Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-115-2013.pdf
PDF · 101.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/115/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Bratislava, Metodova 8, proti odporcovi T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., B. X o zaplatenie
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku 160,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 28.10.2011 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 26.2.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 304,92 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 28.10.2011 do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu č. A 2442114, a zmluvu č. A 07030316, ktorých súčasťou boli Všeobecné podmienky. Podľa zmlúv navrhovateľ zapožičal odporcovi 2 ks SIM karty, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby a boli mu priradené telefónne číslo 0907265482, 0908732901. Navrhovateľovi vznikla škoda za odpredané telekomunikačné zariadenie Nokia vo výške 144 eur. Škoda, ktorú navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej, ktorú odporca spôsobil tak, že získal telefón a zaviazal sa za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb od 2011/05 do 2011/08, čím porušil zmluvné povinnosti. Odporca na výzvu o pokonávku nereagoval, preto si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od 28.10.2011, deň nasledujúci po dni kedy uplynula lehota na dodatočné plnenie podľa tejto výzvy. Zmluvná pokuta v zmluvách mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody. Nebola dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Odporca podpísal prehlásenie, že si je vedomý že telekomunikačné zariadenie získal len z toho dôvodu v uvedenej cene, že sa zaviazal užívať telekomunikačné služby po dobu dohodnutú v dodatku. Odporca tiež nezaplatil za cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období od 2011/05 do 2011/08 sumu 160,92 eur. Tieto faktúry pripojil k návrhu. Okrem faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad transakcií na účte odporcu, zmluvy o pripojení s dodatkami a so všeobecnými podmienkami.
Súd vykonal na pojednávaní, konanom v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa ospravedlnil pojednávanie a dokazovanie výsluchom odporcu ako aj dokazovanie oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.
Odporca uviedol, že si je vedomý, že uzatvoril so spoločnosťou Orange zmluvu ako je uvedené v návrhu. Nechodili mu faktúry, tak na to zabudol. Mal zdravotné problémy. Je si vedomý svojich podlžností.
Súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom 17.8.2010 zmluvu č. A 2442114, a zmluvu č. A 07030316, ktorých súčasťou boli Všeobecné podmienky. Podľa zmlúv navrhovateľ zapožičal odporcovi SIM karty, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby a boli mu priradené telefónne číslo XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. . Navrhovateľ odpredal odporcovi pri uzavretí dodatku k zmluve telekomunikačné zariadenie Nokia 7230 za akciovú cenu 1 euro v predajnej hodnote vo výške 144 eur. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb od mája 2011 do augusta 2011, čím porušil zmluvné povinnosti. Odporca na výzvu o pokonávku nereagoval. Zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluvách celkovo vo výške 144 eur. Podľa zmlúv a ich dodatkov bol odporca povinný v prípade porušenia niektorej z povinností : zotrvať po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty, nepožiadať o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM, nedopustiť sa konania ani ho neumožniť, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, mať aktivovanú SIM na taký program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bez prerušenia užívať službu náhradný telefón, ďalej zaplatiť splatnú cenu služby, ďalej, ak jednostranne ukončí platnosť zmluvy pred ukončením doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvnú pokutu vo vyššie uvedenej výške.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.). Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z. z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník pojem skutočnej škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvami o pripojení posúdil ako občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie ceny poskytnutých služieb splatných v horeuvedenom období , ktoré navrhovateľ fakturoval odporca riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy.
V prevyšujúcej časti uplatnených zmluvných pokút spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali navrhovateľ a odporca v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporca neuhradil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah založený zmluvami o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách o pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.
K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve treba považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej pokute, kde “neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám, na základe ktorej v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná. Pokiaľ ide o vzniknutú tvrdenú škodu, táto navrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvy, pričom ani v prípade dojednaného nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním odporcu - porušením povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia účastníka zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Odporca ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže platne dopredu vyhlasovať, že porušením určitých povinností z iného zmluvného záväzku /poskytovanie služieb a platenie ceny/ vzniká škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi týmito skutočnosťami nie je priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie účinkov platnej kúpy mobilného telefónu za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou, t.j. v prípade, že ak nastane právna skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré už nastali, zaniknú. Z horeuvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti o náhradu škody vo výške 144 eur zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľovi priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú cenu služby spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) a vo zvyšku návrh zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty) a odporcovi povinnosť plniť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pomer úspechu a neúspechu bol medzi navrhovateľom i odporcom vyrovnaný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.