Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_9C-468-2012.pdf
PDF · 93.27 KB
No categories available
9C/468/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Nových Zámkoch, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.11.2012, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3606,42 Eur titulom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 721,28 Eur, a to z dôvodu, že Okresný súd Komárno v exekučnej veci č. k. 6Er/54/2011 viac ako 144 dní nerozhodol o návrhu na udelenia poverenia pre súdneho exekútora.
Právny zástupca žalobcu vo svojej konkretizácii žaloby uviedol, že exekučnému súdu podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia a exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že ju zamietol a to uznesením zo dňa 09.03.2011, a nie tak, ako to uviedol žalobca v žalobe, že o tejto žiadosti bolo rozhodnuté až dňa 03.05.2011, s tým, že konanie na Okresnom súde v Komárne, začalo dňom 14.01.2011, a nie 10.12.2010, ako to uviedol žalobca, kedy bola na tento súd doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že Okresný súd v Komárne bol nečinný viac ako 144 dní, pretože tomu tak nebolo, čo jednoznačne preukazuje exekučný spis, preto si žalobca uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumou 721,28 Eur.
Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 3606,42 Eur, túto žalobca odôvodnil tým, že predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútenie vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody žalovanému, ale odpoveď mu nebola doručená do podania žaloby vo veci samej.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie (tak, ako v tomto prípade), a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej stránke žalovaný namietal, že žalobca prenáša celé dôkazné bremeno na súd, napriek tomu, že sám má ako žalobca dôkaznú povinnosť, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala, čo bolo aj jedným z dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť žalobcu na ÚS SR, žalobca taktiež neuvádza na základe akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje, pretože v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok žalobcu do podania žaloby prerokovaný nebol, preto má žalovaný za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ďalej žalovaný namietal, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred 23.04.2009. Čo sa týka náhrady škody, žalobca skutočnú škodu nedokázal listinami, ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď žalobca nepreukázal vznik, ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi príčinou škody a postupom, na základe ktorej táto škoda žalobcovi vznikla. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako právne neopodstatnenú zamietol.
Na pojednávanie konané dňa XX.XX.XXXX, sa účastníci konania nedostavili, obaja mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu, svoju neúčasť ospravedlnil mailom zo dňa 19.02.2014 a požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným pred OS Nitra, v senáte 10C. Žiadal súd, aby nekonal v jeho neprítomnosti, ale bez toho, aby túto skutočnosť súdu preukázal a zdokladoval. Súd túto žiadosť vyhodnotil tak, že nemá charakter dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania, a preto vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.S.P. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť mailom zo dňa 13.02.2014, z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti a pridržiaval sa svojho rozsiahleho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 07.02.2014. Z týchto dôvodov súd pojednával aj v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.S.P..
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovanej k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX a exekučným spisom Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/54/2011 a zistil tento skutkový a právny stav.
Žalobca žalobou zo dňa 21.09.2012, sa domáhal zaplatenia sumy 3606,42 Eur titulom majetkovej škody spôsobenej žalobcovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ďalej sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy v sume 721,28 Eur, ktorá nemajetková ujma mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľovi satisfakciu 20 000,- Sk, t. j. 660,00 Eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade Okresný súd Komárno bol bezdôvodne nečinný viac ako 144 dní, prináleží žalobcovi náhrada 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou) vo výške 721,28 Eur.
Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/54/2011, súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny exekútor na Okresnom súde Komárno dňa XX.XX.XXXX a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 08.11.2011 zastavil, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, psím. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 1, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2, písm. c) a d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a s mierov nimi schválených.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 01.06.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z nasledovných dôvodov:
Z exekučného spisu Okresného súd Komárno č. k. 6Er/54/2011 je preukázané, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny exekútor na Okresnom súde Komárno dňa 14.01.2011, a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 09.03.2011 zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 08.11.2011 zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2012.
Žalobca síce podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúcich O.S.P., bol riadne špecifikovaný žalobný nárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré O.S.P. pre podanie daného typu vyžaduje. To, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoje tvrdenia, nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd žalobu môže zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie nároku na náhradu škody podal aj priamo žalovanému, pričom ani žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nekonkretizoval, ako bola táto žiadosť žalobcu u neho vybavená, len konštatoval, že o tomto nároku žalovaný ešte nerozhodol, s prihliadnutím na tieto skutočnosti, by mohol súd dospieť k záveru, že žaloba bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bol žalovaný uspokojil nárok žalobcu na náhradu škody v zmysle citovaného zákona č. 514/2003 Z. z., avšak práve pre nedostatok podkladov zo strán oboch účastníkov nemohol súd o túto skutočnosť oprieť svoje rozhodnutie vo veci.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného exekučného konania nebol dôvodný (oprávnený voči uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia, a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver súdu) a tiež nie je dôvodné tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňom 03.05.2011, keď uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia, nakoľko z exekučného spisu vyplývajú iné dátumy, ktoré súd už vyššie uviedol, z čoho tiež vyplýva zmätočnosť žaloby a nepresnosť a preto vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojený so správou a vymáhaním pohľadávky, ktoré vyčíslil žalobca sumou 721,28 Eur, si žalobca spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na súde (resp. u exekútora), a to bez ohľadu na to, kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z toho, že uvedená 15 dňová lehota je uvedená iba v druhej vete § 44 ods. 2 ExP, nie však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je na mieste vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody, ani skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou, ktorá ju spôsobila a to napriek tomu, že žalobca je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a predložiť o nich dôkazy.
Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 721,28 Eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je už vyššie uvedené ohľadom majetkovej škody aj tento nárok žalobcu nie je dôvodný, lebo súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. A pokiaľ by žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla, táto nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na
vykonanie exekúcie zo strany samotného oprávneného - žalobcu. Samotná nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržiavania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od okolnosti, ktoré v tejto veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. Žalobcovi pri tom musela byť už pred podaním tejto žaloby známa rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských doložiek. Z týchto dôvodov rozhodnutia súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote, v prípade spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 11.04.2011, svoj návrh na náhradu škody žalobca uplatnil na súde dňa 21.09.2012, tak že nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1, zákona č. 514/03 Z. z., ktorá je trojročná.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd môže konštatovať, že žalobca vo svojich žalobách (bolo podané veľké množstvo, v ktorých si žalobca uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1, zákona č., 514/2003 Z. z. voči žalovanému) v podstate žiada, aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží súdu prvého stupňa, teda nie je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako už súd konštatoval, takéto skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej, alebo Ústavnému súdu SR pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti.
Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup k žiadnej škode, lebo nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, okrem toho bolo preukázané, že žiadna škoda nevznikla, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.S.P. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil a nešpecifikoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie