Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-37-2013.pdf
PDF · 109.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Evy Šofrankovej, predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. E. XX, právne zastúpenej Centrom právnej pomoci, Kancelária Prešov, Hlavná 67, Prešov a otca M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H., H. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, P.O.BOX 67, Košice a v právnej veci navrhovateľky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. E. XX, právne zastúpenej Centrom právnej pomoci, Kancelária Prešov, Hlavná 67, Prešov, proti odporcovi: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H., H. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, P.O.BOX 67, Košice, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súd Prešov č.k. 25P/94/2011-349 zo dňa 06.11.2013, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na mal. M. a na navrhovateľku so spresnením, že týmto rozsudkom je zmenený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.09.2006 č.k. 1C/91/2005-80 vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 05.09.2007 č.k. 7CoP/367/2006-110.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP /367/2006-110 zo dňa 5.9.2007 (správne rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.09.2006 č.k. 1C/91/2005-80 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 05.09.2007 č.k. 7CoP/367/2006-110; poznámka odvolacieho súdu) vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. M. počnúc dňom 28.02.2011 zo sumy 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne na sumu 70,00 Eur mesačne a od 01.09.2011 do budúcna na sumu 90,00 Eur mesačne a zvýšil výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku počnúc dňom 28.2.2011 zo sumy 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne na sumu 90,00 Eur mesačne a od 01.09.2011 do budúcna na sumu 120,00 Eur mesačne s povinnosťou otca (odporcu) platiť výživné vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 28.02.2011 do 30.04.2012 pre mal. M. vo výške 1.279,23 Eur, súd povolil otcovi splácať v 30 Eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. Dlžné výživné za obdobie od 28.02.2011 do 30.04.2012 pre navrhovateľku vo výške 2.419,94 Eur, súd povolil otcovi splácať v 40 Eurových mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti zvýšenia výživného ako aj v časti zvýšenia výživného
za obdobie od 01.02.2011 do 27.02.2011 návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá nie je len prechodná. U plnoletej C., ktorá v súčasnosti navštevuje 3. ročník bilingválneho gymnázia v E. U. H. (ktorá v čase poslednej úpravy bola vo veku 12 rokov), ako aj u mal. M., ktorá v súčasnosti navštevuje 6. ročník základnej školy (v čase predchádzajúcej úpravy bola vo veku 6 rokov), bola zistená podstatná zmena pomerov. Preukázateľne došlo k zvýšeniu výdavkov spojených so štúdiom, so zabezpečením oblečenia, obuvi, stravy, s trávením voľného času. U plnoletej C. sú výdavky spojené s nákladmi na internát a cestovným. Matka v čase predchádzajúcej úprav bola zamestnaná vo firme C. R. - Kameň s čistým mesačným príjmom 6.581 Sk (218,45 Eur), otec poberal výsluhový dôchodok vo výške 6.043 Sk (200,60 Eur) a bol vo väzbe. V súčasnosti zvýšené výdavky detí zabezpečuje výlučne matka, otec sa na starostlivosti o deti podieľa formou platenia výživného, ktoré od júna 2012 do marca 2013 platil vo výške 240 Eur, od mája 2013 prispieva na ich výživu sumou 66 Eur. Deti a ich matka žijú na hranici životného minima, matka nedokáže zabezpečiť zvýšené potreby detí. Jej príjem pozostáva z prídavkov na deti vo výške 46,20 Eur a príspevku na opatrovanie vo výške 207,91 Eur. Otec sa na starostlivosti o deti podieľa aj nad rámec platenia výživného napr. odvozom navrhovateľky na internát, zakúpením potravín, liekov, príležitostného oblečenia a pod.. Bolo preukázané, že navrhovateľke v čase, keď bola maloletá otec otvoril účet v Slovenskej sporiteľni, kde jej ukladal peniaze ako vreckové, zakúpil jej počítač a mal. M. platí životné poistenie. Uvedené súd prvého stupňa nepovažoval za výživné, nakoľko svojou povahou tieto plnenia neprekračovali bežné výdavky, boli to len príležitostné plnenia počas stretávania sa otca s maloletou a navrhovateľkou. Súd prvého stupňa skonštatoval, že došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy bol vo väzbe následne bol nezamestnaný, nebol evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a ani nepoberal invalidný dôchodok. V roku 2011 otec podnikal ako živnostník s predmetom podnikania dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Živnostenské oprávnenie otcovi vzniklo dňa 2.3.2011 a zaniklo dňa 31.3.2011. Živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania výroba kožených a kožušinových výrobkov mu vzniklo dňa 2.3.2011 a zaniklo dňa 31.3.2011. Živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených a technických elektrických zariadení vzniklo dňa 19.8.2011 a zaniklo dňa 4.1.2012. V roku 2011 otec dosiahol celkový príjem 3.578 Eur, výdavky predstavovali 2.901,63 Eur. Otec zánik živnostenského oprávnenia odôvodňoval tým, že aj keď si v L. urobil certifikát so zameraním na spracovanie kože a zakúpil kožu a farby, nevedel sa na slovenskom trhu presadiť, pretože mu neboli dané žiadne zákazky. Ukončenie živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických a elektrických zariadení odôvodnil otec tým, že sa nevedel presadiť v odbore v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom. Súd skúmal a prihliadal na otcove možnosti aj potencionálne príjmy, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, odbornosť, zručnosť, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a najmä na to, či možným vyšším príjmom nebráni žiadna prekážka.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že životná úroveň otca nezodpovedá pomerom, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom. Náklady na výživu detí zodpovedajú ich veku, potrebám, ich výdavky v konaní neboli neprimerané, korešpondujú so súčasným charakterom doby a s nárokmi, ktoré prináša štúdium u navrhovateľky na strednej škole a u mal. M. návštevou druhého stupňa základnej školy. Prihliadal na vek a vyspelosť detí, na pomery na strane otca ako aj potreby maloletej a navrhovateľky a skonštatoval dôvody, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Zároveň prihliadal aj na celkovú majetkovú situáciu na strane otca vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti zvýšenia výživného a ustanovenia jeho výšky tak, aby zodpovedala jeho majetkovej situácii, potrebám maloletej a navrhovateľky, s prihliadnutím aj na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Z doplneného dokazovanie mal súd za preukázané, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal majetkového prospechu z nehnuteľnosti v rámci dedičstva po svojej matke. Ukončenie živnostenského oprávnenia s predmetom podnikania montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických a elektrických zariadení svedčí o tom, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, lebo nebolo dôvodné zrušiť podnikateľskú činnosť, nakoľko z predloženého daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 vyplýva, že otec z vykonávanej podnikateľskej činnosti mal príjem. Poukázal na skutočnosť, že prevádzkovanie živnosti otca bolo zrušené v priebehu konania o zvýšenie výživného, čo súd vyhodnotil ako účelový postup. Súd vyzval otca, aby predložil súdu odborné lekárske posúdenie o zdravotnom stave so zameraním, či dôvodom ukončenia podnikateľského oprávnenia bol jeho nepriaznivý zdravotný
stav. Napriek tomu, že bolo súdu predložené potvrdenie o jeho zdravotnom stave, z ktorého vyplýva, že je potrebné šetrenie váhonostných kĺbov, eliminácia námahy a dvíhanie ťažkých bremien, tvrdenia o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval pokračovať v živnostenskej činnosti pred súdom neobstoja, nakoľko z predloženého potvrdenia nebola preukázaná skutočnosť, že vykonávanie takejto činnosti by bolo naozaj pre otca tak náročné, že by mu spôsobovalo zdravotnú ujmu. V priebehu konania otec nepredložil lekárske potvrdenie, ktoré by potvrdilo skutočnosť, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať podnikateľskú činnosť. Súd sa zaoberal aj zásadou princípu potencionality príjmov na strane otca a zisťoval jeho skutočné majetkové pomery, avšak s tvrdením, že podnikateľskú činnosť ukončil v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom, sa súd nestotožnil. Keďže isté obdobie bol otec nezamestnaný, súd zisťoval aj situáciu na trhu práce, jeho aktivitu smerom k získaniu zamestnania. Otec sám potvrdil skutočnosť, že si privyrába brigádne. Keďže otec predložil súdu výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý bol vystavený jeho sestrou MUDr. E. F., považoval súd tento dôkaz za účelový. Z výpisu z účtu otca vedeného v Slovenskej sporiteľni súd zistil, že na jeho osobný účet boli poukazované rôzne finančné vklady, ktorých pôvod otec vysvetlil tým, že pochádzajú z účtu Ministerstva vnútra a ide o príspevky ÚPSVaR, tiež o vklady od rodinných príslušníkov, konkrétne jeho sestry MUDr. E. F. v súvislosti so starostlivosťou o ich matku a údržbou rodinného domu. Súd si však porovnal číslo účtu, z ktorého boli poukazované vklady na osobný účet otca vedeného v Slovenskej sporiteľni ako aj číslo účtu, z ktorého sestra otca MUDr. E. F. platila pravidelne namiesto otca podľa jeho tvrdenia výživné na maloletú a navrhovateľku, pričom bolo súdu zrejmé, že nešlo o ten istý účet. Súd sa stotožnil s tvrdením matky, že platenie výživného sestrou otca je účelovým konaním z jeho strany, aby došlo k umelému vytvoreniu dlhu voči sestre, čo následne umožnilo zbavenie sa ďalšieho majetku otca, ktorý bol predmetom dedičstva po zosnulej matke, keďže vzdanie sa dedičstva odôvodnil otec splácaním takto vytvoreného dlhu. Vzdanie sa dedičských podielov k hnuteľnostiam a nehnuteľnostiam v rámci dedičského konania po matke zo strany otca súd považoval za špekulatívne konanie s cieľom vyhnúť sa plateniu, resp. plneniu vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otec prenajímal rodinný dom v E. H., túto skutočnosť otec poprel, avšak z čestného vyhlásenia maloletej vyplýva, že otec skutočne nehnuteľnosť prenajímal. Ďalej súd poukázal na to, že v priebehu konania otec nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku, čo súd vyhodnotil ako účelové vzdanie sa zárobkov, resp. príjmov. Súd uplatnil princíp potencionality príjmu, pretože týmto konaním ohrozil otec možnosť poskytovania výživného. Táto skutočnosť bola potvrdená aj tým, že otec neprejavil záujem byť vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd vyhodnotil, že otec napriek zníženej pracovnej schopnosti mal reálnu možnosť riadne si plniť zvýšenú vyživovaciu povinnosť voči svojím deťom a pri určení výživného bol rozhodujúci príjem, ktorý rodič mohol reálne dosahovať a nie príjem, ktorý otec fakticky dosahuje. To, že otec mal výdavky v súvislosti s vrátením peňažného príspevku, ktorý mu bol poskytnutý Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny nemohlo ísť na ťarchu maloletej a navrhovateľky, pretože by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby deti znášali dôsledky konania otca v podobe určenia výživného. Súd neprihliadal na splácanie úveru, ktorý vznikol počas trvania manželstva otcovi, keďže táto skutočnosť, bola predmetom vyporiadania BSM po rozvode manželstva a práve na základe splácania týchto úverov sa otec stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Súd nepristúpil k doplneniu dokazovania vo forme znaleckého dokazovania, či otec spĺňa podmienky vzhľadom na jeho zdravotný stav na zamestnanie, konkrétne v profesiách, ktoré Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zaslal súdu vzhľadom na jeho 50 %-nú zníženú pracovnú schopnosť, lebo mal za to, že výsledky vykonaného dokazovania plne podporujú výšku výživného, ktorú vo výroku svojho rozhodnutia určil. Súd vzhľadom na iné dôkazy, ktoré vykonal v priebehu konania považoval tento návrh zo strany otca za nadbytočný a nevykonal ho. Uzavrel, že maloletá aj navrhovateľka sú vo veku intenzívneho rastu, duševného dospievania a v tomto období sú ich odôvodnené potreby značne zvýšené, kým potreby rodičov sú stabilizované. Bolo preukázané, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj a podiel matky na výživnom je vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Súd mal za to, výživné, ktoré navrhuje otec vo výške 80 Eur pre navrhovateľku a 70 Eur pre maloletú, je neprimerané jeho reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam, berúc do úvahy aj jeho majetkové pomery. Preto dospel k záveru, že pomery otca sú lepšie ako ich prezentoval a účelové konanie otca smerujúce k určeniu vyživovacej povinnosti v nižšej sume v neprospech detí odkázaných na výživu rodičov, by bolo v rozpore so zásadami Zákona o rodine.
Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že bolo dôvodné zvýšenie výživného zo strany otca pre navrhovateľku zo sumy 1.000,- Sk (33,19 Eur) na sumu 90 Eur počnúc dňom podania návrhu a od 01.09.2011 do budúcna na sumu 120 Eur, nakoľko od 01.09.2011 navštevuje C. bilingválne gymnázium, čo súd vyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov. Pre mal. M. zo sumy 1.000,- Sk (33,19 Eur) na sumu
70 Eur počnúc dňom podania návrhu a od 01.09.2011 na sumu 90 Eur vzhľadom na skutočnosť, že od 01.09.2012 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, keďže tá začala navštevovať 2. stupeň základnej školy. Keďže matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného zo spätnou platnosťou, teda od doby, kedy matka žiadala zvýšiť výživné a to spätne počnúc dňom 1.2.2011 do budúcna, súd zamietol návrh na zvýšenie výživného od 01.02.2011 do 27.02.2011 ako aj v prevyšujúcej časti ohľadom žiadanej výšky výživného, vzhľadom na odôvodnené potreby detí a schopnosti a možnosti na strane povinného rodiča. Otcovi vznikol dlh na výživnom pre navrhovateľku za obdobie od 28.02.2011 do 31.10.2013, a to za alikvotnú časť mesiaca február 2011 vo výške 2,02 Eur, za obdobie marec 2011 až august 2011 vo výške 6 x (90-33,19 Eur) t.j. 340,86 Eur, za obdobie od septembra 2011 do októbra 2013 26 x (120-33,19 Eur) t.j. 2.257,06 Eur, v celkovej výške jeho dlh predstavuje 2.599,94 Eur. Pre mal. M. za obdobie od 28.02.2011 do 31.10.2013, a to za alikvotnú časť mesiaca február 2011 vo výške 1,31 Eur, za obdobie od februára 2011 do augusta 2012 vo výške 18 x (70-33,19 Eur), t.j. 662,57 Eur, za obdobie od septembra 2012 do októbra 2013 14 x (90-33,19 Eur) t.j. 795,34 Eur, v celkovej výške jeho dlh predstavuje 1.459,23 Eur. Súd však zohľadnil skutočnosť, že za obdobie od júna 2012 do marca 2013 prispieval na deti zvýšeným výživným pravidelne vo výške 240 Eur mesačne, nad rámec zvýšeného výživného zaplatil celkovo na obe deti 360 Eur. Preto pri výpočte dlžného výživného súd zohľadnil 180 Eur z tejto sumy na každé dieťa, a teda dlžné výživné pre navrhovateľku predstavovalo sumu 2.419,94 Eur a pre mal. M. vo výške 1.279,23 Eur. Dlžné výživné pre navrhovateľku povolil súd otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 40 Eur a pre mal. M. v mesačných splátkach po 30 Eur až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí neprihliadol na jeho zdravotné dôvody, pre ktoré nemohol získať ďalšie zákazky, a to ani v zahraničí, kde mal pred časom len ojedinelý krátkodobý príjem. Súd vôbec neprihliadol ani na skutočnosť, že v dôsledku nedostatku zákaziek nemal prostriedky ani na platenie zdravotného poistenia ako SZČO, čo bolo tiež dôvodom na zrušenie živnostenského oprávnenia. Záver súdu o tom, že otec nepredložil lekárske potvrdenie o tom, že dôvodom ukončenia podnikateľskej činnosti bol jeho nepriaznivý zdravotný stav, je vyvrátený predloženým lekárskym potvrdením zo dňa 22.05.2013 a k nemu pripojenými ortopedickými nálezmi z 11.04.2011, 22.10.2012, 11.03.2013,18.03.2013 a 25.03.2013. Zároveň súd nevzal pri hodnotení dôkazov do úvahy, že ku dňu 15.07.2013 je otec dlžníkom vo vzťahu k MUDr. E. F. za vyplatené výživné pre navrhovateľku a mal. M., pričom poskytnuté prostriedky od nej činili 18.917,81 Eur. Súd neprihliadol ani na to, že je dlhodobo nútený splácať pôžičky voči Slovenskej sporiteľni, a.s. a ŠFRB, ktoré prevzal s matkou detí ešte počas trvania ich manželstva. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o dlžnom výživnom a návrh zamietol.