Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/156/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľky: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., V. Z. XXXX/XX, zast. JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, proti odporcom: 1/ N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., D. Z. XXXX/XX, 2/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. G., D. Z. XXXX/XX, odporkyňa v 1/ rade zast.: JUDr. Lena Mišalová, advokátka so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47 v konaní o zaplatenie 590,32 EUR s prísl. , takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporkyniam sumu 118,44 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh odporkýň zamieta.

IV. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 16.08.2013, doručeným na tunajší súd dňa 19.08.2013 žiadal, aby súd určil odporkyni v 1/ rade a odporkyni v 2/ rade zaplatiť sumu 590,32 EUR s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporkyňami dňa 05.03.2013 uzavrela nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom 2-izbového bytu nachádzajúceho sa na ul. V. Z. v W. G., v bytovom dome č. XXXX, vchod č. XX, byt č. XX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. W. G. s dohodnutou dobou nájmu od 01.02.2012 do 31.12.2012 a dohodnutou výškou nájomného 230,- EUR mesačne s tým, že sa dohodili tak, že fixná čiastka pre prenajímateľa je 80,- EUR a zálohová čiastka platby za vodu, kúrenie, energie a iné služby, ktoré sú viazané na ročné vyúčtovanie, je 150,- EUR. Odporkyne písomnou výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2012 vypovedali nájomnú zmluvu a dňa 31.01.2013 spísali preberací protokol. Odporkyne neuhradili žalobkyni dlžné nájomné za mesiac december 2012 vo výške 230,- EUR, čo bolo konštatované aj v preberacom protokole. Za fakturačné obdobie od 15.12.2011 do 18.12.2012, t.j. za obdobie, kedy byt na základe nájomnej zmluvy užívali odporkyne, bol za predmetný byt vyúčtovaný preplatok zo strany dodávateľa elektrickej energie vo výške 36,84 EUR.

Odporkyne vo svojom odpore uviedli, že navrhovateľke nedlžia ani jednu zo súm, ktoré v návrhu uviedla. Uviedli, že preberací protokol odmietli podpísať, pretože nebol vyhotovený ani odovzdávajúci protokol zo dňa 01.06.2010, keď im navrhovateľka odovzdávala byt do užívania. Každý mesiac uhrádzali nájomné vo výške 230,- EUR v hotovosti, v mesiaci apríl k nájmu platili aj depozit vo výške 230,- EUR. Uviedli,

že si nárokujú zľavu vo výške 310,- EUR za celé obdobie nájmu podľa a , keďže počas celej doby nájmu boli rušené, čo bolo spôsobené nedostatočnou zvukovou izoláciou v byte, resp. im navrhovateľka dlží sumu 36,84 EUR ako preplatok za elektrinu, z vyúčtovania za rok 2012 im je navrhovateľka dlžná sumu 206,10 EUR a žiadajú tiež vrátiť depozit vo výške 230,- EUR. Odporkyne teda žiadali vydať rozsudok, že súd návrh navrhovateľky zamieta. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporkyniam trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku za podaný odpor a sumu 310,- EUR ako zľavu z nájomného za obdobie od 01.06.2010 do 15.12.2012, sumu 206,10 EUR ako preplatok za kalendárny rok 2012 a sumu 36,84 EUR ako preplatok za elektrinu, depozit v sume 230,- EUR a odmeny za zastupovanie advokátom.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že nárok na zľavu vo výške 310,- EUR považuje na nedôvodný, keďže v minulosti takýto nárok nevzniesli a o tomto začali hovoriť až potom, keď koncom roku 2012 odchádzali z predmetného bytu. Považuje takto uplatňovaný nárok zo strany odporkýň za účelový v snahe vyhnúť sa zaplateniu nárokov voči nim, ktoré sú dôvodné, keďže za mesiac december 2012 neuhradili nájomné vo výške 230,- EUR a taktiež neuhradili nedoplatok vzniknutý na nákladoch za užívanie bytu za rok 2012 vo výške 397,16 EUR. Depozit ktorý uvádzajú, bol použitý na nájomné za mesiac november 2012.

Na pojednávaní dňa 11.11.2013 právny zástupca navrhovateľky k veci uviedol, že trvajú na podanom návrhu. Poukázali na to, že výpoveď žalovaných z nájmu bola žalobkyni doručená až v januári 2013 a to takým spôsobom, že jej bola vložená do schránky a to až po tom, čo uplynul 31.12.2012 nájomný vzťah. Dôkazné bremeno ohľadne doručenia výpovede spočíva na žalovaných. Pokiaľ ide o depozit vo výške 230,- EUR, vo výške jedného mesačného nájmu, tak tento bol započítaný za mesiac november 2012 a to potom, čo si to strany nájomnej zmluvy takto odsúhlasili. Pokiaľ ide o preplatok na elektrine, tak táto suma vo výške 36,84 EUR bola zohľadnená, ako to vyplýva aj zo žaloby. Pokiaľ ide o uplatňovanú sumu 397,16 EUR, tak táto vyplýva z vyúčtovania a to predložili. Pokiaľ ide o nejaké rušenie, tak z odporu žalovaných vyplýva, že toto sa malo diať ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy a dôkazné bremeno, že nejaké rušenie bolo, taktiež zaťažuje žalované, i keď nepovažujú za potrebné nejaké dokazovanie vykonať, keďže nájomný vzťah sa ukončil podľa nájomnej zmluvy a byt bol vyprataný v januári 2013.

