Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-228-2012.pdf
PDF · 113.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19C/228/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu Y., B..K.., P.: XX XXX XXX, K. K. S. XX, C. právne zastúpenému JUDr. Viliam Pogran, advokát so sídlom Bajkalská 13, Bratislava proti žalovanej Z.. M. Z., H.. X.XX.XXXX, R. C. S. Ž. K. X, E., právne zastúpenej JUDr. Judita Šuverová, advokátka so sídlom Štefánikova 6, Košice v konaní o zaplatenie XXX,XX € s prísl.
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovanej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 24.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške XXX,XX € s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX € od 28.7.2010 do 3.11.2010, spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX € od 4.11.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná vykonávala pre spoločnosť Y. B..K.. činnosti smerujúce k získavaniu záujemcov o uzatvorenie produktových zmlúv (predaj rôznych finančných produktov), pričom za túto činnosť poberala províziu.
Svoju činnosť vykonávala na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 15.2.2007, pričom províziu poberala na základe produktového a provízneho plánu, ktorý bol prílohou č. 2 zmluvy o obchodnom zastúpení. Vzhľadom nato, že došlo k stornovaniu viacerých žalovanou sprostredkovaných zmlúv zanikol žalovanej nárok na províziu, ktorá už bola ohľadom týchto zmlúv vyplatená.
Dňa 9.7.2008 sa spoločnosť Y., B..K.. a žalovaný dohodli na ukončení zmluvy o obchodnom zastúpení, preto v zmysle čl. 5 bodu 3 produktového a provízneho plánu bola povinná do 10 dní od ukončenia zmluvného vzťahu uhradiť spoločnosti Y., B..K.. všetky svoje záväzky. Spoločnosť Y., B..K.. vyzývala žalovanú na úhradu záväzku v sume XXX,XX €, pričom žalovaná uhradila čiastočne predmetnú sumu vo výške XXX,XX € dňa 4.11.2010 a zostatok sumy predstavuje istinu vo výške XXX,XX € t.j. žalovanú pohľadávku.
Okresný súd v Trebišove vydal dňa 30.5.2012 platobný rozkaz pod č. konania 2Ro/212/2012-24, voči ktorému podala žalovaná odpor s tým, že žalobca s ňou nekomunikoval a nepreukázal, že na neho prešla sporná pohľadávka spoločnosti Y., B..K.. a zároveň poukázala nato, že zmluva, ktorú podpísala so spoločnosťou Y., B..K.. Bratislava nemá podstatné náležitosti, keďže v nech chýba dátum a zároveň,
že neobsahovala žiadne prílohy, z ktorých by vyplývali určité pravidlá. Zároveň vzniesla námietku premlčania a námietka nepríslušnosti súdu.
Okresný súd Trebišov predmetnú veci postúpil v súlade s ust. § 105 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie miestne príslušnému Okresnému súdu Košice II.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 o.s.p. a na základe toho zistil tento skutkový stav:
Spoločnosť Y., B..K.. C. a žalovaná uzatvorili dňa 15.2.2007 Zmluvu o obchodnom zastúpení pod č. P. podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala podľa písm. a) vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie produktovej zmluvy špecifikovanej v Produktovom a províznom pláne mal príležitosť takú zmluvu uzavrieť, poskytovať služby a odborné poradenstvo súvisiace s uzatvorením produktovej zmluvy , podľa písm. c) vyhľadávať a vykonávať nábor fyzických osôb a sprostredkovávať uzatvorenie zmluvy o obchodnom zastúpení alebo inej zmluvy alebo dohody medzi zastúpeným a týmito fyzickými osobami za účelom rozširovania obchodnej siete zastúpeného o obchodných zástupcov, ktorý budú na základe takej zmluvy vykonávať pre zastúpeného činnosti uvedené v písm. a) a b), ako to vyplýva z čl. 2 bodu 1 predmetnej zmluvy.
V čl. 5 bol stanovený nárok obchodného zástupcu na províziu, ktorá sa určovala v závislosti od pozície obchodného zástupcu v rámci obchodnej siete zastúpeného, od dosiahnutej produkcie obchodného zástupcu a produkcie dosiahnutej jeho štruktúrou v rámci obchodnej siete zastúpeného. Druhy provízie, jej výška, podmienku vzniku a zániku nároku, formu a spôsob úhrady, ako aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa provízii za uzatváranie produktových zmlúv sú uvedené v Produktovom a províznom pláne, ktorý je prílohou č. 2 tejto zmluvy, ako to vyplýva z čl. 5 bodu 1 zmluva.
Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú ako to vyplýva z čl. 8 bodu 1. Prílohu tejto zmluvy v zmysle čl. 10 bodu 4 tvorili Plán kariéry a Produktový a provízny plán, ktorým žalovaná porozumela a súhlasila s podmienkami, ktoré sú uvedené v zmluve a Pláne kariéry a Produktovom a províznom pláne.
