Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-129-2013.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/129/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, S., proti odporcovi: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, S., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: H. H., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.09.2013, č.k. 13P/40/2013-47, v časti určenia výživného, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného
m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. mesačne sumou 160,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozviedol manželstvo účastníkov, mal. H. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého H. mesačne sumou 230,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Styk upravil tak, že odporca je oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom každú sobotu vždy v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. Navrhovateľka je povinná maloleté dieťa v uvedenom čase na styk pripraviť a odovzdať odporcovi, ktorý je po ukončení styku povinný dieťa vrátiť navrhovateľke. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie v napadnutej časti určenia výživného prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 24 ods. 1 až 4, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že vzhľadom na to, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, súd odporcu zaviazal na platenie výživného na maloleté dieťa. Súd pritom prihliadal na zárobkové pomery účastníkov konania ako aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Navrhovateľka poberá len prídavky na maloleté dieťa vo výške 22,- Eur mesačne. Odporca má podľa výplatných pások za obdobie júl 2012 až jún 2013 vrátane priemerný čistý príjem vo výške 892,54 Eur mesačne. Navrhovateľka navrhla, aby odporca platil výživné na maloleté dieťa v sume 400,- Eur mesačne. Odporca navrhol určiť výšku výživného na sumu 150,- Eur mesačne. Súd s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu, na čas po rozvode určil výživné na maloleté dieťa v sume 230,- Eur mesačne. Súd má za to, že takto určené výživné zodpovedá tak veku, odôvodneným
potrebám ako aj zárobkovým pomerom odporcu. Pri takto určenej výške odporca nebude ukrátený, nakoľko bude schopný si zabezpečiť aj svoju výživu a náklady na existenciu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti určenia výživného podal odporca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti určenia výživného tak, že výživné sa znižuje počnúc dňom 01.11.2013 zo sumy 230,- Eur na sumu 100,- Eur. Odvolateľ poukázal na to, že výživné určené vo výške 230,- Eur nezodpovedá vykonaným dôkazom a skutočnému stavu. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a platí si prenájom, napriek tomu platí všetky náklady súvisiace s bývaním navrhovateľky a maloletého - teplo, voda, fond údržby 180,- Eur, elektrina 23,- Eur, internet a TV 20,- Eur, plyn 4,- Eur, mladomanželský úver 106,- Eur, spotrebný úver 96,- Eur.
Navrhovateľka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, ktorý nebýva v prenájme, používa viaceré účty, spoločné auto, kreditku, našiel si tiež vedľajšiu činnosť, robí si masérsky kurz, jeho príjmy budú vyššie. Suma 230,- Eur povrchne kryje potreby dieťaťa, celkové mesačné náklady na maloletého sú cca 303,08 Eur. Navrhovateľka je matka starajúca sa o dieťa do 6 rokov, pracuje na dohodu s obmedzeným príjmom do 90,- Eur mesačne, hľadá si však zamestnanie na hlavný pracovný pomer.
Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého je možné priznať čiastočný úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v časti určenia výživného zmeniť.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním odporcu napadnutý len v časti výživného, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti rozvodu, zverenia maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky a úpravy styku, sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.
Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, nesprávne iba určil výšku výživného.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Po posúdení súdom prvého stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvého stupňa je neprimerane vysoké a nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletého. Matka maloletého aktuálne pracuje iba na dohodu, mesačne takto zarobí do 90,- Eur, poberá rodinné prídavky 22,- Eur. Otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 892,- Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nemá. Na strane matky súd prvého stupňa nezohľadnil tú skutočnosť, že maloletému neposkytuje celodennú starostlivosť, keďže navštevuje materskú školu, má preto možnosť zamestnať sa a tak zvýšiť svoj príjem. Na strane otca súd prvého stupňa nezohľadnil tú skutočnosť, že zo svojho príjmu sám hradí všetky náklady spojené s bývaním matky a maloletého, vrátane splátok hypotekárneho úveru a spotrebných úverov. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb nie je preto vecne správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého H. 230,- Eur mesačne.
Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 20 - 25% z jeho príjmu, čo súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zvýšení výživného nezohľadnil. Vzhľadom na vek maloletého, ktorý aktuálne navštevuje materskú školu a neboli preukázané zvýšené výdavky na jeho starostlivosť, napr. v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, je dôvodným pri určení
výšky výživného vychádzať zo sumy 20% z príjmu otca, čím sa zároveň vytvorí priestor na prípadné zvýšenie výživného v súvislosti s rastom maloletého. 20% z príjmu otca predstavuje sumu 178,- Eur, pričom odvolací súd považoval za dôvodné zohľadniť aj to, že zo svojho príjmu sám hradí všetky náklady spojené s bývaním matky a maloletého, vrátane splátok hypotekárneho úveru a spotrebných úverov, čo možno považovať tiež za formu plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému.
Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého 160,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné ustáliť výšku výživného na 100,- Eur, tak ako to žiadal otec maloletého.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zvýšenia výživného tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého H. mesačne sumou 160,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.