Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-3141-2007.pdf
PDF · 74.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/3141/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného M. E., H.. H..Z..A.., G. XX, XXX XX O., M.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec proti povinnému Z. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. M. XX, XXX XX U. vedenej na Exekútorskom úrade v Lučenci u súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, Jiráskova 12, 984 01 Lučenec pod spis. zn. Ex 9082/2008 o vymoženie pohľadávky vo výške 41,49 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 13.11.2007 domáhal u pôvodného súdneho exekútora JUDr. Michala Feciľaka vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 41,49 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. Ro/1293/1997-2 zo dňa 22.07.1997.
Dňa 20.11.2007 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/060392 zo dňa 08.10.2008.
Dňa 16.10.2013 postúpil súdny exekútor Mgr. Štefan Marček, nástupca pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Michala Feciľaka súdu námietky povinného proti exekúcii podané v zákonnej lehote.
Povinný vo svojich námietkach uviedol, že žiada o prešetrenie prípadu, nakoľko už v minulosti uhradil exekútorovi v Košiciach 4800 Sk za kupónovú knižku a tým pokladal vec za ukončenú. Žiaden iný platobný príkaz nebol povinnému doručený. Nakoľko bol povinný viac ako dva mesiace práce neschopný, nemôže uhradiť naraz vymáhanú pohľadávku. Na záver uviedol, že žiada o opätovné preskúmanie a prehodnotenie po štrnástich rokoch.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti podania námietok povinným. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 17.03.2011 a námietky proti exekúcii podal na poštovú prepravu dňa 25.03.2011, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním dôvodnosti podaných námietok. Súd je toho názoru, že doložka právoplatnosti, ktorou bol opatrený rovnopis platobného rozkazu Okresného súdu Košice II spis. zn. Ro/1293/1997-2 zo dňa 22.07.1997, ktorý oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, je úradným osvedčením o právnej skutočnosti o nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti a len samotné tvrdenie povinného, že mu nebol doručený predmetný platobný rozkaz nemôže spochybniť jeho hodnovernosť a záväznosť. Preto súd nepovažuje námietky povinného proti exekúcii v tejto časti za dôvodné.
Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takéhoto nároku, preto nemožno uplatniť ako námietky. Povinný uplatnil v exekučnom konaní námietky, ktoré sú takého charakteru.
Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť podaním opravného prostriedku v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.
Súd posúdil námietku povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že nebola podaná dôvodne. Povinný neuviedol vo svojej námietke ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je jej zastavenie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul), ale je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok pritom môžu byť skutočnosti tak procesného ako aj hmotného práva. Ich spoločným znakom však je, že tieto skutočnosti nastali po vzniku exekučného titulu. Procesné skutočnosti sú tie, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, pričom neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na tie, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem; ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii, pretože z námietok povinného súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom tohto exekučného konania (exekučný titul) a zároveň pred začatím exekučného konania (dňa 13.11.2007) a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Preto súd rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.