Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/188/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: PRO BONO MEDIA, s.r.o., so sídlom Šmeralova 29, Prešov, IČO: 47 102 110, právne zastúpený BENČÍK & PARTNERS ADVOKTÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 36 860 441, proti odporkyni: H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, občan SR, o zaplatenie 1.200 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.200 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.200 eur od 26.4.2012 až do zaplatenia s tým, že súd p o v o ľ u j e dlh odporcovi splácať, a to v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k 25-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.4.2013 domáhal zaplatenia sumy 1.200 eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe kúpnej zmluvy na splátky č. 110481 zo dňa 16.8.2011 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim si odporca prevzal v deň podpísania kúpnej zmluvy tovar, a to 21 dielnu sadu titánových riadov v počte 3 ks spolu v hodnote 1.500 eur a pri podpise kúpnej zmluvy zaviazal sa zaplatiť za prevzatý tovar dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.500 eur tak, že 300 eur sa odporca zaviazal zaplatiť pri objednávke a zostávajúcu časť kúpnej ceny sa odporca zaviazal zaplatiť v 4 pravidelných mesačných splátkach po 300 eur. Prvá splátka kúpnej ceny mala byť odporcom zaplatená dňa 16.9.2011. Termín splatnosti ďalších mesačných splátok bol dohodnutý na deň zhodný s dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy, t.j. vždy 16-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia poslednej splátky kúpnej ceny. Posledná mesačná splátka kúpnej ceny mala byť uhradená dňa 16.12.2011. Odporca zaplatil navrhovateľovi 300 eur, zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 1.200 eur odporca do dnešného dňa nezaplatil. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.200 eur písomnou predžalobnou upomienkou zo dňa 10.4.2012, avšak odporca do dnešného dňa nezaplatil navrhovateľovi zostávajúcu časť kúpnej ceny za prevzatý tovar vo výške 1.200 eur. Odporca nesplácanie kúpnej ceny za prevzatý tovar v pravidelných mesačných splátkach porušil zmluvné podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve. Zároveň navrhovateľ uplatnil i úrok z omeškania od 17.12.2011.

Platobným rozkazom -11 zo dňa 15.5.2013 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor podaním zo dňa 13.6.2013, v ktorom uviedla, že dňa 16.8.2011 sa zúčastnila predvádzacej akcie spolu s manželom, ktorý vyhral 700 eur, ale tie odmietli mu vydať pod podmienkou, že si zakúpi súpravu hrncov a odrátajú jej to z ceny. Hoci súhlasila s kúpou týchto hrncov, považovala firmu za serióznu a tovar, na ktorý podpísala zmluvu a zaplatila 300 eur zálohu, nezodpovedal kvalite ako to bolo prezentované. Prevzala ho zabalený, a to v parkovacích priestoroch obchodného domu Tesco v Žiline a pri rozbalení zistila, že boli rozbité dve pokrývky z hrncov, hoci boli prezentované z nerozbitného skla, mali byť titánové hrnce s nelepivým povrchom, pričom sú úplne inej kvality, dno sa lepí. Po telefonickom rozhovore, že chce odstúpiť od zmluvy a hrnce vrátiť, nakoľko to bol podvod, zo strany dodávateľa jej bolo oznámené, že pri podomovom predaji, ako bola táto prezentácia, sa nedá odstúpiť od zmluvy a pri prezentácii však tvrdili, že môže do 7 dní odstúpiť od zmluvy, keby nebola spokojná s tovarom, teda, tovar, za ktorý žiada navrhovateľ peniaze nezodpovedá kvalite ako je prezentované, nie je to titán, ale sú to obyčajné lacné hrnce.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 1.8.2013 uviedol, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril dňa 16.8.2011 kúpnu zmluvu č. 110481, na základe ktorej si odporca v deň podpísania kúpnej zmluvy prevzal 21 dielnu sadu titánového riadu Black Premium Line v počte 3 ks, spolu v hodnote 1.500 eur. Odporca zaplatil pri podpise kúpnej zmluvy za prevzatý tovar zálohu 300 eur a nezaplatil doposiaľ zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 1.200 eur. Navrhovateľ zaslal odporcovi písomnú predžalobnú upomienku zo dňa 10.4.2012, na základe ktorej vyzval odporcu na zaplatenie sumy, avšak odporca na upomienku nereagoval a do dnešného dňa nezaplatil zostatok kúpnej ceny. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že ide iba o jednostranné účelové a ničím nepodložené tvrdenie odporcu, že pri rozbalení hrncov doma boli rozbité dve pokrývky z hrncov, odporca mal možnosť sa s tovarom oboznámiť ešte pred jeho prevzatím, mohol si tovar osobne prehliadnuť a odkontrolovať priamo na mieste prevzatia tovaru, čo však neurobil, pritom na jeho tvrdenia, že tovar bol poškodený po rozbalení, nemožno prihliadať a toto tvrdenie odporcu nie je možné ani verifikovať, nakoľko si odporca tovar pri prevzatí neodkontroloval. Ďalej navrhovateľ uviedol, že k poškodeniu tovaru pravdepodobne došlo po prevzatí odporcom v dôsledku nesprávnej manipulácie odporcom. Ďalej navrhovateľ nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, že mu v telefonickom rozhovore bolo oznámené, že sa nedá odstúpiť od kúpnej zmluvy. Odporca v žiadnom prípade s navrhovateľom nekomunikoval v zmysle odstúpenia od kúpnej zmluvy, ide o zavádzajúce tvrdenie. Podľa bodu 6/ kúpnej zmluvy kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu a toto právo môže uplatniť písomnou formou na adrese predávajúceho. Navrhovateľovi nebolo doručené žiadne písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy v zákonnej lehote 7 dní od prevzatia tovaru a odporca si neuplatnil právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy v písomnej forme v zákonnej lehote a nie je možné akceptovať uvedenú námietku odporcu. Navrhovateľ rozporuje tiež tvrdenia odporcu, že tovar nezodpovedá kvalite, ako je prezentované a mal možnosť sa s predmetom kúpy ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy oboznámiť. Bol informovaný o kvalite a úžitkových vlastnostiach a s podpísaním kúpnej zmluvy výslovne súhlasil a akceptoval predmet kúpy, preto tvrdenia odporcu sú neodôvodnené. Navyše, odporca mal možnosť tovar reklamovať v rámci záručnej doby, ak mal zato, že tovar vykazuje vady. Súčasťou kúpnej zmluvy je aj reklamačný poriadok, v ktorom je uvedený presný postup uplatnenia nároku na reklamáciu tovaru. Odporca však tovar u navrhovateľa nereklamoval, a preto tvrdenia uvedené v podanom odpore nie sú pravdivé.

