Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-331-2012.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/331/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci navrhovateľky: I. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., A. W. 5, v skutočnosti bytom K., K. 7, proti odporcovi: Y. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., K. XXX/XX, o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.9.2012, tunajšiemu súdu podaným dňa 12.9.2012 a na výzvu súdu doplneným dňa 22.10.2012, sa navrhovateľka domáhala určenia výživného od svojho manžela od 16.11.2009 z dôvodu, že podala návrh o rozvod manželstva, odporca má momentálne štyri príjmy a ona len 204,50 €, z čoho platí úver 42,-€ poštovej banke za zariadenie detskej izby v byte na W. 5, kde býva jej dcéra so synom a spláca aj 25,-€ Tesco finančné služby. Od 16.11.2009 jej manžel vedome ohrozoval zdravie aj život, lebo neprispieval na výživné a ostatné výdavky a ona nemala niekedy ani na chlieb. Výživné požadovala najmenej vo výške 600,-€ mesačne.
Odporca v písomnom podaní súdu doručenom dňa 3.12.2012 poukázal na to, že odkedy sa navrhovateľka presťahovala do bytu ich dcéry, keď si vymenili byty, jej platil všetky náklady spojené s užívaním bytu aj keď tam on nebýval. Okrem toho prostredníctvo ich dcéry V. prispieval navrhovateľke na stravu. Pôžičky, ktoré navrhovateľka spomína, neboli zobraté, aby riešili ich spoločný problém, preto nenesie za to žiadnu zodpovednosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17P/260/2012, výsluchom svedkyne V. P., dcéry účastníkov konania, potvrdeniami o príjmoch účastníkov konania, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.5.2013, č.k. 17P/260/2012, právoplatným dňa 20.6.2013, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené na návrh v tomto konaní navrhovateľky. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval vzájomnú žiarlivosť manželov a obviňovanie sa z nevery.
Navrhovateľka je starobná dôchodkyňa a výška jej dôchodku činí 188,60 € v roku 2009, 194,40 € v roku 2010, 197,90 € v roku 2011, 204,50 € v roku 2012, 215,70 € v roku 2013 a 224,50 € v roku 2014.
Od 23.11.2009 mala navrhovateľka uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti do 31.12.2009 s firmou K., s.r.o. s brutto odmenou vo výške 258,92 € mesačne. Od Q. O. s.r.o. mala navrhovateľka vyplatenú čistú mzdu: 3,02 € v 10/2010, 105,92 € v 11/2010, 64,38 € v 12/2010, 13,18 € v 1/2011, 67,87 € v 2/2011 a 24,66 € v 3/2011.
Podľa lekárskej správy zo dňa 26.2.2013 bola navrhovateľka v minulosti liečená a vyšetrovaná na diagnózy: polyvalentná alergia, arteriálna hypertenzia, kortikálna cysta obličky vpravo, stav po rádioterapii pre rakovinu krčka maternice (1981), stav po cholecystektómii, apendektómii, tonsilektómii, koxartróza, vertebroalgický syndróm, postmenopauzálna osteoporóza.
Odporca je starobný dôchodca a poberá dôchodok v mesačnej výške 239,20 € v roku 2011, 247,10 € v roku 2012 a 258,30 € v roku 2013. Zároveň je odporca poberateľom aj starobného dôchodku z Rakúskej republiky v mesačnej výške 531,53 € v roku 2011, 551,88 € v roku 2012 a 561,81 € v roku 2013. Od firmy E. A. s.r.o. mal odporca vyplatené nezdanené provízie vo výške 127,26 € v období apríl až jún 2012, vo výške 217,71 € v období júl až september 2012, vo výške 31,35 € v období október až december 2012, vo výške 9,82 € v období január až marec 2013, vo výške 118,45 € v období apríl až jún 2013 a vo výške 147,95 € v období júl až september 2013. Odporca ako fyzická osoba daňové priznanie za roky 2010 a 2011 nepodal. V daňovom priznaní za rok 2012 uviedol príjem z prenájmu nehnuteľností vo výške 4.028,-€, výdavky z toho 4.028,-€ a nulový základ dane, iné príjmy vo výške 376,32 €, z toho výdavky 94,68 €, základ dane 282,24 € a daň na úhradu 53,62 €.
Prevádzkovateľom odplatného prechodného ubytovania v rodinnom dome č. XXX v O. s celkovým počtom lôžok 14 je podľa rozhodnutia starostu obce O. o udelení súhlasu V. P., dcéra účastníkov konania. Súhlas pre žiadateľa Y. P. - odporcu k poskytovaniu služieb odplatného prechodného ubytovania v dome č. XXX v obci O., ktorý bol vydaný dňa 17.6.2003, bol rozhodnutím starostu obce O. zo dňa 3.12.2012 zrušený na základe žiadosti odporcu.
Dňa 21.5.2013 bol vypracovaný znalecký posudok súdnymi znalcami z odboru psychiatrie vo veci navrhovateľky ako poškodenej pre zadávateľa Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície, v rámci trestného stíhania pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 a 2 Tr. Zák., kde obvineným bol odporca. V závere posudku sa konštatuje, že duševná porucha u navrhovateľky má významný vplyv na jej konanie a spôsobila podstatné zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností, v súčasnej dobe (ku dňu vypracovania posudku) nie je schopná chápať zmysel trestného konania a súdny znalci jej odporúčajú psychiatrickú liečbu. U navrhovateľky bola diagnostikovaná trvalá porucha s bludmi (M XX.X).
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 7.3.2013 žiadala zaviazať odporcu výživným voči jej osobe vo výške 600,-€ mesačne od 16.11.2009. Vypovedala, že je chorá, má veľmi mnoho diagnóz, má zvýšené výdaje súvisiace s nutnosťou dodržiavať diétne stravovanie. Užíva množstvo liekov, za ktoré dopláca mesačne aj 100,-€, spláca dve pôžičky, 42,-€ mesačne za detskú izbu v byte na W. a finančnú pôžičku z Tesca, ktorú spláca v ľubovoľnej výške, mesačne to spolu činí 83,-€. Odporca má štyri príjmy, rakúsky aj slovenský dôchodok, v O. majú ubytovacie zariadenie, z ktorého môže mať odporca mesačný príjem 2.500,-€, má tiež príjem z prenájmu záhrady pri tomto ubytovacom zariadení. Na pojednávaní dňa 23.10.2013 navrhovateľka žiadala určiť výživné od odporcu od septembra 2009 čo zdôvodnila tým, že má niekoľko smrteľných diagnóz. Tiež uviedla, že s odporcom nebýva od 12.8.2012 potom, čo musela z bezpečnostných dôvodov z bytu odísť, začala bývať v garsónke na K. ul., celé obdobie tam hradí nájomné vrátane inkasa ich dcéra. Na pojednávaní dňa 19.2.2014 navrhovateľka potvrdila, že objekt v O. patril do ich BSM s odporcom, mieni podať návrh na vyporiadanie BSM. Na Okresnom súde Nové zámky sa koná vo veci určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky. Tiež uviedla, že v mesiaci má 10 dní stravu a 21 dní stráda, jej dcéra V. sa neozve aj niekoľko dní. Psychiatricky nie je liečená a ani to nepotrebuje.
Odporca vypovedal, že s navrhovateľkou nežije a nehospodári od roku 2008. Navrhovateľka od roku 1989 nikde nepracovala, do spoločnej domácnosti neprispela žiadnou finančnou čiastkou. On pracoval
15 rokov v hotely vo Viedni, má preto slovenský aj rakúsky dôchodok. Našiel 112 ročnú chalupu v O. v zlom stave, 15 rokov tam chodil a prerábal ju z finančných prostriedkov zarobených v Rakúsku, v roku 2003 ju začal prenajímať, spočiatku tam boli tri apartmány, v súčasnosti je ich sedem, v ôsmom býva on sám. V roku 2012 bol z prenájmu príjem 4.500,-€, výdavky s tým spojené ale príjem prevyšujú. Mohol výhodne prenajímať záhradu pri chalupe, ale ich dcéry s tým nesúhlasili. Má príjem z firmy E., je distribútorom výrobkov čínskej medicíny. Navrhovateľka do augusta 2012 bývala spoločne s ich dcérou V. a jej synom v byte na W. a všetky poplatky za tento byt platil on sám, následne býva v tomto byte dcéra V. so synom a navrhovateľka vo Z.. V. V. prebrala prenajímanie ich apartmánov. Navrhovateľka apartmány prenajímala v rokoch 2003 až 2008, ale ani vtedy nedala do manželstva ani korunu. Je pravdou, že sa starala o vnuka a o svojich rodičov, ale nikdy nepracovala. Do bytu vo Z. jej kúpil novú pračku, zaplatil za hroby jej rodičov v Košiciach, uhradil nedoplatok za byt vo Z.. Na pojednávaní dňa 23.10.2013 odporca súhlasil s platením výživného na navrhovateľku do výšky 150,-€ mesačne, lebo túto sumu reálne aj plní. Odkedy sa navrhovateľka nasťahovala do bytu na K., teda od 8/2012 platí všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu on, predtým hradil všetky náklady spojené s užívaním bytu na W.. Realizuje sa to tak, že všetky poplatky zaplatí dcéra V., ktorej dá on potom peniaze, resp. dcéra má jeho bankomatovú kartu a jeho peniaze si z nej vyberá. Od odchodu navrhovateľky do bytu na K. sa podieľa aj na nákladoch spojených so živobytím navrhovateľky, navrhovateľka chodí spoločne s dcérou na nákupy a on dcére potom polovičku za ne dá. Žiadne záznamy si ale o tom nevedie, všetko organizuje dcéra V.. V roku 2012 navrhovateľke zaplatil hrob jej rodičov, práčku do bytu na K. a opravu vodovodu v tomto byte. Od 1.1.2013 prenajíma spomínanú nehnuteľnosť v O. ich dcéra V. ohľadne zisku z toho uviedol, že stav je rovnaký ako v roku 2012, teda výdaje spojené s prevádzkou nehnuteľnosti sú vyššie než príjmy z prenájmu. Na pojednávaní dňa 19.2.2014 odporca vypovedal, že on sa necíti byť v ničom vinný, všetko navrhovateľke v živote dal, je to duševne chorá osoba, ona sa s ním bude do konca života súdiť, nepracovala 24 rokov, žila len z neho, žiaden človek by neuniesol to, čo prežil on, navrhovateľka si brala pôžičky z nebankových subjektov a potom to musela splácať. Trestné stíhanie voči nemu polícia zastavila.
V konaní bola vypočutá svedkyňa V. P., dcéra účastníkov konania, ktorá k predmetu konania vypovedala, že do 8/2012 bývala v garsónke na K. X v K., ktorá je jej osobným vlastníctvom, po dohode s obidvomi rodičmi si s matkou (navrhovateľkou) vymenili bývanie tak, že jej matka išla bývať do bytu na K. a svedkyňa sa nasťahovala do 3-izbového bytu na W. X v K., ktorý je spoločným vlastníctvom jej rodičov. K presťahovaniu došlo 12.8.2012, predtým po veľmi dlhé obdobie bývala v byte na W. jej matka, nakoľko otec dlhodobo žije v O.. Svedkyňa má vedomosť o tom, že všetky poplatky spojené s bývaním v byte na W. v rátane nedoplatkov a energii hradil vždy iba jej otec a po presťahovaní sa matky na K. jej otec platí náklady za tento byt a svedkyňa hradí náklady spojené s bytom na W.. Po výmene bytov medzi ňou a navrhovateľkou prišiel ešte nedoplatok za byt na W. za dobu bývania navrhovateľky v ňom vo výške 600,-€, ktorý uhradil odporca. Svedkyňa spolu s odporcom v každom mesiaci navrhovateľke prispievajú na stravu a iné výdavky v sume 80,- až 100,-€, pričom tieto náklady hradia v priemere na polovicu, niekedy jeden z nich uhradí viac a v ďalšom mesiaci menej. Svedkyňa mesačne aj trikrát spoločne s navrhovateľkou ide do E., navrhovateľka si tam vezme všetko čo potrebuje, ide o potraviny, hygienické potreby, kozmetiku, a tiež o oblečenie. Okrem toho si navrhovateľka vykonáva nákupy aj samostatne. Svedkyňa v prípade potreby poskytla navrhovateľke aj peniaze na lieky. Svedkyňa potvrdila, že jej rodičia medzi sebou dlhodobo nekomunikujú. Odporca podľa svedkyne kúpil navrhovateľke do bytu na K. práčku pri jej presťahovaní sa, v priebehu bývania navrhovateľky v tomto byte jej odporca zaplatil opravu vodovodu za 200,-€. Odporca uhradil aj nedoplatok za kúrenie v byte na K. za obdobie, kedy tam bývala ešte svedkyňa a následne už navrhovateľka. Podľa svedkyne by odporca nemal navrhovateľke zaplatiť za obdobie od jej nasťahovania sa do bytu na K. až do rozvodu ich manželstva žiadne peniaze, keďže jej všetko platil dobrovoľne a je sám dôchodca a peňazí nemá nazvyš, sám si napr. kupuje potraviny v akciách. Svedkyňa pozná dobre bývanie odporcu v O. a pokiaľ má porovnať životnú úroveň odporcu so životnou úrovňou navrhovateľky, môže povedať, že je rovnaká. Svedkyňa má sestru bývajúcu na Slovensku, ktorá ale nie je s ňou ani s ich rodičmi v kontakte a svedkyňa má vedomosť, že ani jednému z rodičov na ich výživu neprispieva. Svedkyňa navštevuje domácnosť navrhovateľky v priemere trikrát do mesiaca, keď vidí, že navrhovateľka niečo potrebuje alebo jej priamo navrhovateľka povie, že niečo potrebuje, tak jej to svedkyňa zabezpečí s tým, že odporca jej potom na to prispeje.
