Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-287-2013.pdf
PDF · 105.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/287/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Angely Čechovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci navrhovateľov X/Ing. A. Labaniča, X/Ingrid A., oboch bytom T. č. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Suchým, advokátom, AK, Košice, Letná 45, proti odporcom X/Petrovi P., X/Evy P., obom bytom T. č. XXX, zast. JUDr. Milanom Weiczenom, advokátom, AK, Košice, Floriánska 17, o uložení povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie škody, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku 15C 192/2006-182 zo 14.11.2012 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Navrhovatelia nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia návrhom na začatie konania - žalobou žiadali zaviazať odporcov zrušiť chovný priestor holubov na parcele č. XXX/47 pri svojom rodinnom dome, a premiestniť chov hydiny a zajacov na vzdialenosť minimálne 15 metrov od hranice s pozemkom na parcelu č. XXX/2004 k. ú. T. na svoje náklady, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, žalobu skutkovo odôvodnili tým, že odporcovia, ktorí vlastnia susediace nehnuteľnosti - dom a pozemky chovajú holuby, domáce hospodárske zvieratá - hydinu a zajace, ktoré sú umiestnené v chovných priestoroch na parc.č. XXX/XX vo veľkom počte, že priestor, kde sú chované holuby je vzdialený iba 0,5 m od hranice ich pozemku a asi 5 m od rodinného domu, že holuby sú pravidelne vypúšťané k lietaniu od rána do neskorých večerných hodín, pričom zalietavajú nad ich nehnuteľnosť, sadajú na strechu ich rodinného domu, parapety okien a zábradlia, pri svojich letoch strácajú perie a špinia svojim trusom ich nehnuteľnosti ako aj hnuteľné veci, čím je neustále poškodzovaný ich majetok. Majú štyri deti, ktoré sú alergikmi, pričom dve deti sa stali alergikmi na peľ, prach, roztoče, perie a baktérie až po presťahovaní sa do rodinného domu. S odvolaním sa na § 415 a 417 OZ mali za to, že odporcovia chovom zvierat a najmä holubov, vážne ohrozujú zdravie ich rodiny a vážne hrozí aj škoda na ich majetku. Súd prvého stupňa o žalobe navrhovateľov rozhodol svojim predchádzajúcim rozsudkom 15C 192/2006-101 z 13.5.2009 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania navrhovateľov Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením 11 Co 233/2009 z 28.10.2009 napadnutý rozsudok zrušil pre nesprávne právne posúdenie a na základe toho nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd rozsudkom 15C 192/2006-182 zo 14.11.2012 rozhodol tak, že žalobu zamietol a zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne uhradiť odporcom náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že po zrušení svojho predchádzajúceho rozsudku doplnil dokazovanie prednesmi zástupcov účastníkov odborným posudkom MUDr. Jany Hutkovej z imuno- alergoloickej ambulancie, ktorá zistila, že maloleté deti navrhovateľov - A. je vedený v evidencii imuno- alergologickej ambulancie od 3.6.2004, mal. O. od 8.2.2005. Kožnými testami bola u oboch potvrdená inhalačná alergia na peľ, roztoče, pach, perie, pes, mačka a baktérie. Mal. Q. je vedená v evidencii od 18.7.2007, pričom inhalačné alergény potvrdili alergiu na roztoče, perie a baktérie a mal. E. je evidovaná v imuno-alergologickej ambulancii od 15.12.2008, a taktiež bola potvrdená inhalačná alergia na prach, pele a roztoče. Všetky maloleté deti začali navštevovať imuno-alergologickú poradňu až po presťahovaní sa do obce T. v roku 2000. Z odborného stanoviska imuno-alergologičky je zrejmé, že alergia je civilizačnou chorobou, ktorá predstavuje v populácii takmer 40%, pričom na vznik alergie sa podľa jej názoru podieľa genetická predispozícia detí, a taktiež faktory prostredia. V prípade maloletých detí navrhovateľov, je samotný navrhovateľ alergický, a vonkajší faktor prostredia môže byť aj znečistenie voliery holubov. Príčinná súvislosť vzniku alergie s chovom holubov podľa jej názoru môže byť 50%, avšak zároveň podotkla, že v poslednom čase sa stiera rozdiel výskytu alergických prejavov mestskej a vidieckej populácie. Samotná nedokázala posúdiť znečistenie nehnuteľnosti navrhovateľov perím a trusom z chovu holubov. Z alergologického hľadiska ďalej uviedla, že holuby sú významným zdrojom roztočov, spoločne s ostatnými mikroskopickými čiastočkami sú základom prachu, roznášaného nie len po napadnutých objektoch, ale aj v blízkom ovzduší a môžu pôsobiť ako alergény. Nebezpečné sú aj situácie, kedy dôjde k náhodnému výletu holubov z miesta ich hniezdenia, a nie sú súčasne vyhubené roztoče, pričom najnebezpečnejší je kliešť holubí. Potvrdila, že po premiestnení chovnej voliéry do väčšej vzdialenosti od ľudského obydlia by sa znížilo riziko výskytu alergénov, zároveň uviedla, že v byte alergických ľudí nemôže byť pes, mačka a ani žiaden operenec, nakoľko pes môže byť silne alergizujúcim faktorom, hlavne jeho epitel, kožné šupiny, ako aj srsť a sliny, pričom pacienti alergickí na niektoré domáce zvieratá by ho nemali vôbec chovať, nestačí, keď so zvieraťom, ktoré je v byte neprichádzajú do styku. Oboznámením sa s týmto stanoviskom súd konštatoval, že holuby nepochybne sú významným zdrojom roztočov a roznášaním svojho prachu môžu pôsobiť ako alergény. Z ust. § 417 ods. 2 OZ je však zrejmé, že zdravie a majetok rodiny navrhovateľov musí byť v priamej a príčinnej súvislosti s chovom holubov, hydiny, zajacov, a musí byť ohrozovaný odporcami a to vážne. Táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná. Tento predpoklad v konaní jednoznačne preukázaný nebol. Vyplýva to aj z odborného stanoviska, že na vznik alergie u detí sa podieľa aj genetická predispozícia (rodičov). Ak jeden z rodičov je alergický, je až 50% pravdepodobnosť, že budú alergickí - v danom prípade je to samotný navrhovateľ, teda otec mal. detí, a aj faktory prostredia. Vykonaným dokazovaním bolo zistené (z veterinárnej správy z č.l. 69), že holuby sú zdravé, pravidelne očkované, a teda nie je možné, aby holuby prenášali akékoľvek choroby. Na základe takto zistených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je nedôvodný, a že zriadenie chovu holubov, ktoré je umiestnené v blízkosti obytnej časti navrhovateľov, nie je v rozpore s hygienickými predpismi, a nie je daná príčinná súvislosť s chovom holubov a vážnym ohrozením zdravia detí navrhovateľa.
Rozsudok napadli včas podaným odvolaním navrhovatelia. Uviedli, že dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že konajúci súd sa neriadil záväzným pokynom Krajského súdu v Košiciach vysloveným v zrušujúcom uznesení, ktorým vrátil vec prvostupňovému súdu a stanovil, že úlohou súdu bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť, či ohrozenie zdravia a majetku navrhovateľov je v priamej a teda v príčinnej súvislosti s chovom holubov, hydiny a zajacov odporcami a to vážne, pričom táto príčinná súvislosť musí byť nepochybne daná. Ak tento predpoklad bude splnený a nebudú zistené iné okolnosti majúce vplyv na ohrozenie, úlohou súdu bude následne zaoberať sa tým, či opatrenia , ktoré navrhovatelia navrhujú sú adekvátne, to znamená také, že objektívne vzaté, za daných okolností vzhľadom na miesto, kde sa navrhovatelia a ich majetok nachádzajú, sa iba vykonaním opatrení dosiahne trvale stav, že ich majetok a zdravie nebudú vážne ohrozované. Ďalej vytýkali súdu, že na doplnenie dokazovania nebol vo veci ustanovený znalec zapísaný v zozname znalcov, i keď v blízkom odbore a že takto posudok lekárky MUDr. Jany Hutkovej nemá náležitú dôkaznú hodnotu. Poukázali na to, že súd opomenul zistenia posudku na otázku, akým druhom alergií trpeli maloleté deti predtým, než sa nasťahovali do obce T.. Záver odpovede lekárky je ten že: „Ťažkosti alergického pôvodu začali až po presťahovaní sa do obce“. Z tohto jednoznačne vyplýva, že aj napriek genetickej predispozícii otca detí, sa alergické reakcie organizmu maloletých detí začali po presťahovaní do domu v tesnej blízkosti chovu holubov, preto majú za to, že je medzi chovom holubov a chronickou nemocou detí je daná príčinná súvislosť. Ďalej uviedli, že súdom zostala nezodpovedaná otázka či znečistenie ich
