporovateľný právny úkon urobený, jeho odporovacie právo zanikne.
Druhým prípadom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116, 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, kedy druhá strana dlžníkov úmysel skrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. V týchto prípadoch zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu predpokladá. Blízka osoba musí preukázať (ona znáša dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať. Tak ako je to aj v predmetnej veci, brat dlžníka, ktorému dlžník predal svoj rodinný dom v úmysle ukrátiť veriteľa, sa môže proti podanému odporu ubrániť len tým, že dokáže, že bratov úmysel nemohol ani pri náležitej starostlivosti zistiť. Na úspešnú obranu proti podanému odporu mu však nestačí len argumentovať tým, že bratovi už za dom zaplatil dohodnutú kúpnu cenu a že už došlo k prevodu vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností. Úspešná obrana žalovaného, ako blízkej osoby dlžníka spočíva nielen v tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedel a ani nemohol vedieť, napriek tomu, že vyvinul starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť.
Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymožiteľnej pohľadávky z toho, čo mu odporovateľným právnym úkonom z majetku dlžníka ušlo. Ak dlžník odporovateľným právnym úkonom scudzí nehnuteľnosť tretej osobe, prešlo síce vlastnícke právo na tretiu osobu, avšak ukrátený veriteľ sa môže v prípade úspechu svojej odporovacej žaloby výkonom rozhodnutia hájiť na nehnuteľnosti tak, ako keby bola naďalej vo vlastníctve dlžníka. V prípade, že toto uspokojenie in natura nie je dobre možné, má ukrátený veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody.
Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa ust. § 42a, má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa u neho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, jeho účelom je postihovať odporovateľnosťou fingované právne úkony, na základe ktorých dochádza k ekonomicky neodôvodneným finančným transferom, ktoré vedome spôsobujú dlžníkovi platobnú neschopnosť, alebo ktoré majú za cieľ zmariť platbu veriteľa alebo prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný plniť v čase jeho splatnosti. Veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa ust. § 42a, má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa u neho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom. Veriteľ sa z tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník (ktorý mal z odporovateľného úkonu prospech) previedol vec na tretie osoby.
Právo veriteľa odporovať právny úkon smeruje proti osobe, ktorá z konaní dlžníka mala majetkový prospech. Pasívne legitimovaní sú aj dedičia a právni nástupcovia tých osôb, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon. Pasívne legitimovaní nie sú teda dedičia alebo právni nástupcovia po osobách, ktoré síce mali z odporovateľného právneho úkonu dlžníka majetkový prospech, ale odporovateľný právny úkon s dlžníkom nedojednali (jeho právny predchodcovia). Proti týmto osobám možno uplatniť nároky len vtedy, ak vedeli o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi (poručiteľovi). Túto skutočnosť musí preukazovať ten, kto odporuje právnemu úkonu.
V prípade úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka sa stáva právny úkon dlžníka neúčinný. Ten, kto nadobudol od dlžníka vlastnícke právo na základe právneho úkonu, ktorý bol odporovaný, zostáva aj naďalej vlastníkom získaných vecí. Veriteľ môže v druhom kroku uspokojiť svoju pohľadávku
návrhom proti vlastníkovi na nariadenie výkonu rozhodnutia predajom tejto veci tak, ako keby k zmene jej vlastníctva vôbec nedošlo. V prípade, že sa vec už nenachádza u toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, môže veriteľ voči nemu uplatniť právo na peňažnú náhradu, pričom náhrada je limitovaná výškou získaného prospechu.
Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, teda majetok dlžníka sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkovej právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ. Platí, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, pri nehnuteľnostiach, zápisom do katastra nehnuteľností, je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj reálne dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná náhrada.
V konaní bolo nesporne preukázané, že dlžníka B.. Š. bol uznaný vinným a odsúdený za spreneveru finančných prostriedkov vo výške 30.509 Eur, rozsudkom 3T/58/2010 z 26.apríla 2010, právoplatného tiež týmto dňom, a to na základe ustanovenia § 183 ods. 1 Trestného poriadku. Týmto rozsudkom mu v rámci adhézneho konania bola uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe troch rokov dlh (správne má byť škoda) vo výške 30.509 poškodenej Sociálnej poisťovne - žalobcovi. Uznesením č.k. 3T/58/2010-75 zo 14.marca 2013 bol dlžník B.. Š. amnestovaný tak, že sa mu odpúšťa uložený trest odňatia slobody s účinkom, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený. To však nič nemení na skutočnosti, že musí uhradiť spôsobenú škodu žalobcovi.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že v čase rozhodovania súdu o odporovateľnosti právneho úkonu, existovala vymáhateľná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi B.. Š.. A teda žalobca podal žalobu v zákonnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po dni zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t.j. dňa 27.marca 2012.
V prejednávanej veci súd rozhodoval o odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými v prvom a druhom rade, s tým, že dlžník žalobcu a žalovaný v prvom rade sú bratia a žalovaná v druhom rade je švagrinou dlžníka, teda nepochybne blízke osoby.
Vychádzajúc zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že žalobca má voči bratovi žalovaného v prvom rade pohľadávku priznanú právoplatný súdnym rozhodnutím, keď na podklade právoplatného súdneho rozhodnutia bola začatá exekúcia. Táto exekúcia nie je doposiaľ skončená a žalobcova vymáhateľná pohľadávka nebola v celom rozsahu zatiaľ uspokojená, keďže dlžník B.. Š. nemá ostatný majetok postačujúci na uspokojenie veriteľovej pohľadávky a vykonávajú sa mu len zrážky zo mzdy.
Kúpna zmluva ako synalagmatický vzťah vyžaduje vzájomné protiplnenie, u ktorého sa predpokladá, že je vyvážené - ekvivalentné. Pre rozhodnutie o odporovateľnosti bolo podstatné posúdiť reálnu hodnotu prevádzaného majetku. Avšak nakoľko túto skutočnosť žalobca nenamietal a ani nenavrhol dokazovanie v tomto smere, súd mal za to, že hodnotu nehnuteľnosti uvádzaná žalovanými je možné považovať za reálnu. Zároveň vo svojej výpovedi poukázali aj na skutočnosť, že reálna hodnota tejto nehnuteľnosti je 20.000 Eur.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že kúpnou zmluvou z 15.februára 2012 dlžník - B.. Š. previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnosti evidovanie na č. LV 188, a to na žalovaných, pričom žalovaný v prvom rade je blízkou osobou, žalovaná v druhom rade je manželkou žalovaného v prvom rade. Kúpna cena prevádzanej nehnuteľnosti bola dohodnutá v sume 24.928,69 Eur. Táto hodnota nehnuteľnosti nebola žalobcom v konaní namietaná. Kúpna cena nehnuteľnosti bola vyrovnaná započítaním vzájomných pohľadávok, a to zo strany žalovaných
poskytnutou pôžičkou dlžníkovi - B.. Š. vo výške 16.597 a dohodnutou zmluvnou pokutou 0,1% denne z nesplatenej pôžičky, spolu vo výške 24.928,69 a to na základe uzavretej zmluve o pôžičke z 30.septembra 2009.
Pôžička mala byť vrátená dlžníkom B.. Š. do roka, teda do 30.septembra 2010, avšak sa tak nestalo. Následne sa žalovaní dohodli s dlžníkom, že jeho spoluvlastníci podiel na rodinnom dome, kde býva ich mala odkúpia, resp. aby svoj podiel na nich previedol za vyrovnanie jeho záväzku z pôžičky. Na znak toho uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu.
Je ustálený právny názor, že taký právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho dlhu, než ktorý má voči veriteľovi, ktorý podal odporovaciu žalobu, nie je odporovateľný.
Vychádzajúc z normatívu, že o odporovateľný právny úkon ide len v prípade, ak ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia, v súdenom prípade súd má zato, že sa tak nestalo. Totiž, v predmetnom spore bol predmet kúpnej zmluvy - spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach nahradený zodpovedajúcim peňažným plnením v podobe kúpnej ceny, ktorú žalobca nenamietal, a teda nemožno súhlasiť so žalobcom, že by odporovaná kúpna zmluva viedla k zmenšeniu majetku dlžníka B.. Š. a teda, že by ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Na tomto nič nemení tá skutočnosť, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve bola započítaná s pohľadávkou žalovaných vzniknutej titulom poskytnutej pôžičky.
V prípade právneho úkonu medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi je odporovacia žaloba dôvodná len za predpokladu, že v konaní bude preukázané, že dlžníkove blízke osoby o jeho úmysle ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa vedeli alebo museli vedieť. Zákon v tomto prípade žalobcovi ako veriteľovi neukladá povinnosť tvrdiť a preukazovať, že žalovaným bol alebo musel byť známy úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa, ale naopak predpokladá, že žalovaní o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedeli, iba ak by preukázali, že v dobe právneho úkonu dlžníka úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohli poznať.
Procesná aktivita sa samozrejme žalobcovi v tomto smere nezakazuje a nebráni mu, aby týmto spôsobom vylúčil úspech prípadnej obrany žalovaných o tom, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať.
Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoby blízke dlžníkovi vykonali s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť, z jej výsledkov poznala.
Zákon vyžaduje, aby sa osoby blízke dlžníkovi presvedčili, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka, a aby tak neuskutočnili právne úkony a neprijímali podľa nich plnenia na ujmu práv veriteľa dlžníka. V prípade, že sa tak osoby blízke nezachovajú, musia byť uzrozumené s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe tohto právneho úkonu nadobudli.