Podľa § 71 ods. 1 Zák. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Manželstvo účastníkov konania trvalo do 19.6.2013, keďže rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.5.2013, č.k. 17P/260/2012, o rozvode ich manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 20.6.2013.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie sa začína na návrh.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Navrhovateľka sa najskôr domáhala určenia vyživovacej povinnosti odporcu od 16.11.2009, neskôr už od septembra 2009.
Návrh (neúplný) o určenie výživného navrhovateľka podala na súd dňa 12.9.2012 a na výzvu súdu ho doplnila písomným podaním súdu doručeným dňa 22.10.2012.
Konanie vo veci určenia vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke bolo začaté dňom podania návrhu na súd, t.j. dňa 12.9.2012.
Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 77 ods. 1 Zák. o rodine) výživné, a to aj výživné na manželku, možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
V prípade preukázania dôvodnosti tohto návrhu by teda bolo možné priznať na navrhovateľku výživné od odporcu iba odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 12.9.2012, pričom vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke by trvala len do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, teda do 19.6.2013.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ods. 2 cit. § výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd mal za preukázané, že v čase podania návrhu na súd manželia spoločne nebývali a neviedli spoločnú domácnosť. Odporca už v tom čase býval a aj v súčasnosti býva v O. navrhovateľka do augusta 2012 bývala v byte na W. ul. v K., ktorý bol ich spoločným vlastníctvom patriacim do BSM, následne sa po vzájomnej dohode presťahovala do bytu na K. ktorého vlastníčkou je dcéra účastníkov konania. Vlastnícke vzťahy k obom bytom zostali napriek uvedenému zachované.
V dobe od podania návrhu na súd až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode bývala navrhovateľka sama na K. X v K.. Z výpovede odporcu, svedkyne V. P., ako aj samotnej navrhovateľky
vyplynulo, že po celé uvedené obdobie si bývanie navrhovateľka nefinancovala, keď v plnej miere ho finančne zabezpečoval odporca, ktorý za byt na K. ul. hradil nájomné, energie a služby spojené s užívaním bytu (vyše 43,-€ mesačne) vrátane nedoplatku (vyše 600,-€). Takto navrhovateľka nemala žiadne výdaje spojené s bývaním. Odporca v predmetnom období uhradil navrhovateľke aj opravu vodovou v sume 200,-€ a do bytu jej zakúpil novú pračku. Okrem toho odporca navrhovateľke prispieval na živobytie aj nákupmi prostredníctvom spoločnej dcéry - svedkyne, ktorá chodila nakupovať spoločne s navrhovateľkou potraviny, hygienické a kozmetické potreby a oblečenie, v priemernej výške 80 až 100,-€ mesačne, z čoho polovicu hradil odporca.