Z prílohy č. 2 k Zmluve o obchodnom zastúpení, ktorou je Produktový a provízny plán PSP zo dňa 1.1.2007 z čl. 4 bodu 1 vyplýva, že obchodnému zástupcovi patrí za vykonávanie obchodnej služby provízia, pričom v sume provízie je zahrnutá aj daň z pridanej hodnoty.
V súlade s čl. 5 bodu 1 , ak následkom alebo v súvislosti s tým, že dôjde k porušeniu alebo ku skončeniu platnosti produktových zmlúv alebo zmluvy, ktorých uzavretie sprostredkoval obchodný zástupca a spoločnosti Y., B..K.. vznikne z dôvodu porušenia alebo skončenia splatnosti sprostredkovaných zmlúv povinnosť vrátiť províziu alebo jej časť obchodnému partnerovi, obchodnému zástupcovi zaniká nárok na províziu podľa čl. 4.
Podľa čl. 5 bodu 2 obchodnému zástupcovi zaniká nárok na províziu v rozsahu, ktorý zodpovedná príslušnej hodnote získateľských frankov, následných frankov a sieťových frankov priznaných za sprostredkované zmluvy.
Podľa čl. 5 bodu 3 spoločnosť Y., B..K.. má výhradné právo kedykoľvek aj bez súhlasu obchodnému zástupcu vykonať zápočet akejkoľvek svojej pohľadávky voči obchodnému zástupcovi oproti pohľadávke, ktorú voči spoločnosti Y., B..K.. eviduje obchodný zástupca. Ak nie je možné vykonať zápočet oproti pohľadávke obchodného zástupcu, je obchodný zástupca povinný svoj záväzok uhradiť spoločnosti Y., B..K.. formou bezhotovostnej úhrady na účet spoločnosti Y., B..K.. do 10 dní odo dňa skončenia platnosti obchodnej zmluvy.
Spoločnosť Y., B..K.. a žalovaná dňa 9.7.2008 uzatvorili Dohodu o ukončení zmluvy a vysporiadaní vzájomných práv a povinností a to na základe odstúpenia spoločnosti Y., B..K.. zo dňa 30.5.2008. V zmysle bodu 2 predmetnej dohody sa dohodli na ukončení zmluvy ku dňu 9.7.2008.
Výzvou zo dňa 28.6.2010 spoločnosť Y., B..K.. vyzvala žalovanú na úhradu pohľadávky XXX,XX € plynúcu z produkcie žalovanej na základe uzatvorenej zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 15.2.2007 z dôvodu storien, pričom túto sumu mala vysporiadať najneskôr do 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
Listom zo dňa 30.8.2010 žalobca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky spoločnosťou Y., B..K.. C. v celkovej výške XXX,XX €.
Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.6.2010 Y., B..K.. C. ako postupca postúpil pohľadávky spoločnosti Y., B..K.. C. pričom neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ako to vyplýva z čl. 3 bodu 5 je zoznam dlžníkov a dlžných súm tvoriacich predmet súboru pohľadávok a v zmysle čl. 1 zoznam dlžníkov a dlžných súm obsahuje meno a priezvisko dlžníka, jeho adresu, dátum narodenia, dátum uzatvorenia zmluvy o obchodnom zastúpení medzi postupcom a dlžníkom, sumu pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý tvorí podklad k pohľadávke podľa tejto zmluvy, je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Zároveň žalovaný predložil doklad bez označenia, ktorý obsahuje mená, priezviská osôb v prvom stĺpci, v druhom stĺpci čísla, v treťom stĺpci čísla, v štvrtom stĺpci storno, v piatom stĺpci WF a v šiestom stĺpci adresu.
Žalobca listom zo dňa 7.6.2013 v prílohe zaslal provízne zostavy preukazujúce kedy, aká výška provízie a za ktoré sprostredkované zmluvy bola vyplatená žalovanému a zároveň aj výpisy z účtu, preukazujúce, že provízia bola skutočne vyplatená.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala pre spoločnosť Y., B..K.. cca 1 roka, pričom obdŕžala list od spoločnosti s tým, že im dlhuje nejaké peniaze a pohľadávka, že bola postúpená v auguste roku 2010. Na predmetný list reagovala, avšak list sa jej vrátil s tým, že spoločnosť už neexistuje. Poukázala nato, že zmluva nemá podstatné náležitosti, chýba jej dátum a neobsahovala prílohy. Z tohto dôvodu namietala jej platnosť a zároveň vzniesla námietku premlčania, keďže pracovný pomer jej končil 30.5.2008 a návrh bol podaný dňa 24.5.2012.