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Mala za to, že bolo dostatočne preukázané a zistené, že od skoršieho rozhodovania o úprave práv a povinností došlo nielen u nej a maloletej k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, ale aj na strane odporcu, pretože sa už nenachádza vo vyšetrovacej väzbe, a tým nemá obmedzené zárobkové schopnosti a možnosti ako mal v čase skoršieho rozhodovania. Súhlasila so záverom súd prvého stupňa, že otec je schopný a rovnako aj v minulosti bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom vo zvýšenej miere. Uviedla, že sa plne stotožňuje s vyhodnotením súdu, že zrušenie živnostenského oprávnenia bolo účelovým konaním odporcu, ako aj platenie výživného jeho sestrou. Považovala postup súdu za správny, ak nepripustil doplnenie dokazovania, keďže by tak došlo k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil.
Odvolací súd prejednal rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a tiež aj k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje. Len vo vzťahu k odvolacím námietkam otca je potrebné
zdôrazniť, že zmena súdneho rozhodnutia o výživnom závisí výlučne od zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), bez ohľadu na časové obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúceho rozhodnutia.
Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V danom prípade odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností konštatuje, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu, ktorá nie je len prechodná. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7CoP/367/2006-110 zo dňa 5.09.2007 zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 1C/91/2005-80 zo dňa 25.09.2006 vo výroku o výživnom tak, že zaviazal otca na čas po rozvode prispievať na výživu v tom čase mal. navrhovateľky a mal. M. po 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva z dôvodu, že otec, ktorý bol v tom čase vo väzbe, mal z objektívnych dôvodov obmedzené zárobkové schopnosti a možnosti. Keďže bol poberateľom len výsluhového dôchodku vo výške 6.043,-Sk (200,60 Eur) mesačne, súd dospel k záveru, že takto určené výživné na obe deti je primerané a zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom založil svoje rozhodnutie na podstatnom zvýšení príjmu otca oproti príjmu dosahovanému pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, čo je v súlade so zákonom. Bolo preukázané, že odporca, ktorý bol v čase predchádzajúcej úpravy výživného vo vyšetrovacej väzbe v L., potom ako sa vrátil na Slovensko začal podnikať, následne mu bolo zrušené prevádzkovanie živnosti. Odporca je naďalej poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 248 Eur a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 32,50 Eur. Otec v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia ani dôkazu, že by mu výkonom podnikateľskej činnosti hrozila ujma na zdraví, a teda závažné dôvody na ukončenie podnikateľskej činnosti otcom v priebehu konania preukázané neboli. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu zrušením podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že bolo súdu predložené potvrdenie o jeho zdravotnom stave, z ktorého vyplýva, že je potrebné šetrenie váhonostných kĺbov, eliminácia námahy a dvíhanie ťažkých bremien, tvrdenia o tom, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval pokračovať v živnostenskej činnosti pred súdom neobstál, nakoľko z predloženého potvrdenia nebola preukázaná skutočnosť, že vykonávanie takejto činnosti by bolo naozaj pre otca tak náročné, že by mu spôsobovalo zdravotnú ujmu. Rovnako vzdanie sa dedičských podielov k hnuteľnostiam a nehnuteľnostiam v rámci dedičského konania po matke zo strany otca odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa považoval za špekulatívne konanie odporcu s cieľom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Taktiež z výpisu z účtu otca vedeného v Slovenskej sporiteľni bolo zistené, že na jeho osobný účet boli poukazované rôzne finančné vklady, a preto tvrdenia otca, že išlo o vklady jeho sestry MUDr. E. F. v súvislosti so starostlivosťou o ich matku a údržbou rodinného domu, nebolo preukázané, pretože číslo účtu, z ktorého boli poukazované vklady vyššej hodnoty na osobný účet otca nebol totožný s číslom účtu, z ktorého sestra otca platila pravidelne namiesto otca podľa jeho tvrdenia výživné na maloletú a navrhovateľku.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Cieľom tohto ustanovenia je plynule zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Odvolací súd pri určení výšky výživného nevzal do úvahy odporcom tvrdený dlh voči sestre MUDr. E. F. a neprihliadol ani na splácanie úveru, ktorý vznikol počas trvania manželstva otcovi, keďže táto skutočnosť bola predmetom vyporiadania BSM po rozvode manželstva a práve na základe splácania tohto úveru sa otec stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.
K podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného nedošlo len na strane otca, ale aj na strane maloletej a navrhovateľky, a to prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému. V priebehu konania boli preukázané zvýšené výdavky na stravu, školské pomôcky, ubytovanie a cestovanie. Odvolací súd je toho názoru, že otec disponuje s takým množstvom peňazí, aby dokázal zabezpečiť aj zvýšené potreby svojich detí, aby nebola ohrozená sociálna únosnosť jeho rodiny, keďže matka, ktorá sa o maloletú a navrhovateľku osobne stará, je nezamestnaná a jej príjem pozostáva len z prídavkov na deti vo výške 46,20 Eur a z príspevku na opatrovanie vo výške 207,91 Eur. Keďže matka s deťmi žije na hranici životného minima, je povinnosťou otca zabezpečiť životné potreby svojich detí a svoje životné potreby si povinný rodič v zmysle cit. § 62 ods. 5 Zákona o rodine môže uspokojiť až následne zo sumy príjmu, ktorá mu po uhradení výživného zostane.
Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď zvýšil výživné zo strany otca na maloletú počnúc dňom 28.02.2011 zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 70,00 Eur mesačne a od 01.09.2011 do budúcna na sumu 90,00 Eur mesačne, ako aj na navrhovateľku počnúc dňom 28.2.2011 zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 90,00 Eur mesačne a od 01.09.2011 do budúcna na sumu 120,00 Eur mesačne. Zároveň sa odvolací súd stotožnil aj s rozhodnutím o dlžnom výživnom a o náhrade trov konania, ktoré výroky odvolaním napadnuté neboli. Keďže ide o súvisiace výroky, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na maloletú M. a na navrhovateľku, vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania (§ 219 O.s.p.) s tým, že týmto rozsudkom bol správne zmenený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.09.2006 č.k. 1C/91/2005-80 vo výroku o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 05.09.2007 č.k. 7CoP/367/2006-110 (preto je vo výroku rozsudku použité slovo ,,so spresnením“).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142 ods.1 O.s.p. tak, že súd odporcovi náhrada trov konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní úspešný nebol, navrhovateľka si trovy odvolacieho konania neuplatnila a vo vzťahu k maloletej odvolací súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo predmetné konanie sa mohlo začať i bez návrhu (vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa § 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.