Na nariadené pojednávanie dňa 19.2.2014 sa navrhovateľ nedostavil, podaním zo dňa 18.2.2014 ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo navrhovateľom využité. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa pri aplikácií ustanovenia veta druhá s prihliadnutím na obsah spisu a vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na podanom písomnom vyjadrení doručené súdu 13.6.2013. Potvrdila, že písomnú kúpnu zmluvu zo dňa 16.8.2011 podpísala a tovar prevzala, avšak nejednalo sa o uvedený v zmluve titánový tovar ale podľa jej názoru o iný tovar, ktorý má hodnotu 100 eur. Reklamáciu na dodaný tovar uplatnila len telefonicky, písomný doklad nemá, do spoločnosti volala za účasti svedkov (jej známych), ktorí jej môžu potvrdiť, že telefonicky reklamovala tovar. Odporkyňa v priebehu konania v podanom odpore, ako i na pojednávaní namietala vady zakúpeného tovaru a zároveň uvádzala, že

mala vôľu odstúpiť od zmluvy, ktorú mala vyjadriť v telefonickom rozhovore, pričom jej bolo oznámené, že od zmluvy sa odstúpiť nedá. Návrh žiadala zamietnuť.

Z kúpnej zmluvy na splátky č. 110481 zo dňa 16.8.2010 (čl. 4) uzavretej právnym predchodcom navrhovateľa Deutscher Luxus s.r.o., so sídlom Duklianska 19, Prešov a kupujúcim (odporkyňa) súd vzal za preukázané, že kupujúci záväzne si objednal označený tovar, a to TO-21 sada titánových riadov v počte 3 ks v cene spolu 1.500 eur; spôsob úhrady ceny dodaného tovaru bol pri dobierke 300 eur a zostávajúca časť kúpnej ceny 1.200 eur bude uhradené v 4 splátkach po 300 eur a kupujúci podpisom potvrdil prevzatie tovaru pri podpise zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy na splátky sú práva a povinnosti zmluvných strán a zároveň reklamačný poriadok pre uplatnenie reklamácie na vady tovar v záručnej lehote.

Z výzvy navrhovateľa (prostredníctvom právneho zástupcu) na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 10.4.2012 adresovanej odporkyni (čl. 5, 19) súd zistil, že bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy 1.264,34 eur (pohľadávka spolu s jej príslušenstvom - úrok z omeškania) najneskôr do 25.4.2012 a z podacieho hárku je nepochybné, že výzva bola doručovaná poštou dňa 12.4.2012.

V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania z postupcu HELP SOLUTION s.r.o. (zmena obchodného mena do 15.4.2013 Deutscher Luxus s.r.o.) na postupníka PRO BENO MEDIA, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.9.2013 (čl. 31 - 40) a zároveň postúpenie pohľadávky postupcom bolo oznámené odporkyni písomne dňa 30.9.2013 (čl. 41).

Z ustanovenia o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji vyplýva, že ak sa zmluva uzatvára písomne, musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ustanovenia o záruke, spôsobe uplatňovania reklamácie a o práve na odstúpenie od zmluvy.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta.

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) a d) citovaného zákona, pri podomovom predaji je predávajúci povinný okrem všeobecných podmienok predaja a podmienok prevádzkovania živnosti splniť tieto povinnosti: písomne informovať spotrebiteľa o tom, kde a akým spôsobom môže spotrebiteľ reklamovať vadu tovaru alebo poskytnutej služby, písomne upozorniť spotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo písomne odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a uviesť meno a adresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodov odstúpiť od zmluvy v lehote podľa § 7 ods. 1 písm. d). Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje.

Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Súd v konaní postupoval podľa , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V danom prípade v konaní bolo preukázané, že došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou k uzatvoreniu zmluvy podľa , . Zmluva bola uzavretá písomne dňa 16.8.2011 a obsahovala okrem všeobecných náležitostí (vzťahy

vyplývajúce z kúpnych zmlúv patria medzi najčastejšie vyskytujúce sa občianskoprávne vzťahy a na vznik kúpnej zmluvy je potrebný zhodný prejav vôle (konsens) zmluvných strán, teda akceptácia návrhu (oferty) obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena) zákonom predpísané náležitosti (§ 2 ods. 2) a to ustanovenie o záruke (2 roky), ustanovenie o spôsobe uplatňovania reklamácie (reklamačný poriadok) ako i poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy (bod 6 uzavretej zmluvy zo dňa 16.8.2011), z ktorého nepochybne vyplýva, že predávajúci upozorňuje kupujúceho na jeho právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote do 7 pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru, ktoré právo môže uplatniť písomnou formou na adrese predávajúceho Deutscher Luxus s.r.o., Duklianska 19, Prešov, lehota na odstúpenie od zmluvy je zachovaná, ak sa písomné odstúpenie od zmluvy odovzdá najneskôr posledný deň lehoty na poštovú prepravu a odstúpením kupujúceho od kúpnej zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v ustanovení § 8 upravuje právo spotrebiteľa bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy v lehote sedem pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru, i keď v tomto ustanovení neupravuje formu odstúpenia od zmluvy, táto písomná forma vyplýva z z ustanovenia a nepochybne i z ustanovení (písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne). Preto tvrdenia odporkyne o tom, že jej bolo oznámené, že od zmluvy sa nedá odstúpiť neobstoja, nakoľko i v predloženej písomnej kúpnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16.8.2011 v bode 6 samotný predávajúci upozornil kupujúceho na právo odstúpiť od zmluvy a toto upozornenie nie je v rozpore so zákonom či už v dĺžke lehoty, okamihu začatia plynutia lehoty, zároveň obsahuje uvedenie adresy, kde má byť toto právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy adresované. Samotné tvrdenia odporkyne sú rozporné, keď sama odporkyňa v podanom odpore uviedla, že na prezentácii im tvrdili, že môžu odstúpiť od zmluvy a podľa jej vyjadrení na pojednávaní v telefonickom rozhovore s pracovníkom navrhovateľa (ktorého nevedela bližšie identifikovať) jej bolo oznámené, že od zmluvy sa odstúpiť nedá. V konaní tak nebolo preukázané, že by odporkyňa platne od uzavretej kúpnej zmluvy odstúpila a len samotné spochybňovanie ničím nepodložené zo strany navrhovateľky nemôže mať za následok oslabenie dôkaznej sily predloženej písomnej kúpnej zmluvy, ktorej uzavretie svojim podpisom sama potvrdila.

Okrem povinnosti tvrdenia ( a ) majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení. Sporové konanie ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy, je zásadne vecou účastníkov konania a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.