Odporcov príjem bol v spornom období tvorený starobným dôchodkom vyplácaným mu na Slovensku vo výške 247,10 € v roku 2012 a 258,30 € v roku 2013 a starobným dôchodkom vyplácaným mu Rakúskou republikou v mesačnej výške 551,88 € v roku 2012 a 561,81 € v roku 2013. Okrem toho mal od firmy E. A. s.r.o. vyplatené nezdanené provízie vo výške 127,26 € v období apríl až jún 2012, vo výške 217,71 € v období júl až september 2012, vo výške 31,35 € v období október až december 2012, vo výške 9,82 € v období január až marec 2013 a vo výške 118,45 € v období apríl až jún 2013. Odporca bol do 3.12.2012 prevádzkovateľom odplatného prechodného ubytovania v rodinnom dome č. XXX v O., pričom v daňovom priznaní za rok 2012 uviedol príjem z prenájmu nehnuteľností vo výške 4.028,-€, výdavky z toho 4.028,-€ a nulový základ dane, následne sa prenajímateľom nehnuteľnosti patriacej taktiež do BSM účastníkov konania stala ich dcéra V.
Celkový mesačný príjem odporcu v roku 2012 bol v priemere 816,72 € (obidva starobné dôchodky a provízie), keď z prenájmu nehnuteľnosti podľa daňového priznania nemal žiaden príjem.
Navrhovateľkiným príjmom bol starobný dôchodok vo výške 204,50 € v roku 2012 a vo výške 215,70 € v roku 2013.
Navrhovateľka nemala žiadne výdaje spojené s užívaním bytu (vrátene nedoplatku), ktoré uhrádzal odporca, ktorý tiež zaplatil v byte opravu vodovodu za 200,-€ a pre potreby navrhovateľky kúpil novú pračku. Mesačne navrhovateľke prostredníctvom nákupov realizovaných dcérou V. za účasti navrhovateľky prispieval sumou 40,- až 50,-€.
Napriek proklamovanému nepriaznivému zdravotnému stavu navrhovateľka nepredložila súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že má z uvedeného dôvodu trvalo zvýšené náklady na svoju výživu, resp. že ich mala v spornom období.
Na výžive navrhovateľky sa podieľala aj spoločná dcéra účastníkov finančnými príspevkami v prospech navrhovateľky formou nákupov.
Navrhovateľka nepreukázala, že by mal odporca vyšší príjem, než bol v konaní preukázaný. Pokiaľ poukazovala na vysoké príjmy odporcu z prenájmu nehnuteľností, tak tieto nehnuteľnosti vrátane výnosov z ich prenajímania boli ich spoločným vlastníctvom a nároky voči odporcovi si ohľadne tohto majetku môže navrhovateľka uplatniť v príslušnom súdnom konaní. Ako však vyplýva z obsahu daňového priznania odporcu za rok 2012, do konca ktorého bol prenajímateľom nehnuteľností on, príjem z prenájmu sa rovnal nákladom s ním spojenými.
Súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný s poukazom na obsah vyššie citovaného § 71 ods. 1 Zák. o rodine kedy mal za to, že odporca si voči navrhovateľke svoju vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne a v dostatočnej miere. Ako potvrdila aj svedkyňa - dcéra účastníkov konania, ktorá je v stálom kontakte s obidvoma z nich, životná úroveň odporcu v spornom období nebola výrazne vyššie až do takej miery, aby bol mimo už vykonaných dobrovoľných plnení zaviazaný súdnym rozhodnutím aj ďalšou finančnou povinnosťou k navrhovateľke formou manželského výživného.
Podľa ods. 2 § 75 ods. 1 Zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka tvrdila, že odporca sa voči nej dlhodobo dopúšťal fyzického a psychického násilia. Táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná, naopak vyšlo najavo, že trestné stíhanie, ktoré voči odporcovi navrhovateľka iniciovala, bolo zastavené. Z hľadiska nedôvodného obviňovania odporcu navrhovateľkou tak dochádza k naplneniu vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
V súvislosti so závermi odporcom predloženého znaleckého posudku týkajúceho sa navrhovateľky vypracovaného v rámci ňou iniciovaného trestného stíhania odporcu súd konštatuje, že navrhovateľka nie je a ani nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, v takejto veci sa ani pred súdom nekoná a v priebehu konania vo veci určenia vyživovacej povinnosti odporcu k nej súd nenadobudol žiadne presvedčenie o jej nespôsobilosti vystupovať samostatne ako účastník konania, a teda nemal dôvod pre postup podľa § 29 ods. 1, 2 O.s.p., resp. pre iniciovanie konania v súlade s § 186 O.s.p.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)