Právna zástupkyňa žalovanej v 1/ rade na pojednávaní uviedla, že žalobný návrh neuznávajú. Poukázali na skutočnosť, že suma 397,16 EUR, ktorá je uplatňovaná, vznikla na nedoplatkoch na tzv. pevnej časti, teda neplatením do fondu opráv a splátok úveru, kde od začiatku užívania bytu bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že tieto náklady uhrádza žalobkyňa. Pokiaľ ide o sumu 230,- EUR ako nájomné za december 2012, tak tuto nárok nevznikol tiež, pretože nájomný vzťah bol predčasne písomne ukončený. Hoci je to označené ako výpoveď, z textu je zrejmé, že ide o okamžité skončenie ako to umožňoval čl. 8 ods. 3 Nájomnej zmluvy, pokiaľ je predmet nájmu nespôsobilý na ďalšie užívanie. Doručenie výpovede bolo skutočne do schránky žalobkyne, ale bolo jej to oznámené aj ústne aj telefonicky. Oni uplatňujú vzájomný návrh vo výške 782,94 EUR, ktorý pozostáva z sumy 230,- EUR z titulu nároku na vrátenie depozitu, ktorý žalované poskytli žalobkyni v roku 2012 v súlade s nájomnou zmluvou. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že depozit bol po dohode so žalovanými započítaný na nájomné za mesiac november 2012, o žiadnej takejto dohode žalované nevedia a k takejto dohode nedošlo, nakoľko nájomné za november 2012 bolo uhradené tak, ako predchádzajúce nájomné. Ďalej nárok 36,84 EUR z titulu vrátenia vzniknutého preplatku na elektrine, tak ako vyplýva z predloženého vyúčtovania od dodávateľa, ďalej nárok 206,10 EUR z titulu vrátenia preplatku z vyúčtovania za rok 2012, ktorý vznikol na spotrebných zložkách tak, ako sú vyúčtované spoločenstvom domu V. a suma 310,- EUR ako zľava z nájomného uplatnená podľa z titulu nespôsobilosti predmetu nájmu na dohodnuté užívanie.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o tú výpoveď, ona už nevie presne dátum, ale bol už nový rok a ju zarazilo, že vo výpovedi bol ešte dátum z minulého roka. Našla to vo svojej schránke. Pred touto výpoveďou sa s ňou žalované ohľadom tejto skutočnosti nekontaktovali. Naopak aj po tejto výpovedi sa musela s nimi skontaktovať ona, aby byt odovzdali. Keď tam v januári prišla, prakticky tam mali len jednu skriňu, ktorú odsťahoval ich otec s tým, že jej povedal, že ak ju nepotrebuje, tak si ju má odpratať ona. Potom sa stretli toho 31.01., aby sme mali papierovo nejaký doklad. Pokiaľ ide o

nejaké rušenie, tak ona ich nerušila. Pokiaľ ide o rušenie, napr. realitným maklérom, tak v ten rok, teda 2012, určite takto rušené neboli. K tej sume ohľadne nejakých fixných platieb sa nevedela vyjadriť. Bolo dohodnuté, že budú platiť 230,- EUR mesačne a náklady z vyúčtovania. Peniaze nosili vždy na ruku, nerobili o tom nejaké potvrdenia. Keď nedoniesli nájomné v mesiaci november, tak potom mi pani N. T. volala, že si to má stiahnuť z tej záruky. Na otázky právnej zástupkyne odporkyne v 1/ rade uviedla, že žalované bývali v tom byte niekedy od mája júna 2010 na základe ústnej dohody. Tam bol vždy problém s platením, tak preto v roku 2012 ona trvala na písomnej zmluve. V podstate ona chcela, aby žalované z bytu odišli, ale tie za ňou chodili, že sa im byt páči, že by ho prípadne chceli odkúpiť. Keď už bola písomná zmluva, tak s platením bol pokoj, ale nakoniec to takto skončilo. Je pravdou, že už v roku 2011 bol nedoplatok, ona však od žalovaných nemala nič na papieri, tak ho zaplatila celý sama. Je pravdou, že tam vstúpila do toho aj predsedníčka spoločenstva bytového domu, ktorá vysvetľovala žalovaným z čoho ten nedoplatok pozostáva. Žalovaným vadilo, že tam bola položka splátky na úver celej bytovky. Je to náklad na byt. Vtedy sa však dohodli, že sa tá suma odpočíta v roku 2011 z nedoplatku s tým, že žalované mali zaplatiť nejakých 8,- EUR, ale ani to nezaplatili. Pokiaľ záloha na služby v byte bola 120,- EUR a žalované dávali 150,- EUR, tak ona poukazuje na to, že 30,- EUR platila ešte elektriku. Ona sa nebude vyjadrovať k tým pevným zložkám, alebo k tým zálohám. Žalované žiadne námietky voči nejakému rušeniu v byte nevzniesli ani v novembri 2011. Je pravdou, že ona ich vtedy požiadala aby na týždeň uvoľnili byt, pretože v tomto podkrovnom mezonetovom byte potrebovali urobiť určité technické úpravy, aby sa tam nešíril zvuk a neunikalo teplo, bol to nový byt. Oni objednali firmu a tá to utesnila.

Na pojednávaní dňa 04.12.2013 odporkyňa v 1/ rade uviedla, že oni prišli bývať do toho bytu v júni 2010 s tým, že ona chcela hneď riadnu nájomnú zmluvu, pričom navrhovateľka nechcela ani odpísať merače, s tým, že nám verí. Nájom bol dohodnutý na 200 eur s tým, že ho budeme platiť vždy ku koncu mesiaca. V podstate bolo všetko v poriadku, až kým v roku 2011 nedošlo ročné vyúčtovanie za rok 2010 kde bol nedoplatok nejakých 400 - 500 eur a navrhovateľka ho chcela celý od nich, kde ona argumentovala, že pred nimi tam bol iný nájomník, nie sú odpísané merače, a tak sme sa dohodli, že uhradíme jednu polovicu z toho dlhu. Navyše pani navrhovateľka tomu vyúčtovaniu nerozumela, oni boli asi dva krát za pani S., ktorá jej to vysvetlila objasnila jej rôzne položky, kde sa zistilo, že za spotrebu sa nedlží nič, len navrhovateľka dlží na úvere, navrhovateľka vtedy aj plakala, v podstate sa aj dohodli, že to ukončia, ale ona na druhý deň telefonovala, ospravedlnila sa, že nevedela o tom fonde opráv, resp. úvere. A chcela aby pokračovali v nájme, s tým, že ona pripravila aj nájomnú zmluvu, lenže tam vstúpil do platnosti zákon, že prenajímatelia budú platiť aj odvody do zdravotnej poisťovne, tak sme podpis tej zmluvy odložili, navrhovateľka to nechcela platiť. V podstate mali ale ústnu dohodu pred pani S., že úver a pevnú zložku hradiť nebudeme, čomu aj väčšinou pri nájmoch tak býva. Za rok 2011 vyúčtovanie v auguste 2012 bolo bez problémov, odrátal sa úver aj pevná časť. Zistilo sa, že sú dlžné 8,03 eur ktoré zaplatili. V zásade taký istý spôsob výpočtu mal byť použitý aj za rok 2012, kde by sa zistilo, že máme preplatok 206,10 eur pričom spôsob nášho výpočtu je zrejmý z čl. 39 - 40 spisu. Oni mali za to, že platia jej 80,- eur nájom a 150,- je záloha na úhradu nákladov za služby.

Pokiaľ ide o to rušenie v roku 2011 a čiastočne v roku 2012 tak treba povedať, že to spočívalo v tom, že k nim chodila realitná maklérka pani M. s klientmi, presné dátumy nevie, ale bol to možno každý druhý víkend. V podstate si tieto návštevy dohodla s pani M., robili u nich ohliadky, aj keď povedala navrhovateľke, že jej to vadí, v podstate vtedy dobre vychádzali, ona im počkala niekoľkokrát s nájomným. Je pravdou, že od 01.02.2012 ako sa uzavrela písomná nájomná zmluva, ohliadky neboli pretože na tom trvala. Pokiaľ ide o to rušenie zo strany susedov, tak išlo o susedov O., ktorí kúpili byt, nebývali tam, ale ho prerábali, ale hlavný problém tam bol, že byt navrhovateľky, nebol dokončený, nebol zvukovo a tepelne zaizolovaný s tým, že oni prakticky nemohli spávať, počuli navzájom svoje rozhovory, O. aby donútili navrhovateľku dokončiť ten byt, tak nechávali napr. pustené rádio, prípadne budík, ktorý zvonil každé tri hodiny.. Ona často hovorila pani G. o tej zľave, oni kvôli chýbajúcej izolácii museli aj viacej kúriť. Ona sa tvárila, že nevie o čom hovorí. Taktiež v novembri 2011 museli odísť z bytu kvôli stavebným úpravám. Pred tým sa tam boli pozrieť pani S., O., pani G. a nejaký odborník s tým, že navrhovateľka nás požiadala, aby sme na týždeň opustili byt kvôli tým prácam. Vtedy tam však O. nebývali, tak my sme uzavreli ďalšiu nájomnú zmluvu, s tým, že prípadne byt odkúpime, ale keď nám v októbri 2012 navrhovateľka s manželom povedali sumu 47.000,- eur, tak tá cena ma zarazila, podľa nás bola trhová cena aj vzhľadom na tú nedokončenosť nejakých 35.000,- eur. A my sme si nakoniec v januári 2013 kúpili väčší byt na N. za 33.000,- eur. Pokiaľ pani G. tvrdila, že s ňou nekomunikovala,

predložila podrobný rozpis hovorov, ktorý zaslal Orange, a z ktorého súd zisťuje, že dňa 08.12.2012 o 15:35 hod. bol dvojsekundový hovor z mobilu č. XXXX XXX XXX na tel. č. XXXX XXX XXX o 16:03 hod. ten istý deň bol prevedený 45 sekundový hovor 11.12.2012 38 sekundový hovor, 14.12.2012 o 11:23 hod. 59 sekundový hovor, o 14:54 hod. hovor o dĺžke 1,03 minúty, a 21.12.2012 o 20:27 hod. hovor v dĺžke 8 minút 37 sekúnd. Súd zisťuje, že uvedený podrobný rozpis bol vyhotovený spoločnosťou Orange zaslaný N. T., s dátumom vyhotovenia 27.12.2012. Je pravdou, že navrhovateľka o výpovedi vedela, a je pravdou, že jej ho neposlali doporučene ale len jej ju dali do schránky. V tom decembri 2012 sa už natrvalo sťahovali do susedného bytu O., s tým, že navrhovateľka opätovne bola s nejakým pánom a bol tam aj jej otec, kde ten pán jej odporučil, že skutočne je potrebné tie duté steny izolovať. Keďže sa však nič nedialo, tak sme navrhovateľke oznámili, že odchádzame. Oni sa teda 15.12.2012 odsťahovali, čo videla aj pani S. aj iní obyvatelia bytovky. Boli ochotní sa prípadne aj vrátiť, pokiaľ navrhovateľka urobí nejaké opatrenia na odstránenie závad, prípadne byt odkúpiť za rozumnú cenu. V decembri ešte stále komunikovali v podstate normálne až v januári nastali problémy.

Na otázky právnej zástupkyne odporkyne 1/ odporkyňa 1/ uviedla, že nájomnú zmluvu z marca 2012 vypracovala pani G.. Pokiaľ ide o nezaplatenie nájomného za mesiac november tak, oni ho zaplatili, problémom je, že platili nájomné bez dokladu, keď aj raz zrejme v januári 2012 zaplatili navrhovateľke nájomné na účet, tak tá prišla, že jej tam strhli nejaký poplatok za priamy vklad a požiadala ich aby sa nájomné platilo bez dokladu ako dovtedy. Pokiaľ ide o uplatnenie zľavy tak viackrát ju uplatňovala ústne, písomne prvý krát vo svojej odpovedi na výzvu JUDr. M. z 22.04.2013 a spôsob výpočtu ozrejmila vo svojej výpovedi na výzvu zo dňa 26.09.2013. Ďalej na otázku uviedla, že medzi ňou a navrhovateľkou nedošlo nikdy k dohode o zápočte depozitu 230,- eur s nájmom za mesiac november 2012. Uviedla, že v podstate väčšinu platieb platili k rukám synov navrhovateľky, myslí si, že sú to už dospelí ľudia. Za mesiac december nájomné nezaplatili. Kľúče od bytu dala do obálky spolu s výpoveďou a tú dala do schránky navrhovateľky, navrhovateľka jej ešte raz kľúče požičala, keď vypratávali ešte jednu skriňu, ktorá tam ešte v tom byte ostala.