nehnuteľností perím a trusom z chovu holubov odporcov preukazuje vyššie znečistenie v porovnaní s bežným znečistením v aglomerácii vidieckeho typu, a že nezodpovedanie tejto otázky je podľa ich názoru dôvodom nesprávnosti rozhodnutia. Ďalej vytýkali súdu, že sa nezaoberal pokynom odvolacieho súdu aj v otázke, či navrhovateľmi navrhnuté opatrenia na premiestnenie chovnej voliéry sú adekvátne, že iba ich vykonaním sa dosiahne trvale stav, že ich majetok a zdravie nebude vážne ohrozované. Vyriešenie tejto otázky je vlastne podstatou právnej veci. Poukázali na posudok MUDr. Hutkovej, ktorý dáva jednoznačnú odpoveď, že premiestnenie chovnej voliéry do väčšej vzdialenosti od obydlia by znížili riziko výskytu alergénov. Uviedli ďalej, že svoj pôvodný návrh na zrušenie chovnej stanice upravili na premiestnenie chovu do časti záhrady vzdialenejšej a to po konzultácii s odborníkom, podľa názoru ktorého by premiestnenie vylúčilo nalietavanie holubov na ich pozemok. Podľa ich názoru súd vydal nesprávne rozhodnutie, pokiaľ vychádzal zo zistenia, že „zriadenie chovu holubov, ktoré je umiestnené v blízkosti obytnej časti navrhovateľov, nie je v rozpore s hygienickými predpismi a nie je daná príčinná súvislosť s chovom holubov a vážnym ohrozením zdravia detí navrhovateľa“. Zdôraznili, že vzťah umiestnenia chovnej voliéry odporcov na životné podmienky a zdravie ich detí bol posudzovaný alergológom a že hygienik sa tomuto vzťahu nevenoval. Zistenia, že „holuby sú zdravé, pravidelne očkované a teda nie je možné, aby holuby prenášali akékoľvek choroby“ sú nesprávne zistenia a nezodpovedajú pravde. Navrhli preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa.
Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedli, že súd prvého stupňa zodpovedne a posúdením všetkých argumentov dospel k svojmu rozhodnutiu: že tvrdenie , že alergické ochorenia detí začali až presťahovaním do obce Budimír len potvrdzuje argumenty predložené na predchádzajúcich pojednávaniach a v súlade s posudkom MUDr. Dany Hutkovej: - na základe predispozície rodičov je 50 % pravdepodobnosť výskytu alergie u detí a následne presťahovaním zapracoval tento genetický predpoklad, - žalobcovia zmenili svoje bydlisko, aj napriek tomu, že o tejto skutočnosti vedeli a pri minimálnej zodpovednosti mohli predpokladať, že vidiecke prostredie bude väčším alergologickým faktorom aj prihliadnuc na tú skutočnosť, že pri kúpe nehnuteľnosti museli byť uzrozumení s tým, že v susednom dome je chov holubov, navrhovatelia pri svojich tvrdeniach odignorovali fakt, že alergologickým spúšťačom je aj peľ, iné lietavce voľne sa vyskytujú v tejto oblasti, prach a etc., ale argumentujú len na chovom holubov. Premiestnenie chovu holubov a domácich zvierat (hydina a zajace) ako to predostiera právny zástupca je nelogické, zbytočné a finančne nákladné. Pozemok žalovaných má rozmery 16 x 40 m, takže takáto požiadavka je nereálna, odhliadnuc od skutočnosti, že takéto premiestnenie vyvolá nemalé finančné náklady. Aj toto tvrdenie dokumentuje, že žalobcovia vygenerovali tvrdenie, ktoré má zargumentovať ich snahu o „riešenie“ problému. Aj toto bol dôvod, že miestna samospráva nevyhovela ich požiadavkám v predchádzajúcom období. Žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že premiestnenie chovu, by vylúčilo nalietavanie holubov na pozemok a k domu navrhovateľa. Pri miestnej obhliadke bolo zistené, že voliera je obrátená do záhrady odporcov a nalietavanie holubov nie je od strany navrhovateľov. Poukázali ďalej na to, že na jednej strane navrhovatelia tvrdia, že posudok vypracovala osoba, ktorá nie je súdnym znalcom a preto jej posudok nemá dôkaznú hodnotu a na strane druhej jej závery používajú ako argument. Aj táto skutočnosť svedčí o účelovom konaní navrhovateľov, ktorí sú ochotní vo svoj prospech použiť každú pre nich vyhovujúcu okolnosť na to, aby dosiahli svoj cieľ - likvidáciu chovu holubov. V posudku je konštatované, že pes môže byť alergizujúcim faktorom, hlavne jeho epitel a doslovne uvádza, že pacienti alergickí na niektoré domáce zvieratá by ho vôbec nemali chovať. Napriek tejto skutočnosti naďalej majú psa, a argument, že nie je v byte, deti nie sú s ním v styku nie je pravdivý. Predložili tri fotografie, ktoré dokazujú, že deti navrhovateľov sú so