Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Co-81-2014.pdf
PDF · 78.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/81/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXXX/X, E., proti odporkyni: Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, O., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Danou Ondrušovou, bytom E. XX, O., v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/180/2013-37 zo dňa 21. novembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9C/180/2013-37 zo dňa 21. novembra 2013 p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľa v hore uvedenej veci. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia zo dňa 13. 09. 2012 s okolnosťami v čase rozhodovania súdu o znížení výživného nemal za preukázané, že došlo k takej zmene pomerov či už na strane odporkyne, ako aj navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. K poslednej úprave výšky výživného došlo až po 11-tich rokoch od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Od uvedeného času na strane navrhovateľa k podstatnému zníženiu príjmov nedošlo. Pravdou je, že ukončil pracovný pomer a odišiel do predčasného starobného dôchodku, ktorý poberá v sume 576,00 Eur mesačne, avšak keď bol pracovne činný, dosiahol príjem v sume 681,14 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že k podstatnému zníženiu príjmu nedošlo. Čo sa týka matky odporkyne, jej príjem v kalendárnom roku 2012 bol 548,00 Eur mesačne a okrem toho mala aj príjem z pracovnej činnosti, ktorú vykonávala na dohodu v sume 198,45 Eur. V kalendárnom roku 2013 za 8 mesiacov bol jej príjem 643,62 Eur mesačne, avšak príjem z pracovnej činnosti vykonávanej na dohodu už nemá, a to vzhľadom k zdravotným problémom, ktoré u nej nastali a v dôsledku ktorých túto činnosť už nemôže vykonávať. Odporkyňa je toho času plnoletá, je študentkou strednej školy a výška výživného, ktorá bola na ňu určená, nie je neštandardná, zodpovedá jej výdavkom v dôsledku rastu cien spoločnosti. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach navrhovateľa, aby platil naďalej stanovené výživné v sume 200,00 Eur mesačne, a to bez toho, aby si nemohol zabezpečovať bez ohrozenia životnej úrovne svoju existenciu. Navyše súd poukázal aj na to, že navrhovateľ nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem odporkyne. Nároky na strane odporkyne sa tiež nezmenili, nezmenili sa jej náklady spojené so štúdiom a zabezpečovaním všetkých potrieb, aj na záujmovú činnosť a výdavky spojené so zdravotnými problémami. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu
z dôvodu, že konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a navyše účastníkom týmto konaním iné trovy nevznikli.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a znížil mu vyživovaciu povinnosť na sumu 100,00 Eur mesačne.
Výšku už súdom určeného výživného v sume 200,00 Eur mesačne označil za privysokú. Za ďalšie uviedol, že jeho finančná situácia sa v poslednom čase veľmi zhoršila. Na prežitie si musí stále požičiavať už aj od známych. Nesprávne tiež súd rozhodol preto, lebo nevzal v úvahu všetky navrhovateľove výdavky, konkrétne zdravotné poistenie, výdavky na platenie televízie, internetu, telefónu, odpadu, bytovú daň, po zaplatení ktorých odvolateľovi zostáva na živobytie suma cca 40,00 Eur týždenne.
Odporkyňa v podanom vyjadrení zo dňa 15. 01. 2014 odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Uviedla, že na strane navrhovateľa nemuselo dôjsť k zhoršeniu finančnej situácie, keby neodišiel do predčasného starobného dôchodku. Na druhej strane navrhovateľ aj napriek zhoršenej finančnej situácii naďalej býva so svojou manželkou, ktorá je taktiež na predčasnom starobnom dôchodku, v 4-izbovom zrekonštruovanom byte v osobnom vlastníctve. Naďalej žije nadštandardne vzhľadom k tomu, že často chodí na výlety, ktoré tiež čosi stoja. Využíva nie životu nevyhnutné služby, ako internet či telefón. Pokiaľ aj navrhovateľ uviedol, že jeho kolega platí na syna výživné v sume 150,00 Eur mesačne, je potrebné uviesť, že v tomto prípade sa otec o syna stará aj inak, oproti tomu sa navrhovateľ o dcéru nijako nezaujíma, ani sa s ňou nestretáva. Nikdy ju nezobral na žiadny výlet, na žiadnu dovolenku a 18 rokov platil cca. 30,00 Eur mesačne výživné. Dokonca sa viackrát vyjadril, že on žiadnu dcéru nemá. Napokon odporkyňa sa chce ďalším štúdiom na vysokej škole pripravovať na svoje budúce povolanie, v dôsledku čoho jej náklady len vzrastú.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, čo sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - navrhovateľ, ako aj v písomnom vyjadrení odporkyňa konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132
O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Na doplnenie považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že výživné sa určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Z hľadiska uvedeného postupoval prvostupňový súd v konaní správne, keď skúmal, či od času posledného rozhodnutia zo dňa 13. 09. 2012 sp. zn. 20P/143/2011 došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie naposledy určeného výživného v sume 200,00 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že príjem na strane matky odporkyne sa znížil, keďže prestala pracovať ako upratovačka v Súkromnej základnej škole pre žiakov s vývinovými poruchami učenia v Martine, a to zo zdravotných dôvodov. Jej príjem z hlavného zamestnania zostal približne na rovnakej úrovni. Odporkyňa v čase predchádzajúceho rozhodnutia bola študentkou 3. ročníka Hotelovej akadémie spojenej školy v Žiline, ktorú navštevovala aj v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia. Na strane navrhovateľa síce došlo k zníženiu príjmu, keďže na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne sa stal poberateľom predčasného starobného dôchodku, a to v sume 576,00 Eur mesačne, avšak správne prvostupňový súd konštatoval, že zníženie príjmu nie je až v takom výraznom rozsahu, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného. Ani argumentácia výdavkami neobstojí, pretože v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto si je navrhovateľ povinný korigovať svoje výdavky tak, aby si v prvom rade zabezpečil plnenie vyživovacej povinnosti. Keďže predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov a nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia, prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol. Všetky odvolateľom uvádzané skutočnosti boli známe ešte počas prvostupňového konania, pričom s týmito sa náležitým a správnym spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky kritériá zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. v prospech odporkyne, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech. Odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ani z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by jej nejaké vznikli, a preto jej ich náhradu ani nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.