Tú skriňu vypratali až po sviatkoch bolo to v roku 2013, keďže ešte rokovali o tom, že sa prípadne vrátia, tak pretože tá skriňa bola veľká tak sme ju nebrali. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o preberací protokol tak kľúče odovzdala skôr keď sa vypratala tá skriňa, presný dátum nevie. V zásade nesúhlasila s tým, že podpíše ten preberací protokol, nakoľko keď preberali ten byt so sestrou, tak im nebol riadne odovzdaný a neboli zapísané závady. Navyše oni tam aj kopec veci opravovali, ako sprchovací kút, umývadlo, parapety na okná, ktoré tam neboli, predelovacie lišty, strýko tam robil aj nejakú elektriku. Je pravdou, že na tom protokole sú tri jej podpisy, aj tie dátumy písala ona, resp. poznámky pri časti zistených nedostatkov. Pokiaľ podpísala v časti zistených nedostatkov tak to urobila preto, že právny zástupca nevie pochopiť, čo za cirkus dokáže urobiť jeho klientka. Odporkyňa potvrdzuje, že preberací protokol skutočne podpisovala dňa 31.01.2013. O tom preberacom protokole sa bavili aj napr. smskami celý január, ona chcela mať od navrhovateľky pokoj tak preto k tomu pristúpila. Pokiaľ išlo o tie odpisy, tak tie sa v byte robili pravidelne, poverenou osobou spoločenstva, nebol dôvod robiť nejaké iné. Skutočne pokiaľ bola dohodnutá písomná zmluva, nebola žiadna návšteva z realitky. Nebola ani žiadna dohoda, že by sa platby odporkýň nemali týkať pevnej časti z vyúčtovania celkových nákladov na byt. Pokiaľ ide o tie telefonáty, tak v decembri riešili len nájomné za november, kde samotná odporkyňa žiadala, aby to bolo pokryté z depozitu a nájomné za december nedostala.

Odporkyňa v 2/ rade na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava toho, čo uviedla jej sestra, v podstate sa môže vyjadriť k tomu odsťahovaniu v novembri 2011, kde ona vtedy chodila do toho bytu dva krát denne a videla , že sa tam nič nerobilo. Tak isto pokiaľ ide o to nájomné za november 2012 tak toto ona zaplatila ako zvyčajne jednému zo synov navrhovateľky, neviem presne povedať, ktorý to bol, zrejme ten prostredný, oni ich bližšie nepoznali. Nájom skutočne väčšinou dávali synom navrhovateľky, možno dva - tri krát samotnej navrhovateľke. Ona pri preberacom protokole nebola preto, že bola v práci a ani nemala chuť a čas to s pani G. riešiť. Pokiaľ ide o to rušenie, tak ozaj to bolo nepríjemné. Ona niekedy išla spať na víkend k rodičom a sestra k priateľovi do O., čo sa to nedalo už vydržať.

Svedkyňa Mgr. G. O. na pojednávaní dňa 04.12.2013 uviedla, že ona s manželom a dieťaťom kúpili byt v predmetnej bytovke v auguste 2010 a úplne sa tam nasťahovali v decembri 2012. Ich predávajúci upozornil na to, že je tam v ich byte problém s hlukom a konkrétne ich upozornil na jednu stenu. Oni

teda začali pátrať po príčine a možnostiach odhlučnenia, tel. kontaktovali aj pani G., ktorá súhlasila, stretli sa, oni, technicky poradca, pani G. a pani S., kde sme sa dohodli, aké úpravy treba, aby sa ten problém hlučnosti odstránil. Treba však povedať, že pani G. tieto úpravy napriek prísľubu nevykonala. Oni tam s počiatku chodili len na víkend, v podstate ten hluk bol veľmi obťažujúci, oni si vzájomne z bytov počuli bežné rozhovory, alebo telefonáty. Navyše ona čakala dieťa, a báli sa, aký problém môže nastať s malým dieťaťom. Pani G. aj dvakrát písomne upozornili ale bezúspešne. V súčasnosti už tento problém neexistuje, lebo pani G. nie je majiteľkou bytu, nový majitelia manželia G. prakticky do týždňa zistili, v čom je problém a urobili potrebné úpravy. Oni navrhovateľku vyzývali na odstránenie závad, zrejme v októbri 2012 a v januári 2013. Ona má tieto k dispozícii aj s odpoveďami navrhovateľky. Skutočne po nasťahovaní nových majiteľov sa toto vyriešilo behom krátkej doby, kedy títo sami prišli na problém hlučnosti, v zásade ich ani oni nestihli informovať, hoci na to boli pripravení a po tom, čo sa porozprávali prakticky na druhý deň, tam mali človeka, ktorý urobil potrebné stavebné úpravy. Noví majitelia sa tam nasťahovali buď 01.10.2013 alebo 01.11.2013 presne si nespomína. Skutočne bola pri preberacom protokole 31.01.2013, bolo to tak, že odporkyne tam už nebývali. Pani navrhovateľka mala nejaké argumenty, že bolo niečo poškodené, v podstate to nemalo konca.

Vypočutá svedkyňa O. Z. uviedla, že je pravdou, že ona bývala v byte po odporkyniach, a to v čase od mája do októbra 2013. Platila nájom vo výške 230,- eur k rukám pani G.. Pri nástupe urobili odpis vody, elektriky. Ona tam nepociťovala tam nejaké problémy s hlučnosťou od susedov, a ani jej sa nebol nik sťažovať. Ona sa teda sťažovať nebola, raz nechala v byte dvoch psíkov, asi 2 hodiny, ktorí tam zavýjali, to snáď bol jediný problém. Mala písomnú zmluvu s navrhovateľkou ohľadne nájmu. Pokiaľ ide o prípadné nedoplatky, tak bola dohoda, že preplatok sa jej vráti, a nedoplatok zase ona doplatí. Pokiaľ ide o charakter prípadných nedoplatkov, resp. preplatkov, tak má za to, že tam ide o spotrebu, čiže voda, elektrika. Mali odpísané stavy meračov pri začatí i ukončení nájmu.

Vypočutá svedkyňa G. S. na pojednávaní uviedla, že je spoluvlastníčkou bytu v bytovom dome, kde sa nachádzal aj byt, v ktorom bývali odporkyne a zároveň tam má byt aj navrhovateľka, resp. v minulosti jej tam patril aj byt, v ktorom bývali aj odporkyne. Ona je predsedkyňou spoločenstva - A. a zároveň s pani N. sú osoby poverené výkonom správy. Skutočne ja ona s pani G. a s odporkyňami riešila ich vyúčtovanie za rok 2010 a 2011 a v tom roku 2010 išlo o to, ako rozvrhnúť energie tak, aby bolo zrejmé, čo spotreboval predchádzajúci nájomník pred odporkyňami. V roku 2011 skutočne im objasňovala, že vyúčtovanie obsahuje aj vyúčtovanie pevných a pohyblivých súčastí, kde v zásade ako tie pohyblivé sa berú do úvahy spotreby energií, ktoré sú spoločenstvu fakturované a tá pevná časť predstavuje alikvotnú čiastku úveru, pripadajúcu na byt spolu s platbou do fondu opráv z ktorého sa platia aj rôzne iné služby, konkrétne v ich bytovke napr. upratovacia služba, prípadne rôzne revízie. Upozornila, že do konca roka 2011 mali úver z ČSOB, ktorý sa aj uvádzal vo vyúčtovaní. V roku 2012 už mali úver zo SLSP, kde došlo k dohode, kde do vyúčtovaní nebude osobitne uvádzaný, nakoľko ide o degresívne splácanie, kde je splátka istiny vždy rovnaká, mení sa len výška splátky úroku. V roku 2013 platia napr. z fondu opráv aj upratovaciu službu, ale v roku 2012 ju mali len od októbra a vyberalo sa to od vlastníka bytu priamo asi 2,30 eur mesačne, teda nie od nájomcu. Pokiaľ ide o sťažnosti odporkýň na hluk, tak skutočne dvakrát za ňou boli, raz, že tam dlhodobo hralo rádio, to mi volala pani G. a druhýkrát bola jedna z odporkýň, že je tam hlasno pustený televízor. Tie byty sú skolaudované a z technického hľadiska hrubú stavbu robila firma RK STAV, aby bola zachovaná jednotnosť materiálov a zostatok si robili vlastníci rôzne, napr. mne všetko robila na kľúč firma, ale ostatní si to dorábali svojpomocne. Pokiaľ ide o vyúčtovanie za rok 2011 tak skutočne všetkým vysvetlila z čoho pozostáva vyúčtovanie. Tam bol celkový dlh 989,98 eur, čo bolo aj s dlhom z predchádzajúceho obdobia, keď sa tento odpočítal tak za rok 2011 vznikol dlh 580,32 eur. Vtedy sa pani G. a odporkyne dohodli, že sa z toho odpočíta splátka úveru a pevná časť čím došli k sume 8,09 eur ako nedoplatok, ktorý majú odporkyne uhradiť navrhovateľke. Uviedla, že bola na stretnutí kde bola aj pani G. aj nejaký pán, ktorý zabezpečoval prestavbu bytu u manželov O., kde týmto zo strany bytu pani G. odhlučňoval byt, tým, že sa tam urobila prímurovka z heblu, resp. v iných miestach minerálnou vlnou, pani G. vtedy sľúbila, že urobí určité zásahy napr. pokiaľ sú problémy s podlahou, resp. že ak nie je zaizolovaná, že to bude izolovať, ale pokiaľ ide o odhlučnenie izby, ktorá susedí z bytom manželov O., tam vzhľadom na jej veľkosť povedala, že to neurobí, resp. potom povedala, že na to nemá ani finančné prostriedky.

Svedok Š. A. uviedol, že pokiaľ ide o nájomné, tak v úplne samom začiatku, keď tam začali odporkyne bývať, tak skutočne prebral 1 alebo dvakrát nájomné a toto vždy dal navrhovateľke, teda jeho mame. Presnú sumu nájomného však uviesť nevie. On s odporkyňami nejak nekomunikoval, nepamätá si, že by sa tam riešila nejaká otázka napr. hlučnosti v byte. Vie, že posledný rok boli stále nejaké problémy, ale on sa tomu nejako nevenoval. Tie problémy myslí, že nejaké neplatenie ohľadne posledných mesiacov. On slečnám potvrdenie o platení nájmu nedával. Pokiaľ sa pamätá, tak zrejme mu platila to nájomné odporkyňa v 1/ rade.

Svedok Ľ. A. uviedol, že bývam v bytovke, kde bývali aj tu prítomné slečny T.. Prichádzal s nimi do kontaktu a to tak, že preberal od nich nájomné. Nevie presne povedať výšku nájomného, ale mohlo to byť 200,- EUR. V roku 2012 preberal to nájomné niekedy na jar a v lete. Na jeseň už nie a s určitosťou nie november a december, to sa už hádali, tým myslím mama s nájomníčkami. Potvrdenie o prevzatí nájomného im nedával. Pokiaľ ide o nejaké závady, tak viem len že sa hádali o nejaké poškriabané zábradlie, ktoré nevidel. Nič bližšie neviem. Nájomné mu odovzdávali obe nájomníčky tak, že raz mu dala jedna, raz druhá. Nevie ako sa striedali. Na jeseň si nepamätá že by už niečo platili, teda konkrétne napr. v októbri, na ktorý sa pýta PZ odporkyne v 1/ rade.

Svedok V. A. uviedol, že žil v bytovke, kde mali prenajatý byt slečny T.. Stretali sa len tak na schodoch. Je pravdou, že mu najviac tak trikrát platili nájomné, keď ho zaplatili, tak to dal na stôl. V podstate mama mu volala že ho donesú. Nedával im žiaden doklad o zaplatení. Väčšinou platila odporkyňa v rade 1/. Pokiaľ ide o nejaké závady, vedel len o tom, že tam mal byť problém, že tam ostalo poškriabané zábradlie. Odporkyne sa mne na nejaké závady v byte nesťažovali.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom vyššie uvedených svedkov a listinnými dokladmi založenými v spise, pričom zistil tento skutkový stav:

Nebola medzi účastníčkami sporná skutočnosť, že od 01.06.2010 užívali odporkyne ako nájomníčky dvojizbový byt na ulici V. Z. v W. G., súp. číslo XXXX, vchod č. XX, byt č. XX na 4. poschodí , zapísaný na LV č. XXXX k.ú. W. G. vlastnícky patriaci v celosti navrhovateľke. Taktiež nebolo medzi nimi sporu o tom, že písomnú nájomnú zmluvu uzavreli až dňa 05.03.2012, kde sa dohodli, že nájom bytu bude na dobu určitú od 01.02.2012 do 31.12.2012. V čl. VII bod 1,2 tejto nájomnej zmluvy sa účastníčky konania dohodli, že nájomné za užívanie bytu je zmluvnými stranami dohodnuté vo výške 230,- EUR mesačne a je zložené z dvoch častí. Fixná čiastka pre prenajímateľa je 80,- EUR a zálohová čiastka platby za vodu, kúrenie, energie a iné služby, ktoré sú viazané na ročné vyúčtovanie je 150,- EUR. V čl. VII bod 3 je dohodnuté, že nájomca bude hradiť nájomné bezhotovostne, kde je uvedené aj číslo účtu prenajímateľa. V bode VII bod 6,7 je dohodnutá povinnosť nájomcu do 30.04.2012 zložiť depozit vo výške 230,- EUR (medzi stranami niet sporu, že k tomu aj došlo), a zároveň je uvedené, že uvedenú sumu je možné využiť na vykrytie vzniknutých škôd na vybavení a zariadení bytu, vzniknutých počas nájmu, resp. na úhradu dlžného nájomného, resp. nedoplatkov za ročné vyúčtovanie nákladov súvisiacich s užívaním bytu za čas trvania nájmu, pokiaľ nedôjde k dobrovoľnej úhrade nájomcami. V čl. VIII bod 1 upravuje, že nájom bytu môže skončiť písomnou dohodu strán, písomnou výpoveďou, uplynutím doby na ktorú bol dojednaný, s tým, že v bode 2 tohto článku je upravená výpoveď, resp. dôvody v súlade s , resp. z dôvodov porušenia povinností uvedených v čl. VI zmluvy. V bode 3 čl. VIII je uvedené, že nájomca je oprávnený od zmluvy okamžite odstúpiť, ak predmet nájmu prestane byť spôsobilý na užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu.

Ohľadne ukončenia užívania bytu medzi účastníčkami nie je spor ohľadne toho, že tento prestal byť užívaný odporkyňami v priebehu mesiaca december 2012, aj odporkyne pripúšťajú, že v januári 2013 si odtiaľ odviezli len jednu skriňu a preberací protokol o odovzdaní bytu sa spisoval dňa 31.01.2013. Spor je o tom, ako bol ukončený nájom, kde podľa navrhovateľky bol ukončený uplynutím doby nájmu, nakoľko výpoveď nájomnej zmluvy od odporkýň z 15.12.2012 si našla v schránke až v roku 2013, resp. podľa odporkýň bol ukončený ku dňu 15.12.2012, kedy oni zaslali navrhovateľke ako prenajímateľke výpoveď nájomnej zmluvy kde sa uvádza, že dávajú okamžitú výpoveď nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.02.2012 ku dňu 15.12.2012, kde dôvodom výpovede nájomnej zmluvy je nedodržanie zmluvných

podmienok zo strany prenajímateľky. Prenajímateľka mala zabezpečiť odstránenie hlučnosti v byte, čo sa jej do dnešného dňa nepodarilo zrealizovať, hoci odporkyne jej dali priestor a podmienky na to vytvorili. Túto skutočnosť im písomne potvrdzuje aj suseda z vedľajšieho bytu, ktorá s prenajímateľkou p. G. tento problém riešila dlhšiu dobu. Z dôvodu, že problém nebol odstránený, nie je možné ďalej predmet nájmu užívať. Spolu s touto výpoveďou sa doručujú navrhovateľke aj kľúče od bytu.

Pokiaľ ide o skutkový stav k tej časti návrhu odporkýň kde si uplatňujú zľavu vo výške 310,- EUR za celé obdobie nájmu, teda od 01.06.2010 do 15.12.2012, tu súd zistil, že pokiaľ ide o rušenie návštevami realitnej maklérky, tak samotná odporkyňa v 1/ rade s ktorou súhlasila aj odporkyňa v 2/ rade uviedla, že tie návštevy realitnej maklérky dohodla práve odporkyňa v 1/ rade s realitnou maklérkou a aj keď povedala navrhovateľke že jej to vadí, vtedy dobre vychádzali a ona im zas počkala niekoľkokrát s nájmom. Od 01.02.2012 však žiadne takéto návštevy už neboli. Ďalšie rušenie malo spočívať v tom, že byt navrhovateľky nebol dokončený a dostatočne zvukovo a tepelne zaizolovaný s tým, že bolo napr. počuť navzájom rozhovory. Pokiaľ ide o uplatnenie nejakej zľavy, tak tu odporkyne tvrdia, že ich uplatňovali ústne, písomne prvýkrát vo svojej odpovedi na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa na doplatenie súm v súvislosti s užívaním bytu. Aj svedkyňa S. že byt navrhovateľky, ako aj ostatné byty, bol riadne skolaudovaný a ona, ako predsedkyňa bytového spoločenstva riešila hlučnosť dvakrát vo vzťahu k susednému bytu odporkýň keď tam malo hlasno hrať rádio, resp. televízor. Z výpovede svedkyne Z., ktorá užívala byt v čase nasledujúcom sa po odsťahovaní sa odporkýň súd zistil, že ona nejaké problémy s hlučnosťou nepociťovala. Od svedkyne O., resp. aj z jej korešpondencie s navrhovateľkou súd zistil, že táto svedkyňa ako vlastníčka susedného bytu pociťovala problémy s hlukom, kde ona aj urobila vo svojom byte určité stavebné úpravy, avšak navrhovateľka príslušné úpravy napriek prísľubu nevykonala. Oni tam však v období august 2010 až december 2012, kedy sa tam nasťahovali, chodili do byt len na víkend. V súčasnosti tento problém neexistuje, nakoľko navrhovateľka uvedený byt predala a noví majitelia tento problém vyriešili behom krátkej doby.

Pokiaľ ide o vyúčtovanie za rok 2012 a to konkrétne vyúčtovanie zálohových úhrad za užívanie bytu navrhovateľky za kalendárny rok 2012, tu súd považuje za potrebné uviesť, že skutočné náklady za rok na tento byt, pokiaľ išlo o pohyblivú časť predpisu (rôzne služby, poplatky, teplo na vykurovanie, náklady na teplú vodu, studená voda, elektrina) predstavovali za rok 2012 sumu 1.213,40 EUR, ktorá suma nie je medzi účastníčkami sporná. Okrem iného vo vyúčtovaní sa nachádza suma 603,60 EUR - pevná časť predpisu úhrad, kde táto predstavovala alikvotnú časť úveru pripadajúcu na byt spolu s platbou do fondu opráv. Ako súd ďalej zistil z vyúčtovania elektrickej energie, tak za obdobie od 15.12.2011 do 18.12.2012 bolo fakturované spolu za dodávku a distribúciu elektriny 238,16 EUR, zaplatené zálohy boli 275,00 EUR a navrhovateľke bol vrátený preplatok 36,84 EUR.

V zmysle :

(1) Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

V zmysle :

(1) Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

V zmysle :

Ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

V zmysle ,, :

(1) Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.

(2) Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.

(3) Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu treba prenajatú vec vypratať.

V zmysle

(2) Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

V zmysle

(1) Nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu zhoršilo.

(2) Rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.

(3) Nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.

V zmysle :

Právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovaného zákonné ustanovenia, súd ako prvé si musel vyriešiť odkedy, resp. predovšetkým dokedy bol predmetný byt v nájme odporkýň. Tu treba skonštatovať, že pre nájomnú zmluvu nie je predpísaná forma a preto pokiaľ účastníčky mali aj ústnu zmluvu za čas od 01.06.2010 a písomná zmluva postihovala len obdobie od 01.02.2012, zákon to nevylučuje a nájom bytu bol od 01.06.2010, čo v zásade ani medzi účastníčkami nie je sporné. Súd zároveň konštatuje, že v danom prípade nájom bytu skončil 31.12.2012 uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný. Úkon odporkýň zo dňa 15.12.2012, kde odporkyne nevedia preukázať, že tento doručili navrhovateľke tohto dňa alebo vôbec do konca roka 2012, je v podstate irelevantný. Nie je ani tak podstatné to, že tento označili ako výpoveď nájomnej zmluvy, je jednoznačné, že o výpoveď nejde, nebola tam uvedená nejaká výpovedná doba, dôležité je, že podľa obsahu to možno považovať za odstúpenie od zmluvy z dôvodu,

že predmet nájmu prestane byť spôsobilý na užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu (čl. VII bod 3 Nájomnej zmluvy). vypočítava dôvody pre ktoré môžu účastníci nájomnej zmluvy od tejto odstúpiť, kde v podstate toto je možné, ak by prenajatý byt bol odovzdaný v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, resp. by sa stal nespôsobilým na takéto užívanie neskôr, resp. by sa stal vôbec neupotrebiteľným. Pojem nespôsobilosť treba vysvetľovať v súvislosti s účelom užívania najatej veci, teda bytu, či už podľa zmluvy, alebo podľa toho, čo mu užívanie takejto veci obvykle slúži. V tomto prípade však odporkyne neuniesli dôkazné bremeno, že prenajatý byť bol nespôsobilý na dohodnuté a obvyklé užívanie, nakoľko tento viac ako dva roky užívali a ani nájomkyňa nasledujúca po nich tento byt ako nespôsobilý na obvyklé užívanie nehodnotila. Byt bol riadne skolaudovaný a pocit hlučnosti v bytovkách môže byť často subjektívny. Odporkyne preukázali len, že sa sťažovali na hlučnosť, ktorý spôsobovali susedia, nie však, že priamo navrhovateľku žiadali o odstránenie hlučnosti. Prvýkrát preukázateľne toto urobili až po opustení bytu, keď boli vyzvané na doplatenie nájmu, resp. platieb z vyúčtovania. V súčasnosti je prakticky už nemožné nejaké meranie vzhľadom na stavebné úpravy v oboch susediacich bytoch. Pokiaľ by však byt nebol spôsobilý na obvyklé užívanie, je len veľmi ťažko predpokladať, že odporkyne by tam vydržali takmer 3 roky. Zásadné problémy s hlučnosťou nepotvrdila ani svedkyňa S. ako predsedníčka spoločenstva, resp. je zrejmé, že zdroj hluku za celé tie roky mala predstavovať rodina O.V., ktorá sa tam zdržiavala veľmi zriedka, resp. robotníci, ktorí mali byt dokončievať a tu tiež nie je predpoklad, že by títo na tomto byte pracovali sústavne 2,5 roka. Súd teda konštatuje, že u odporkýň dôvod pre odstúpenie od nájomnej zmluvy neexistoval, a to či už z dôvodu hlučnosti, tak pokiaľ ide o prípadné rušenie realitnou maklérkou, tu treba poukázať na skutočnosť, že išlo aj podľa samotných odporkýň o dohodu účastníčok na princípe vzájomnej výhodnosti („počkanie s platbou nájomného a úhrad v konkrétnom mesiaci“), toto tiež nebol dôvod na odstúpenie, resp. vzhľadom na dohodu účastníkov ani dôvod na žiadanie nejakej zľavy.