psom v priamom styku, teda môže byť príčinná súvislosť medzi epitelmi psa a alergickými ochoreniam. Posudok predložený MUDr. Janou Hutkovou, nedáva jednoznačné odpovede na otázku, či likvidácia alebo premiestnenie chovu holubov, by eliminovalo alergické ochorenie detí resp. by došlo k eliminácii ich príznakov. Hovorí o možnosti zníženia rizika, vonkajší faktor prostredia môže byť aj znečistenie z voliery a pod. Podľa ich názoru, upätosť navrhovateľov na chov holubov, ako jediný alergologický faktor pre chorobu ich detí je determinovaný ich snahou o zlepšenie komfortnosti bývania vo vidieckom sídelnom útvare, pričom ale je úplne odignorovaný fakt, že aj odporcovia majú svoje záujmy, ktoré vznikli ďaleko predtým, než navrhovatelia sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti a začali tam nastálo bývať a chov holubov nemôže byť jediným dôvodom pre vznik a priebeh choroby ich detí. Konštatovali, že v porovnaní s pôvodným návrhom dnes už úplne vypadli z odvolania argumenty smerujúce k ochrane majetku čo tiež dokazuje ich tvrdenie o účelovosti konania navrhovateľov. Teda tvrdenie, že odstránením chovu holubov resp. ich premiestnením dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu detí navrhovateľov, čo je cieľom návrhu, je nepravdivé, zavádzajúce a priamy dôkaz o tejto skutočnosti
nebol nikdy preukázaný. Majú za to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, ich argumentácia nie je kauzálna a je účelová. Z uvedených dôvodov navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.
Na doplnenie správnosti rozhodnutia odvolací súd, aj vzhľadom na obsah odvolania, dopĺňa odôvodnenie aj o nasledujúce dôvody.
Podľa § 417 ods. 2 OZ, podľa ktorého navrhovatelia uplatňujú nárok v konaní, ohrozený má právo domáhať sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Čo treba považovať za vhodné a primerané opatrenia uložené súdom, sa posudzuje podľa povahy hroziacej škody. Opatrenia možno uložiť iba v prípade, že vznik škody iba hrozí a zároveň ide o vážne ohrozenie zdravia alebo majetku.
V danej veci navrhovatelia podanou žalobou žiadali uložiť odporcom „zrušiť chovný priestor holubov na pozemku parc.č. 230/47 pri svojom rodinnom dome súp. č. XXX k.ú. T. a premiestniť chov hydiny a zajacov na vzdialenosť minimálne 15m od hranice s pozemkom na parc.č. XXX/24 k.ú. T., to všetko na svoje náklady, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že na tomto žalobnom návrhu, to znamená na takejto jeho formulácii trvali aj po tom, čo predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Pokiaľ navrhovatelia v teraz podanom odvolaní uvádzajú, že „svoj podaný návrh na zrušenie chovnej stanice upravili na premiestnenie chovu do vzdialenejšej časti záhrady odporcov, nejde o pravdivé konštatovanie, lebo zo spisu nevyplýva, že by navrhovatelia podali návrh na zmenu žaloby v znení premiestnenia chovu holubov do vzdialenejšej časti záhrady odporcov. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 7.12.2011 (č.l. 148) vyplýva, že na tomto pojednávaní zástupca navrhovateľov iba konštatoval, že „premiestnením chovu by sa minimálne znížilo riziko ďalšieho ohrozovania zdravia detí navrhovateľov, resp. hroziaceho narušenia ich zdravia“. Ani na tomto pojednávaní teda nebol predložený návrh na zmenu žalobného petitu v zmysle
premiestnenia chovu na iné miesto na pozemku odporcov. Pre úplnosť ohľadne tejto skutočnosti sa žiada dodať, že takýto návrh na zmenu žalobného petitu nebol podaný navrhovateľmi ani potom, čo obdržali znalecký (odborný) posudok MUDr. Jany Hutkovej, v ktorom je uvedené, že premiestnenie chovnej voliéry do väčšej vzdialenosti od ľudského obydlia by znížilo riziko výskytu alergénov. Vzhľadom na uvedené tak predmetom konania podľa žalobného návrhu bolo uloženie povinnosti odporcom zrušiť chovnú stanicu holubov a premiestniť chov hydiny a zajacov na vzdialenosť minimálne 15 m od hranice s pozemkom na parc. č. XXX. Takýmto návrhom bol teda súd počas celého konania viazaný, čo znamená, že v konaní mal skúmať, či chovom poštových holubov, chovom hydiny a zajacov odporcami je vážne ohrozované zdravie navrhovateľov (resp. detí navrhovateľov) a ich majetok.
