Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-57-2022.pdf
PDF · 77.59 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/57/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou Mgr. Luciou Vícenovou v právnej veci žalobkyne: R. R., F.. XX.X.XXXX, T. Ž. XXXX/XA, XXX XX T. - S.I., zastúpenej: BARKOCI law firm, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: O.. R. C., F.. X.X.XXXX, T. J. XX, XXX XX H., o zaplatenie 1.513,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.513,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.513,50 eur od 16.11.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.7.2022 sa žalobkyňa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.513,50 eur spolu s úrokmi z omeškania a trov konania. Na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 07.07.2019 a Protokole o odovzdaní nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, žalobkyňa ako prenajímateľ prenechala žalovanému do dočasného užívania byt vrátane spoločných priestorov a zariadení domu, a to spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť nájomné a preddavky na služby spojené s užívaním bytu vo výške 607,00 eur mesačne (590,00 eur nájomné + rozšírený balík TV služieb 17,00 eur), a to všetko vždy do 25. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 13.07.2019 do 12.07.2020. Po skončení nájmu bytu (t. j. počnúc dňom 13.07.2020) žalovaný byt žalobkyni neodovzdal, ale ho ďalej užíval, čím sa na úkor žalobkyne ako prenajímateľa bezdôvodne obohacoval. K odovzdaniu predmetného bytu došlo až dňa 15.11.2020 žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v období odo dňa 01.09.2020 do dňa 15.11.2020 užíval byt bez právneho dôvodu, vznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.513,50 eur, pozostávajúci z obvyklého nájomného za mesiac september vo výške 607,00 eur (obdobie od 01.09.2020 do 30.09.2020), obvyklého nájomného za mesiac október vo výške 607,00 eur ( obdobie 01.10.2020 do 31.10.2020) a obvyklého nájomného za mesiac november vo výške 299,50 eur (alikvótna časť za obdobie od 01.11.2020 do 15.11.2020). Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaný uznal v deň odovzdania bytu žalobkyni, a to čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa ho uhradiť. Žalovaný žalobkyni bezdôvodné obohatenie do dnešného dňa vo výške 1.513,50 eur nevydal, hoci ho na to žalobkyňa ako aj jej právny zástupca vyzýval.
2. Žalovanému bola žaloba doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránky súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nárok žalobkyne nespochybnil.
3. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v súlade oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Z ich obsahu súd zistil, že nárok žalobkyne proti žalovanému je dôvodný. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľ uzatvorila dňa 7.7.2019 so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme bytu, a to na dobu určitú od 13.7.2019 do 12.7.2020, pričom výška nájomného predstavovala sumu 590,00 eur mesačne + rozšírený balík TV služieb v sume 17,00 eur. Z Protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti vyplýva, že k odovzdaniu bytu prišlo dňa 12.7.2019. Predžalobnou výzvou zo dňa 7.5.2021 vyzvala žalobkyňa cestou právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného. Dňa 15.11.2020 žalovaný so svojím dlhom voči žalobkyni v sume 1.513,50 súhlasil (svoj dlh voči žalobkyni uznal).
5. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
V zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle ustanovenia § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
6. V zmysle ustanovenia § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 7. Na základe uvedených skutočností - vykonaným dokazovaním, má súd nárok žalobkyne preukázaný. Žalovaný so svojím dlhom dňa 15.11.2020 súhlasil, teda súd má za to, že svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky. V súdnom konaní žalovaný tento nárok žiadnym spôsobom nespochybnil. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.513,50 eur.
8. Podľa § 517 ods. 1, prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
9. V zmysle ustanovenia § 3 nariadenia 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) účinného od 1.1.2015, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Žalobkyni tak popri nároku na úhradu istiny vo výške 1.513,50 eur vznikol nárok aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy vo výške 1.513,50 eur odo dňa 16.11.2020 do zaplatenia.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech vo veci. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov