Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-8-2014.pdf
PDF · 103.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 7, IČO: 35717769, zastúpený: Mgr. Ľubomír Karika, advokátom so sídlom Myjava, M. R. Štefánika č. 638/56, proti odporkyniam: v 1/rade K. Ž., nar. XX.X.XXXX, v 2/rade K. Č., nar. X.X.XXXX, obe bytom N., H. Č.. XX/XX, o zaplatenie 1.055 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyne v 1/ a 2/rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.055 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 .055 eur od 6.12.2012 až do zaplatenia a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 229,13 eura
Uvedené súd povoľuje odporkyniam v 1/ a 2/rade splácať v mesačných splátkach spolu po 60 eur, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci, začínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.
Vo zvyšku, čo do zmluvnej pokuty, súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporkyniam zaplatiť mu sumu 1.055 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 6.12.2012 až do zaplatenia, a ďalej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 165 eur. Návrh podal z dôvodu, že dňa 27.3.2012 bola medzi ním a odporkyňou v 1/rade ako dlžníkom a odporkyňou v 2/rade ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220120678 na čiastku 1.000 eur za odplatu vo výške 380 eur. Zmluvou sa odporkyne zaviazali celkovú čiastku 1.380 eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých 3-och mesačných splátkach vo výške 5 eur, a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 136,50 eura. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-ty deň po splatností predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili odporkyne podpisom zmluvy. Celkovo uhradili odporkyne navrhovateľovi k podaniu návrhu sumu 325 eur, keď naposledy bola uhradená suma 100 eur dňa 3.1.2013. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 11.4.2013 navrhovateľ oznámil odporkyniam, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 5.12.2012. Po zosplatnení záväzku bola odporkyňami uhradená suma vo výške 100 eur. V návrhu ďalej navrhovateľ uviedol, že v zmysle bodu 3/obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Keďže istina úveru je vo výške 1.000 eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 33 eur (3,30 % z 1.000 = 33). Vzhľadom na uvedené sú odporkyne povinné uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške 33 eur to za každý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Túto zmluvnú pokutu si navrhovateľ uplatňuje za 5 mesiacov omeškania od decembra 2012 do apríla 2013 a to vo výške 165 eur.
Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 19.2.2014. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť písomne z dôvodu kolízie pojednávaní na Okresnom súde Trnava a požiadal o odročenie pojednávania na nový termín. Odporkyňa v 1/rade ospravedlnila svoju neúčasť z pracovných dôvodov a zároveň ospravedlnila neúčasť odporkyne v 2/rade, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá. Vo svojom ospravedlnení ďalej odporkyňa v 1/rade uviedla, že žiadajú o možnosť splácať dlh, pretože pracuje iba na dohodu a je evidovaná na úrade práce, odkiaľ poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 140 eur. Odporkyňa v 2/rade, ktorá je jej matkou, je starobná dôchodkyňa, poberajúca dôchodok vo výške 300 eur. Bývajú v rodinnom dome, spolu platia platby za bývanie viac ako 200 eur mesačne. Preto požiadala, aby bolo umožnené splácať s odporkyňou v 2/rade dlh navrhovateľovi v splátkach po 30 eur mesačne.
Vzhľadom na uvedené súd pojednával v neprítomnosti odporkýň v 1/ a 2/rade a tiež pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, napriek žiadosti jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania na nový termín. Súd tak urobil z dôvodu hospodárnosti konania, keď na rozhodnutie vo veci bolo postačujúce predloženie listinných dôkazov zo strany navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obchodných podmienok navrhovateľa, predžalobnej upomienky, oznámenia o zosplatnení záväzku, obsahom pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Dňa 27.3.2012 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou v 1/rade ako dlžníkom a odporkyňou v 2/rade ako spoludlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220120678, podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni v 1/rade bezúčelový hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 1.000 eur. Odporkyňa v 1/rade sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi spolu s odplatou vo výške 380 eur celkovú dlžnú sumu 1.380 eur. Odporkyne sa zaviazali uhradiť veriteľovi úver v 13-tich mesačných splátkach tak, že v prvých troch mesačných splátkach vo výške 5 eur a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach po 136,50 eura. Ďalej bola dohodnutá úhrada prvej splátky so splatnosťou 10-ty deň po uzatvorení zmluvy s tým, že každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-ty deň po splatností predchádzajúcej splátky. V zmluve bolo ďalej dohodnuté, že veriteľ, teda navrhovateľ, je oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná RPMN bola dohodnutá vo výške 45,23 %. Z bodu 3/ obchodných podmienok súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka naviac zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Z listu označeného ako predžalobná upomienka zo dňa 13.9.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporkyne k úhrade dlžnej sumy.
Listom zo dňa 11.4.2013 označený ako oznámenie o zosplatnení záväzku navrhovateľ oznámil odporkyniam zosplatnenie záväzku s tým, že celý dlh sa stal splatný vo výške 1.055 eur a spolu so zmluvnou pokutou a ďalšími náhradami vyzval odporkyne k úhrade sumy 1.420 eur s tým, že záväzok bol zosplatnený ku dňu 5.12.2012. Odporkyne k dátumu podania návrhu uhradili navrhovateľovi sumu 325 eur, pričom posledná úhrada vo výške 100 eur bola dňa 3.1.2013.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z. z. , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 5 Smernice, V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 .
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola pdľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinní prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa čo do istiny 1.055 eur je dôvodný, pretože medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1/rade ako dlžníkom a odporkyňou v 2/rade ako spoludlžníkom bola uzatvorená vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni v 1/rade úver vo výške 1.000 eur. Spolu s odplatou vo výške 380 eur mali odporkyne uhradiť navrhovateľovi sumu 1.380 eur, avšak uhradili iba 325 eura. Preto súd v tejto časti návrhu vyhovel a zaviazal odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.055 eur.
O úroku z omeškania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia vlády, keď do omeškania sa odporkyne dostali nasledujúci deň potom ako sa stal splatný celý dlh, ktorého splatnosť nastala ku dňu 5.12.2012.
Vo zvyšku, čo do uplatnenej zmluvnej pokuty, súd návrh zamietol ako nedôvodný.
Zmluvná pokuta v zmysle § 544 OZ je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov. Je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa platnej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti, táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ich obsah ovplyvniť. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nekalé podmienky.
V danom prípade predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej potom treba venovať osobitnú pozornosť, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva neupravuje náležitosti o zmluvnej pokute, upravená je v obchodných podmienkach, ktoré sú však pripravené vopred a spotrebiteľ, teda odporkyňa, nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. V danom prípade ide o zmluvu vopred naformulovanú. Zmluvnú pokutu uvedenú iba v zmluvných dojednaniach, ktoré sú vopred navrhovateľom pripravené, treba považovať za nekalú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá, bez možnosti zo strany odporcu, aby ju mohol ovplyvniť. Na základe uvedeného, ako aj s poukazom na ustanovenie článku 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, k čomu došlo v danom prípade.
Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť iba písomne. Pokiaľ nie je dojednanie o zmluvnej pokute dohodnuté písomne, je potrebné takéto dojednanie považovať za neplatné podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ, pretože podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorej je prejav vôle zaznamenaný a právne významný je iba ten prejav vôle, ktorý je vyjadrený v písomnom texte. Nie je pritom postačujúce, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu. Preto súd v zmysle vyššie uvedeného návrh navrhovateľa čo do zmluvnej pokuty zamietol, pretože zmluvnú pokutu nemožno dojednať v rámci obchodných podmienok.
Súd k veci dodáva, že aj v prípade riadneho dojednania zmluvnej pokuty bolo treba posúdiť, či nie je neplatná táto časť dohodnutej výšky zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu jej neprimeranosti. Podľa ustanovenia § 39 OZ, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o uznávané pravidlo slušnosti a poctivého správania. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem. Pri skúmaní platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné zvážiť funkciu zmluvnej pokuty, ktoré sú preventívne, uhradzovacie a sankčné. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením očakávať. Musí mať dostatočnú, ale nie však premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadať k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež brať aj výšku úroku z omeškania, ktorá tiež predstavuje sankciu za porušenie povinností.
Dohodnutá výška zmluvnej pokuty v bode 3/ obchodných podmienok ako je to citované vyššie, nebola v súlade s ustanovením § 3 OZ, keď dohodnutá výška zmluvnej pokuty sa prieči dobrým mravom. Ako vyplýva z článku 3/ obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvná pokuta predstavovala 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, pričom dohodnutá výška mesačnej pokuty bola 33 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta ročne by tak predstavovala sumu 396 eur. Táto výška je jednoznačne neprimeraná, vzhľadom na hodnotu ako aj význam zabezpečovacej povinnosti, keď výška samotného úveru bola bez odplaty 1.000 eur. Preto takéto dojednanie o zmluvnej pokute je potrebné posudzovať z hľadiska § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh vo výške 63 eur (6 % zo sumy 1.055 eur) a titulom trov právneho zástupcu za zastupovanie a to za: prevzatie a prípravu zastúpenia, vypracovanie návrhu a podanie na súd, 2-krát po 61,41 eura, 2-krát režijný paušál po 7,81 eura, čo spolu predstavuje 138,44 eura, zvýšené o 20 % DPH, t. j. o 27,69 eura. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 166,13 eura a trovy konania tak predstavujú sumu 229,13 eura, z toho zaplatený súdny poplatok za návrh 63 eur a trovy právneho zastúpenia 166,13 eura.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd vyhovel žiadosti odporkyniam a umožnil im dlh voči navrhovateľovi ako i trovy konania splácať v mesačných splátkach spolu po 60 eur, keď zohľadnil sociálnu situáciu na ich strane.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.