Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14P-13-2014.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Subarea
14P/13/2014
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: O. E., I.. XX.W. XXXX a W. E., I.. XX.J. XXXX, obaja bytom u matky, obaja zastúpené kolíznym opatrovníkom: zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - R.. N. E.Á., L.. N., I.. XX.W. XXXX, bytom K. XX, XXX XX Z., a otec - Z.. W. E., I.. XX.F. XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K. B., o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia vo veci úpravy práv a povinností rodičov na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie v nasledovnom znení :
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. E., I.. XX.W. XXXX sumou 90,42 eur mesačne a na maloletého W. E.K., I.. XX.J. XXXX sumou 90,42 eur mesačne, vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk matky maloletých detí, počnúc doručením tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku návrh matky zamieta.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí dňa 12.februára 2014 podala na tunajší súd doplnenie návrhu k sp.zn. 14P/18/2013 vo veci o rozvod manželov a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, s ktorým súčasne podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia o úprave práv a povinností rodičov maloletých na čas do rozvodu. Súd predmetné predbežné opatrenie uznesením vylúčil na samostatné konanie. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletých detí sú manželia od 21.augusta 2004. Z manželstva pochádzajú ich maloleté deti O. a W.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické až do roku 2010, kým jej manžel - odporca a otec maloletých detí nenadviazal mimomanželský vzťah. Tvrdí, že má podozrenie, že sa oddával neviazanému mimomanželskému životu už od roku 2008, navyše že holduje alkoholu, pričom nepozná mieru. Uviedla, že v opitosti ju urážal, ponižoval a dehonestoval. Často ju tehotnú aj s malým dieťaťom nechával samú doma. V čase keď mal mimomanželskú známosť, začala mať maloletá O. problémy, cmúľala si palec. Totiž veľmi citlivo vnímala nepriaznivú domácu atmosféru. O deti sa starala navrhovateľka, odporca jej pomáhal len výnimočne, až po prosbách a výčitkách. Nepokoje vyústili k tomu, že sa navrhovateľka aj maloletými deťmi odsťahovala. Ďalej uviedla, že hoc odporca je ešte stále jej manželom, i napriek tomu zdieľa spoločnú domácnosť s cudzou slečnou. Iba po trojmesačnom vzťahu odporca zoznámil maloleté deti s jeho novou partnerkou, bez vedomia navrhovateľky. Prostredie u otca navrhovateľka považuje za absolútne výchovne nevhodné. V závere uviedla, že odporca prispieval finančne zo začiatku čiastkou 600 eur, neskôr 400 eur a následne už len 300 eur. Preto navrhla, aby súd nariadil predbežné opatrenie tak, že maloleté deti zverí matke do jej osobnej starostlivosti, resp. jej ich ponecháva v osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Ďalej, aby otca maloletých detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. O. sumou 170 eur a mal. W. sumou 130 eur mesačne, do prvého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň, aby súd určil stretávanie
sa otca s maloletými deťmi každú sobotu párneho týždňa od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu párneho týždňa od 9.00 do 16.00 hod, v prítomnosti matky.
Podľa § 102 ods. 1, veta prvá, O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť
pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 a nasl. Zákona o rodine), tieto práva sú pre oboch rodičov rovnaké a rovnako aj obaja rodičia sú povinní zabezpečovať starostlivosť o svoje deti ako aj prispievať na ich výživu (§ 62 a nasl. Zákona o rodine).
Podľa § 74 ods. 2 O.s.p., príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie vo veci. Ak nie je príslušný súd známy, alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%252379'&ucin-k-dni='30.12.9999'> obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %252375'&ucin-k-dni='30.12.9999'> musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
V ustanovení § 76 ods. 1, písm. a) O. s. p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere, resp. sú v citovanom ustanovení vymenované prípady možného nariadenia predbežného opatrenia, tieto však nie sú taxatívne určené, t.j. súd na návrh účastníka môže vydať predbežné opatrenie i iného znenia; toto platí i pre predbežné opatrenia nariaďované v zmysle ustanovenia § 102 O. s. p.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnený a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Predbežné opatrenia sú predbežnými opatreniami najmä v tom zmysle, že neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu - preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia.
Z povahy predbežných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je práve inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a zároveň, existencia bezprostredne hroziacej ujmy. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa vyššie uvedeného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že rodičia detí sú manželia, z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti, ani jeden z rodičov iné vyživovacie povinnosti nemá. Obaja sú zamestnaní, hoc matka len na čiastočný úväzok. Matka sa s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Na tunajšom súde sa pod č. 14P/18/2013 vedie konanie o rozvod manželstva rodičov a následnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Vzhľadom k zisteným skutočnostiam jednak z návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia, jednak z konania o rozvod manželstva rodičov detí nemal súd preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predbežne rozhodnúť o akútnosti zverenia detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ako aj nutnosti úpravy stretávania sa otca s deťmi. Deti sú v starostlivosti matky, nie je obava, že by otec nejako deti ohrozoval a takisto nie je dôvod obmedzovať predbežne z dôvodu nejakého správania sa otca alebo z dôvodu ohrozenia detí ich stretávanie sa s otcom, preto v tejto časti súd návrh matky na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Matka si musí uvedomiť, že práva a povinnosti rodičov voči deťom sú rovnaké, takisto deti majú právo na starostlivosť a kontakt s oboma rodičmi v rovnakej miere. V tejto fáze konania nemal súd preukázané, ani osvedčené žiadne dôvodné skutočnosti, alebo obavy, ktoré by odôvodňovali vydanie predbežného opatrenia v tomto smere.
Čo sa týka plnenia vyživovacej povinnosti otca k deťom, matka žiadala, aby súd predbežne zaviazal otca na platenie výživného vo výške 170 eur mesačne na maloletú O. a 130 eur na maloletého W., ako to uviedla v doplnení návrhu na rozvod a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Náklady na výživu malol. detí v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyšpecifikovala, nedokladovala ani výšku svojich príjmoch a výdavkov. Súd ani zo samotného spisu vo veci samej nemá preukázané, náklady na výživu; toto uviedla v tabuľkovej forme, súd ju už niekoľko krát vyzval na preukázanie skutočností tvrdenia takýto výdavkov, naposledy na poslednom pojednávaní. Matka výšku výživného, ktorú žiadala priznať predbežným opatrením ničím nepodložila. Súd preto predbežne určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletých detí primeraným výživným. Predbežným opatrením možno určiť výživné pre oprávnené osoby iba v nevyhnutnej miere, preto súd stanovil výživné vo výške primeranej k veku maloletých detí, v sume korešpondujúcej so sumou životného minima stanoveného Zák. č. 601/2003 Z. z. v platnom znení z.č. 383/2013 Z. z. účinného od 1.januára 2014, a to 90,42 Eur mesačne v prípade maloletého nezaopatreného dieťaťa. Vzhľadom na to, že v predbežnom opatrení nie je rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k malol. deťom stanovené s konečnou platnosťou, výšku vyživovacej povinnosti súd určil tak, aby bola zabezpečená nevyhnutná výživa detí. Konečnú výšku výživného na čas do rozvodu určí súd po zistení a preukázaní všetkých relevantných skutočností, po zohľadnení potrebných nákladov na dieťa, ktorých zisťovanie nie je dôvodné pri rozhodovaní o predbežnom opatrení.
Otázka určenia výživného do budúcnosti (takisto ako otázka komplexnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov detí ) bude predmetom dokazovania v konaní samotnom. Z uvedených dôvodov súd aj návrhu matky na určenie výživného pre maloleté deti vyhovel iba čiastočne a vo zvyšku návrh matky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.