Pokiaľ sa týka odporkyňou uvádzaných vád zakúpeného tovaru, odporkyňa nepreukázala, že pri reklamácii postupovala v súlade s reklamačným poriadkom, ktorý tvorí súčasť uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 16.8.2011 a nebolo v konaní preukázané, že by v záručnej lehote uplatnila reklamáciu na adresu predávajúceho v zmysle bodu 1/ reklamačného poriadku, táto záručná doba na tovar, ktorý prevzala bola v trvaní 24 mesiacov ( 2 roky) od dátumu jeho prevzatia. Podmienky pre uplatnenie reklamácie na vady tovaru v záručnej lehote boli jasne a zrozumiteľne stanovené v reklamačnom poriadku na druhej strane zmluvy. Pokiaľ ide návrh odporkyne na vykonanie dôkazu výsluchom neidentických svedkov (známi odporkyne, ktorí počuli jej telefonický rozhovor s pracovníkom navrhovateľa pri uplatňovaní reklamácie dodaného tovaru) na preukázanie riadne uplatnenej reklamácie a ktorý dôkaz súd nevykonal, nakoľko z výsledkov dokazovania mal dostatok podkladov pre meritórne rozhodnutie. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Súd je toho názoru, že bez toho, aby mala odporkyňa písomný dôkaz o tvrdenej skutočnosti, že od zmluvy platne odstúpila, ako i uplatnila reklamáciu na vady tovaru v záručnej lehote, zostala jej argumentácia len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Sama odporkyňa nepostupovala v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním tvrdených skutočností a

uplatnením práva odstúpiť od zmluvy kvalifikovanou písomnou formou, ako i postupu reklamácie v súlade s reklamačným poriadkom, ktorý tvorí súčasť písomne uzavretej zmluvy zo dňa 16.8.2011.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu ktorých sa odporkyňa zaviazala, si nesplnila. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 588 považoval právny úkon medzi účastníkmi konania za spôsobilý a platný podklad pre uplatnenie daného peňažného nároku navrhovateľa a dôkazné bremeno o zániku pohľadávky bolo na strane odporkyne, dôkaz o opaku (neexistencii dlhu) zaťažovalo odporkyňu a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovanie nad tento zákonný rámec. Odporkyňa ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť kúpnu cenu a do vyhlásenia rozhodnutia dlh nezaplatila, preto súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1.200 eur (1.500 eur kúpna cena

- 300 eur zaplatená úhrada) návrhu vyhovel.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

So záväzkovým právnym vzťahom sa spája aj deliktuálna zodpovednosť. Okrem iných je zodpovednosť za omeškanie, ktorá nastáva porušením primárnej záväzkovej povinnosti plniť včas. Ak dlžník alebo veriteľ neplní včas peňažný dlh, vzniká mu sekundárny záväzok vo forme zodpovednosti za omeškanie. Pri omeškaní dlžníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Keďže mal súd preukázanú existenciu pohľadávky, a tým, že odporkyňa nesplnila svoju povinnosť v lehote splatnosti, dostala sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, a to od nasledujúceho dňa po splatnosti. Navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania od 17.12.2011, avšak v konaní preukázal, že vyzval odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 10.4.2012 (č.l. 5) a poskytol jej lehotu na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 25.4.2012 a bolo preukázané, že táto výzva bola doručovaná prostredníctvom pošty. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Z povahy ustanovenia v spojení s Nariadenia vlády SR č. vyplýva, že kogentne stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ na zaplatenie dlžnej sumy poskytol lehotu do 25.4.2012, preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.4.2012 a vo zvyšnej časti ( od 17.12.2011 do 25.4.2012) návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením povolil odporkyni zaplatiť priznanú sumu 1.200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.4.2012 až do zaplatenia v splátkach po 50 eur splatných vždy k 25-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok a prihliadal na súčasnú sociálnu situáciu odporkyne (poberateľka starobného dôchodku).

O trovách konania súd rozhodol podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s veta prvá , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Aj keď v prejednávanej veci mal navrhovateľ neúspech v nepatrnej časti, a preto by mu v zmysle zásady úspechu v konaní zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 3 patrila plná náhrada všetkých účelne vynaložených trov spojených s bránením práva, súd mu napriek uvedenému náhradu trov nepriznal. Súd preskúmal sociálnu situáciu odporkyne, jej osobné a zárobkové pomery a zistil, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 298 eur, a teda v tomto prípade sú okolnosti ( sociálne pomery) významné, pre ktoré považoval moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Vyššie uvedenú sociálnu situáciu na strane odporkyne hodnotil súd ako dôvod hodný osobitného zreteľa a dospel k záveru, že zaplatenie trov navrhovateľovi by ohrozilo jej finančné pomery. Na druhej strane nepriznaním požadovaných trov konania navrhovateľovi nevznikne závažná majetková ani finančná ujma. Vychádzajúc z hore uvedených okolností a pri aplikácii ustanovenia preto súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhovateľovi náhradu trov konania celkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).