Žalovaní preukazovali náležitú pozornosť tvrdením, že sa informovali ohľadne záväzkov dlžníka B.. Š. už aj a v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, a to dopytom na jeho osobu ako aj jeho známych. Preverili si správu katastra prostredníctvom katastrálneho portálu, kde nebol evidovaný žiadny záznam, ani súdne konanie, ktorými by bolo obmedzené jeho nakladanej s nehnuteľnosťami, resp. ich podielmi. Pripomenuli, že žalobca mohol túto skutočnosť oznámiť žalovaným, ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, resp. mohli exekučný titul zapísať ako poznámku na príslušnom liste vlastníctva, alebo tiež mohol podať trestné oznámenie, ak sa domnieval, že dlžník konal nekalo. Nikdy nemali podozrenie a nikdy ani nezistili, že by mal mať nejaké podlžnosti. Mal dobré zamestnanie, potom ho síce prepustili, avšak toto dokázal veľmi dlho v rodine tajiť.
Na preukázanie ich tvrdení boli vo veci vykonané dôkazy výsluchom svedka - sestry žalovanej v druhom rade. Z jej výsluchu skutočne vyplynulo, že ju sestra oslovila začiatkom septembra 2009, či by jej nepožičala peniaze. Asi v polovici septembra jej dokázala požičať 7.000 Eur. Uviedla, že pracuje dlhodobo v A. v N. N. R., s príjmom cca 1.500 Eur, pričom ju zamestnávateľ vypláca v hotovosti, nakoľko je zahraničnou zamestnankyňou.
Bol vypočutý aj B.. Š., ktorý uviedol, že svoj dlh voči žalobcovi chcel riešiť práve pôžičkou od brata. Hanbil sa mu priznať, že má dlh a že ho prepustili z práce. Povedal mu, že chce opraviť strechu, brat mu dôveroval a preto sa mu snažil aj pomôcť. Chcel zhodnotiť ešte peniaze, na to podával keno, avšak peniaze sa mu nepodarilo zhodnotiť. Neskôr ako dôvod prepustenia zo zamestnania povedal rodine, že z politických dôvodov, nakoľko v tom čase bol odvolaný aj riaditeľ, aj vedúca. Sama zástupkyňa žalobcu mu položila otázku, do kedy sa mu podarilo tajiť skutočnosť, že bol trestaný za spreneveru, pričom uviedol, že dlho, dá sa povedať až do súčasnosti.
Pri hodnotení dôkazu svedeckou výpoveďou je významné i to, ako sa ich výpoveď odlišuje od tvrdení účastníkov a aký pomer majú svedkovia k účastníkom. Pričom výpovede účastníkov konania a svedkov sa neodlišovali, viac menej sa dopĺňali. Pri starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli žalovaní, súd zastáva názor, že nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, ich výpovede boli podávané veľmi úprimne, až dojímavo. Žalovaní neskrývali prekvapenie, čo sa dozvedeli od B.. Š., ohľadne dôvodu sprenevery - na podávanie Keno tiketov. Aj svedkyňa
- sestra žalovanej v druhom rade, svojím podaním súd len presvedčil o úprimnosti a nezištnosti žalovaných. Všetci títo vypočúvaní pochádzajú z lepšie situovaných rodín, každý z nich nepretržite pracoval, vychovali deti a nie je u nich predpoklad, že by mali v úmysle zavádzať súd.
V súlade so zásadou priamosti občianskeho súdneho konania preto súd zhodnotil výpoveď svedkov ako vierohodnú a presvedčivú. Výsledok dôkazu výsluchom svedkov tak považuje súd za pravdivý a skutkový záver vychádzajúci z týchto dôkazov smeruje k zisteniu súdu, že žalovaní jednak vyvinuli náležitú starostlivosť, aby mohli rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, čo však nezistili, a jednak, že skutočne bola reálna kúpna cena započítaná vzniknutou pohľadávkou dlžníka z pôžičky.
Poskytnutie predmetnej pôžičky žalovaní dostatočne preukázali, nakoľko uviedli, že časť peňazí si požičali od sestry žalovanej v druhom rade - vo výške 7.000 Eur a zvyšnú časť mali v hotovosti. Uviedli, že ju boli schopný poskytnúť v takej výške, nakoľko obaja boli pracovne zaradený nepretržite, vedeli si vypomáhať dopestovaním zeleniny, ovocia, aj chovali hospodárske zvieratá pre vlastné účely, ale aj na odpredaj. Po zlých skúsenostiach s bankou, kde bola banka vykradnutá, nasporenú hotovosť už ukladali len v domácom trezore. Súd nemal podozrenie vo výpovediach žalovaných ani svedkyne o tom, či vôbec boli schopní mať v hotovosti takýto obnos. Podľa ďalšej výpovede k odovzdaniu pôžičky došlo v bydlisku žalovaných. Dlžník ich presvedčil, že potrebuje peniaze na rekonštrukciu domu - strechy. Tvrdili, že skutočne o tom mali vedomosť, a nebol pre nich dôvod podozrievať brata - švagra, že by im klamal.
Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním zo strany žalovaných bolo preukázané, že manželia Š. - žalovaní mali dostatočné množstvo finančnej hotovosti v domácnosti a že túto vo výške16.597 aj dokázali poskytnúť B.. Š. na rekonštrukciu domu. I keď dlžník bol blízkou osobou, avšak žalovaní dostatočne preukázali, že úmysel brata ukrátiť veriteľa nemohli poznať.
Zistený skutkový stav v posudzovanom prípade tak vedie k súd k záveru, že žalovaní v súvislosti s uzavretím spornej kúpnej zmluvy vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa postupovali s náležitou starostlivosťou.
Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Vychádzajúc zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že žalobca má voči bratovi žalovaného v prvom rade a švagrovi žalovanej v druhom rade pohľadávku z trestného rozsudku, na podklade ktorého bola začatá exekúcia. Exekúcia nie je doposiaľ skončená, teda žalobcova vymáhateľná pohľadávka nebola zatiaľ uspokojená v celom rozsahu, ale len z časti aktuálne v rozsahu cca 20 - 30%. Avšak svoj dlh plní za uplynulého necelého roka, pravidelne každý mesiac. A vyjadril ochotu dlh si riadne plniť.
V neposlednom rade súd tiež poukazuje na skutočnosť, že dlžník má majetok v k.ú. U. R.. Podľa udania konajúcej súdnej exekútorky, však uspokojenie pohľadávky predajom týchto nehnuteľností je neefektívne. Ako dôvod uviedla malometrážne rozdrobené pozemky s nízkou hodnotou, pričom hodnotu odvíjala podľa výpočtu obce, ako správcu dane za účelom zdaňovania nehnuteľností. Takto určená hodnota pozemkov však nie je reálna, a už vôbec nie trhová. Súd dáva do pozornosti tiež skutočnosť, že na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom odporovaného právneho úkonu, viazne ťarcha, v podobe doživotného užívacieho práva, a teda pre súdnu exekútorku, by pravdepodobne ani táto nehnuteľnosť nebola efektívnou na uspokojenie pohľadávky.
V prejednávanej veci súd rozhodoval o odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými, ako jemu blízkymi osobami. V zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia ukrátení a ktoré boli urobené v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami sa predpokladá jednak úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a jednak vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Druhá strana, teda osoba blízka, má možnosť preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielen že nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti. Žalovaní, ako blízki príbuzní dlžníka v konaní uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že nepoznali úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu, a nemohli ani poznať tento ani pri náležitej starostlivosti. V konaní ani nebolo preukázané, že by dlžník chcel ukrátiť žalobcu.
V posudzovanom prípade tak podľa názoru súdu, a to vo vzťahu k poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, žalovaní uniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, nakoľko sa vo veci nepreukázala vedomosť žalovaných o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu, ako aj to že majetok dlžníka sa právnym úkonom, ktorý bol odporovaný, sa nezmenšil. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, preto im súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 808,65 eur vrátane DPH (za 6 úkonov právnej služby v roku 2013: 1. prevzatie a príprava veci, 2. podanie vyjadrenia k žalobe, 3. účasť na pojednávaní dňa 20.9.2013, 4. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013, 5. účasť na pojednávaní dňa 6.12.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, t.j. odmena vo výške 4 x 60,07 eur, 1 x 15,02 eur + režijný paušál vo výške 5 x 7,81 eur; 1 úkon právnej služby v roku 2014: účasť na pojednávaní dňa 19.02.2014, t.j. odmena vo výške 61,87 eur + režijný paušál vo výške 8,04 eur; sumár 364,26 eur k tomu 72,85 eur DPH; náhrada za stratu času vo výške 251,66 eur za cestovanie autom z Bratislavy do Dunajskej Stredy a späť - 12 polhodín x 13,01 eur a 4 polhodiny x 13,40 eur; náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 43,22 eur; náhrada za amortizáciu: 408 km x 0,183 eur, t.j. 74,66 eur). Ďalšie vyjadrenie podané zo 14.novembra 2013 nebolo účelne vykonané, pretože tak mohol právny zástupca učiniť hneď pri prvom písomnom vyjadrení (z 1.júla 2013), aj vzhľadom na poučenie v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Preto za takýto právny úkon - ďalšie vyjadrenie vo veci samej, súd nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).