So žaloby navrhovateľov vyplýva, že v príčinnej súvislosti s tým, že odporcovia chovajú holuby, hydinu a zajace je vážne ohrozované tak zdravie navrhovateľov - resp. ich detí, ako aj ich majetok. Súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľov v celom rozsahu. V odvolaní navrhovateľov nie sú uvedené žiadne námietky či výhrady voči tomu, že bola rozsudkom zamietnutá ich žaloba v časti týkajúcej sa vážneho ohrozenia ich majetku. Všetky dôvody odvolania smerujú len voči nesprávnosti rozsudku, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba týkajúca sa vážneho ohrozenia zdravia. So zreteľom na viazanosť odvolacieho súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania, odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozsudku len z toho hľadiska (vzhľadom na dôvody odvolania), či sú správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, pokiaľ zamietol žalobu o uloženie povinnosti odporcom „zrušiť chov holubov“.
Vo vzťahu k takto požadovanému opatreniu na odvrátenie hroziacej škody, skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi chovom holubov a vážnym ohrozením zdravia navrhovateľov (zdravia ich detí) sú správne. Z posudku podaného MUDr. J. Hutkovou, voči ktorému navrhovatelia v konaní na súde prvého stupňa nepodali námietky v časti jej posúdenia vplyvu chovu holubov na alergiu detí navrhovateľov (námietky na pojednávaní 14.12.2012 boli podané iba ohľadne posudzovania otázky vplyvu psa chovaného navrhovateľmi - poznámka odvolacieho súdu) je zrejme, že príčinná súvislosť medzi chovom holubov a inhalačnou alergiou detí navrhovateľov je v rozsahu 50 %. Z posudku vyplýva, že v rovnakom rozsahu sa na alergii detí navrhovateľov podieľa aj faktor genetickej predispozície (žalobca je alergikom). Vyplýva z neho tiež, že deti alergikov sú citlivé aj na iné alergény - prach a pele. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhované opatrenie podľa žaloby navrhovateľov „zrušenie chovu holubov“ treba považovať za neprimerané opatrenie.
Pokiaľ navrhovatelia vytýkajú súdu, že ním stanovená otázka: „či znečistenie nehnuteľnosti navrhovateľov perím a trusom z chovu holubov odporcov preukazuje vyššie znečistenie v porovnaní s bežným znečistením v aglomerácii vidieckeho typu“ ostala nezodpovedaná a že súd zodpovedanie tejto otázky nepovažoval pre svoje rozhodnutie za potrebné, treba uviesť, že na posúdenie tejto otázky, navrhovatelia nenavrhli vykonanie dôkazu. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia ani na výzvu súdu, aby v lehote 10 dní od pojednávania konaného 7.12.2011 predložili otázky, ktorými by sa mal znalec, ktorého navrhovatelia navrhli na vykonanie dokazovania zaoberať, nepredložili žiadne otázky. Iba odporcovia navrhli otázky na odborné posúdenie v znaleckom dokazovaní. Podľa uznesenia súdu prvého stupňa 15C 192/2006-151 z 24.2.2012, súd zadal MUDr. Jane Hutkovej zaujať stanovisko aj k otázke, či znečistenie nehnuteľnosti navrhovateľov perím a trusom z chovu holubov odporcov preukazuje vyššie znečistenie v porovnaní s bežným znečistením v aglomerácii vidieckeho typu. V posudku MUDr. J. Hutkovej je daná odpoveď , že takéto posúdenie nespadá do jej kompetencie, lebo ide o posúdenie hygienikom - regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Zo spisu je zrejmé, že ani k tejto časti posudku MUDr. J. Hutkovej zo strany navrhovateľov neboli dané žiadne námietky či pripomienky. Za tohto stavu uvedenú výhradu navrhovateľov nemožno považovať za náležitú.
Navrhovatelia v odvolacom konaní nemali úspech (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.), preto bolo rozhodnuté, že nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania (navrhovatelia v odvolacom konaní okrem toho ani nepodali návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania). Odporcovia, ktorí v konaní mali úspech, náhradu trov konania neuplatnili.
Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.