Podľa § 652 ods. 1 obch. zák. zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Podľa § 652 ods. 4 obch. zák. zmluva musí mať písomnú formu.
Podľa § 652 ods. 1 obch. zák. predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
Podľa § 659 ods. 1 obch. zák. obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.
Podľa § 659a obch. zák. obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak
a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti,
b) obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu.
Podľa § 662 ods. 1 obch. zák. nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
Podľa § 662 ods. 2 obch. zák. provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.
Zmluvy o obchodnom zastúpení bola uzatvorená dňa 15.2.2007, preto súd posudzoval predmetný zmluvný vzťah podľa zák. č. 513/1991 Zb. účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Y., B..K.. C. Zmluvu o obchodnom zastúpení č. P. dňa 15.2.2007, ktorej prílohou bol Plán kariéry a Produktový a provízny plán. Z výpisov z účtov spoločnosti Y., B..K.. vyplýva, že žalovanej dňa 26.5.2008 bola poukázaná suma vo výške X XXX,XX,- Sk, dňa 20.5.2008 suma vo výške X XXX,XX Sk, dňa 12.5.2008 suma vo výške X XXX,XX Sk, dňa 28.4.2008 suma vo výške X XXX,XX Sk, dňa 15.4.2008 suma vo výške X XXX,XX Sk, dňa 7.4.2008 suma vo výške XX XXX,XX Sk, dňa 26.3.2008 suma vo výške XX XXX,XX Sk, dňa 11.3.2008 suma vo výške X XXX,XX Sk, dňa 27.2.2008 suma vo výške X XXX,XX Sk, dňa 11.2.2008 suma XX XXX,XX Sk, dňa 28.1.2008 suma vo výške XX XXX,XX Sk, dňa 14.1.2008 suma vo výške XX XXX,XX Sk, dňa 6.11.2007 suma vo výške X XXX,XX K., dňa 27.9.2007 suma vo výške X XXX,- Sk, dňa 11.5.2007 suma vo výške X XXX,- Sk, dňa 26.4.2007 suma vo výške X XXX,- Sk a dňa 30.3.2007 suma vo výške XX XXX,- Sk. Žalovaná vyplatenie predmetných súm nerozporovala ani nenamietala. Žalovaná a spoločnosť Winterian, a.s. dňa 9.7.2008 na základe dohody ukončili zmluvu o obchodnom zastúpení a dohodli sa na vysporiadaní vzájomných práv a povinnosti k predmetnému dátumu.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.( § 90 osp.)
Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. ( § 524 ods. 1 a 2. obč. zák. )
Žalobca uzatvoril so spoločnosťou Y., B..K.. C. Zmluvu o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.6.2010, ktoré vznikli v dôsledku zániku nárok dlžníkov na províziu za činnosti podľa zmluvy o obchodnom zastúpení vyplatenej dlžníkom zo strany postupcu. Podľa čl. 1 predmetnej zmluvy zoznam dlžníkov a dlžných súm v údajovej štruktúre mal obsahovať 1/ meno a priezvisko dlžníka, 2/ adresu dlžníka, 3/ dátum narodenie dlžníka, 4/ dátum uzatvorenia zmluvy o obchodnom zastúpení medzi postupcom a dlžníkom, 5/ suma pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý tvorí podklad k pohľadávke podľa tejto zmluvy, je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Žalobca postúpenie pohľadávky preukazoval jednak samotnou zmluvou o postúpení pohľadávok, ako aj dokladom bez bližšieho označenia, ktorý obsahuje 6 stĺpcov kde v prvom je označenie mena a priezviska osôb, v druhom číslo, v treťom číslo, v štvrtom stĺpci uvedené storno, v piatom stĺpci WF a v šiestom stĺpci adresa. Tento zoznam v prípade, ak by to mal byť zoznam dlžníkov a dlžní súm , ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.6.2010 však neobsahuje dátum narodenia dlžníka, dátum uzatvorenia zmluvy o obchodnom zastúpení medzi postupcom a dlžníkom tak, ako to ma na mysli zmluva v čl. 1 a zároveň čo sa týka sumy pohľadávky voči dlžníkovi, je pravdou, že tam je uvedená v čl. 3 nejaká suma avšak, či ide o sumu v peňažnom vyjadrení nie je zrejmé, keďže za číslami nie je uvedená žiadna mena a zároveň na začiatku tohto listinného dôkazu chýba identifikácia jednotlivých stĺpcov tohto dokumentu.
Na základe vyššie uvedeného teda súd nemá za preukázané, keďže tento listinný dôkaz nenapĺňa náležitosti čl. 1 zmluvy o postúpení súboru pohľadávok tak, ako mali byť jednotliví dlžníci identifikovaní, postúpenie pohľadávky na žalobcu a teda tú skutočnosť, že žalobca je aktívne legitimovaný na vymáhanie predmetnej pohľadávky od žalovanej.
Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si svoj nárok uplatňoval v zmysle čl. 5 Produktového a provízneho plánu PSP zo dňa 1.1.2007 a za tým účelom predložil súdu výpisy zo svojho účtu spoločnosti V., na základe ktorých uhrádzal na účet žalovanej jednotlivé sumy (poznámka súdu pravdepodobne provízie) a zároveň predložil provízne zostavy preukazujúce kedy, aká výška provízie a za ktoré sprostredkované zmluvy bola vyplatená žalovanému, pričom z týchto províznych zoznamov, ktoré sú spracované v tabuľke vyplýva, kedy bola suma vyplatená, komu, rodné číslo a adresa trvalého bydliska, zároveň je tam uvedený produkt, zmluva, dátum podpisu, klient, získateľ, provízia, avšak z týchto dokladov a to najmä z províznych zostav nie je zrejmé, či prostredníctvom žalovanej ako finančného sprostredkovateľa boli s klientmi tak, ako sú tam uvedení uzatvorené zmluvy a produkty, keďže takého zmluvy, na sprostredkovaní ktorých sa podieľala žalovaná, súdu predložené neboli a zároveň teda z týchto províznych zostáv nie je preukázaná ani podmienka zániku nároku na províziu žalovanej a ktorým je to, či došlo k porušeniu alebo skončeniu platnosti produktových zmlúv alebo zmlúv, ktorých uzavretie sprostredkoval obchodný zástupca tak, ako to má na mysli čl. 5 bod 1 Produktového a provízneho plánu, keďže žalobcom predmetné zmluvy predložené neboli a nie je zrejmé, či vôbec došlo k ich zániku respektíve k porušeniu povinnosti a akým spôsobom, čo by malo potom za následok zánik nároku žalovanej na províziu. Žalobca v žalobe tvrdil, že došlo ku stornovaniu viacerých žalovanou sprostredkovaných zmlúv a že teda žalovanej zanikol nárok na províziu, ktorá jej bola vyplatená, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom súdu nepodložil listinnými dôkazmi.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie
§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia
a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť
dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť
tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.
Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore
o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako
žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto
bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie
tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako
bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí
tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste
obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna
norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou
žalovaného.
V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení , že žalovaná vyvíjala činnosť v súlade s touto zmluvou, na základe ktorej jej vznikol nárok na províziu, že provízia jej bola vyplatená, že došlo ku stornovaniu žalovanou sprostredkovaných zmlúv a z akého dôvodu a v akom období a že žalovanej v dôsledku toho zanikol nárok na províziu a je povinná vyplatené provízie vrátiť a v akej výške.
Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať vyššie uvedené skutočnosti, pričom preukázal uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení so žalovanou a, vyplatenie provízie, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Spornou skutočnosťou bolo, či zmluvy, ktorých uzavretie sprostredkovala žalovaná zanikli a z akého dôvodu, či je dôvodný nárok žalobcu na vrátenie provízie a v akej výške. Žalobca okrem svojich tvrdení a vypracovanou tabuľkou (čl. 75-79 spisu) žiadnym spôsobom nepreukázal a nepodložil listinnými dôkazmi s akými klientmi, aké zmluvy, na akú dobu boli uzatvorené a, či tieto zmluvy zanikli a z akého dôvodu. Neuniesol v týchto skutočnostiach bremeno tvrdenia, čo malo za následok zamietnutie žaloby.
Keďže súdu neboli predložené jednotlivé zmluvy, na ktorých uzatváraní sa podieľala žalovaná, neboli predložené ani doklady preukazujúce ich zánik respektíve porušenie produktových zmlúv, keďže tieto ani doklady preukazujúce zánik zmlúv súdu predložené neboli, nie je možné sa vyjadriť k námietke žalovanej týkajúcej sa premlčania nároku žalobcu, keďže nie je možné ustáliť dátum, kedy žalobcovi po prvýkrát vzniklo právo uplatniť si pohľadávku u žalovanej z dôvodu zániku zmlúv v zmysle čl. V bodu 1 -5 Produktového a provízneho plánu PSP
Na základe týchto skutočností súd teda žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 o.s.p. a priznal žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci Xx Á. XX,XX € (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci zo
dňa 10.12.2012 a účasť na pojednávaní dňa 11.6.2013 a 19.2.2014 + Xx Á. X,XX €. B. Xx Á. X,XX € režijný paušál, spolu vo výške XXX,XX € a to v zmysle vyhlášky č. 655/2004 z.z. a v zmysle vyčíslenia trov konania právnou zástupkyňou žalovanej zo dňa 20.2.2014.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právnej zástupkyni žalovanej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.