Zároveň pokiaľ si odporkyne vzájomným návrhom uplatňovali 310,- EUR ako zľavu z nájomného za obdobie od 01.06.2010 do 15.12.2012 z dôvodu, že im nebolo umožnené nerušené užívanie bytu, nakoľko boli počas celej doby nájmu rušené, čo bolo spôsobené nedostatočnou zvukovou izoláciou v byte, tu v zásade platí to, čo súd konštatoval v predošlom odseku. Prvý krát preukázateľne uvedenú zľavu z nájomného uplatnili odporkyne v svojom podaní zo dňa 22.04.2013 v odpovedi na výzvu DK -31/2013 právnemu zástupcovi navrhovateľky. Dovtedy ani navrhovateľka ani svedkovia túto skutočnosť nepotvrdzujú, je zrejmé, že sťažnosti odporkýň na hlučnosť smerovali prioritne proti vlastníkom bytu O., nie voči navrhovateľke na odstránenie závady, resp. nebolo preukázané ani uplatnenie zľavy. V zásade v zmysle judikatúry potom ( R 14/1978) sa odporkyne môžu domáhať zľavy nie vyššej, než za obdobie 6 mesiacov pred jej uplatnením, to je spätne 6 mesiacov od 22.04.2013. Ale aj tu však súd opakuje, že odporkyne neuniesli dôkazné bremeno, že majú právo na primeranú zľavu z nájomného ( v zásade práve zľava z nájomného by prichádzala do úvahy) a súd odkazuje opätovne na predchádzajúci odsek, kde poukázal, že dôvod hlučnosti nemohol byť dôvodom odstúpenia od zmluvy, odporkyne nepreukázali, že v byte bola závada, ktorá podstate alebo po dlhší čas zhoršovala jeho užívanie a v súčasnosti už nejaké merania alebo iné dôkazy prakticky nie sú možné, vzhľadom na stavebné úpravy v oboch bytoch. Problém s hlučnosťou, kde hlučnosť môže byt vnímaná subjektívne a samozrejme iné hodnoty hluku sú prípustné cez deň a iné v noci, v podstate potvrdzovala len svedkyňa O., voči ktorej však smerovalo práve konanie odporkýň a navrhovateľky, že uvedený hluk spôsobovala napr. prestavbou bytu, resp. ponechaním zapnutého rádia aj v noci, čo však práve nepreukazuje závadu na byte, resp. pri spoločnej stene v bytovke, pokiaľ nejde o nadštandardné odhlučnenie, vždy prenikajú zvuky a to už nehovoriac napr. cez rôzne šachty. Preukázanie hluku by si vyžadovalo konkrétne merania v danej dobe bez následných stavebných zásahov do spoločných stien.

Pokiaľ ide o platby nájomného a zálohových platieb za služby a energie, v zásade možno konštatovať, že medzi účastníkmi niet sporu o tom, že odporkyne zaplatili 10 krát po 230,- EUR a to všetko bez dokladov o zaplatení, zvyčajne k rukám synov navrhovateľky. Niet tiež sporu o tom, že zaplatili aj depozit 230,- EUR do konca apríla 2012 a celkove teda zaplatili 11 krát 230,- EUR, teda 2.530,- EUR v roku 2012. Ohľadne spornej platby za november 2012 súd musí konštatovať, že odporkyne mali možnosť žiadať si doklad o zaplatení, resp. platiť na účet navrhovateľky a pokiaľ tak neurobili a nemajú žiaden doklad o zaplatení za tento mesiac a ani inak zaplatenie nevedia preukázať, súd má za to, že v mesiaci november a december 2012 sumu 230,- EUR navrhovateľke nezaplatili. Pokiaľ ide o depozit v sume 230,- EUR, navrhovateľka či už podľa zmluvy alebo podľa mohla uvedené započítať na platbu za mesiac november a preukázateľne úkon započítania aj urobila. Pokiaľ ide o spor akú výšku predstavoval nájom,

tak v danom prípade má súd za to, že zmluva hovorí úplne jednoznačne, že nájomné predstavuje sumu 80,- EUR mesačne a suma 150,- EUR predstavuje úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, resp. preddavok na tieto plnenia, ktoré sa platí spolu s nájomným ( ). Iný výklad v podstate ani nie je možný. Navyše v danom prípade, keďže navrhovateľka predložila vypracovanú zmluvu a súd v danom prípade poukazuje aj na , kde treba chrániť dobromyseľnosť odporkýň. Ohľadne povinnosti platiť z vyúčtovania aj tzv. pevnú časť predpisu, ktorú tvorí splátka úveru, tak tu je zrejmé, aj s ohľadom na výpoveď svedkyne S., že táto potvrdzuje tvrdenie odporkýň, že už v minulosti bolo dohodnuté, že na úhrade tejto čiastky sa odporkyne podieľať nebudú. Navyše by to bolo aj nelogické, akékoľvek úvery či hypotéky, ktoré si zoberie navrhovateľka na zabezpečenie vlastníctva bytu, jeho dostavby, nemôže znášať nájomca. V danom prípade teda odporkyne za rok 2012 mali zaplatiť nájom 12 x 80,- EUR, t.j. 960,- EUR (mesiac január na základe ústnej nájomnej zmluvy), 1.213,40 EUR skutočné náklady na základe vyúčtovania zálohových úhrad spojených s predmetným bytom a 238,16 EUR predstavuje skutočne spotrebovaná elektrická energia spolu s nákladmi na jej distribúciu, to je spolu mali odporkyne v roku 2012 zaplatiť 2.411,56 EUR. Odporkyne preukázateľne zaplatili sumu 2.530,- EUR v roku 2012, teda 230,- EUR v januári až októbri 2012, depozit v apríli 2012. Rozdiel medzi zaplatenou sumou 2.530,- EUR a sumou, ktorú boli povinné zaplatiť 2.411,56 EUR potom predstavuje 118,44 EUR, ktoré je povinná zaplatiť odporkyniam navrhovateľka. Zároveň pokiaľ mali odporkyne navrhovateľke zaplatiť sumu 2.411,56 EUR a túto sumu preukázateľne zaplatili, resp. zaplatili v roku 2012 viac ( 2.530,- EUR), súd musel návrh navrhovateľky voči odporkyniam zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal pritom z charakteru sporu a z konania každej z účastníčok, ktoré neprispievalo jasnosti vzájomných právnych vzťahov. V danom prípade navrhovateľka nebola úspešná vo svojom návrhu o zaplatenie sumy 590,32 EUR, ale zároveň bola čiastočne úspešná vo výške 664,50 EUR v protinávrhu odporkýň a taktiež odporkyne boli v celosti úspešné ohľadne sumy 590,32 EUR a 118,44 EUR spolu teda 708,76 EUR a neúspešné v sume 664,50 EUR z čoho je zrejmé, že pokiaľ ide o sumy, je rozdiel v úspešnosti strán prakticky nepatrný a javí sa teda spravodlivým, aby si každý z účastníkov znášal svoje trovy sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (s. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v znení neskorších predpisov).