Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-70-1999.pdf
PDF · 71.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/70/1999
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., IČO: 36 039 039, so sídlom Jirásková 12, 984 01 Lučenec, proti povinnému: N. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelý dňa X.X.XXXX, naposledy bytom I. R. XXX o vymoženie sumy 165,97 € s prísl, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Poverením Krajského súdu Trnava č. 5200 000399 * zo dňa 29.12.1998 bol súdny exekútor JUDr. Peter Juhás poverený podľa § 45 ods. l zák. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov (ďalej len Exekučný poriadok) vykonaním exekúcie na základe na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, č. k. 16Zm 217/97-10 zo dňa 14.7.1998.
Uznesením tunajšieho súdu 7Er/70/1999 - 33 zo dňa 13.8.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú z dôvodu straty procesnej spôsobilosti na strane povinného. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.9.2012.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia konania, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia konania prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok spísanej dňa 22.2.1999 v Bratislave bola pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní postúpená na spoločnosť GLOBNET, s.r.o., IČO: 35 728 051, so sídlom Kríková 4, Bratislava. Spoločnosť GLOBNET, s.r.o. postúpila túto pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok na spoločnosť Quiston Establishment, so sídlom Aeulestrasse 5, 9490 Vaduz, Furstentum Lichtenstein, ktorá ju následne postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.5.2002 na spoločnosť INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., ktorá sa stala novým oprávneným v zmysle § 37 ods. 3 v spojení s § 37 ods. 4 Exekučného poriadku.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Trovy exekučného konania uhrádza zásadne povinný (§197 ods. 1 EP). V danom prípade však trovy exekúcie povinný uhradiť nemôže, keďže povinný zomrel. Takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné a tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli. Exekučný poriadok však pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v § 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len výnimočne, a to v dvoch prípadoch uvedených v citovaných ustanoveniach § 203 EP, čo v danom prípade neprichádza do úvahy, lebo nebolo sporné, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie ešte počas života povinného a dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného.
Súd takto rozhodol aj s poukazom na rozsudok NS SR 2Mcdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004 podľa ktorého možno § 203 ods. 1 Exekučného poriadku použiť len ak sú splnené predpoklady, že exekučné konanie bolo zastavené, a ak existuje zavinenie oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Vzhľadom na uvedené súd po vyhlásení exekúcie za neprípustnú, exekúciu zastavil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti trov exekúcie nie je prípustné odvolanie. (§ 202 ods. 2 OSP)
Proti tomuto rozhodnutiu v časti zastavenia exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).