Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-367-2008.pdf
PDF · 86.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/367/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., X. X, zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi: Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, Prešov, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.12.2008 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 41.134,23 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo užívaním jeho pozemkov odporcom, ktorý je vlastníkom komunikácie postavenej na predmetných pozemkoch.
Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal tento zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že cestné telesá, ktoré sú postavené na pozemkoch navrhovateľa, boli delimitované do majetku odporcu zo štátu, pričom odporca má povinnosť starať sa a spravovať tieto komunikácie, čo je spojené s vysokými finančnými nákladmi, pričom samotné cesty boli v čase ich výstavby vybudované na základe povolenia vydaného v riadnom konaní a navrhovateľ v čase kúpy vedel o skutočnosti, že na predmetných nehnuteľnostiach sa nachádza cesta.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením výpisu z LV č. XXXX, návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, korešpondencie medzi účastníkmi konania, znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ing. M. P., rozhodnutia o prípustnosti stavby, znaleckého posudku Ing. U. V. č. XX/XXXX, vyjadrenia znalca k námietkam navrhovateľa, rozhodnutia Správy východnej dráhy v Bratislave z r. 1975, vyjadrenia Štátneho majetku P., Poľnohospodárskeho družstva P. - X., zápisnice z preberacieho konania, zápisnice o odovzdaní a prevzatí dokončených častí stavby, spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC X/XXXX, kúpnej zmluvy zo 17.12.2004 ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v kat. území P.
- X.. Jedná sa o nehnuteľnosti, ktoré sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pričom na týchto nehnuteľnostiach sa nachádza stavba, a to štátna cesta P. - X. Z.. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2004 na základe rozhodnutia katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 10.10.2005, pričom dohodnutá kúpna cena predstavovala 200.000,- Sk, čo pri celkovej výmere pozemkov predstavuje kúpnu cenu za 1m2 35,99 Sk, teda cca. 1 Eur. Vlastníkom predmetnej komunikácie je odporca. Predmetná komunikácia bola vybudovaná na
základe rozhodnutia Okresného národného výboru v P., odboru dopravy zo dňa 9.02.1975, ktorý vydal pod č. Y. XXX/XX rozhodnutie o prípustnosti stavby, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Dopravoprojektom Bratislava. Stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydala Správa východnej dráhy v Bratislave ako dráhový správny orgán, pričom preberacie konania na predmetnú stavbu bolo vykonané dňa 11.10.1979. V čase začatia výstavby predmetné nehnuteľnosti boli v užívaní Štátneho majetku - národný podnik P. a Jednotného roľníckeho družstva v P. - X.. Navrhovateľ sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v r. 2004. Dňa 13.11.2006 doručil navrhovateľ odporcovi návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, pričom tento návrh zo strany odporcu prijatý nebol. Predmetom konania je zaplatenie nájomného za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007.
Súdom pribratý znalec určil výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov navrhovateľa za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 na sumu 16.359,81 Eur metódou polohovej diferenciácie a na základe porovnávacej metódy sumou 33.564,28 Eur.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z. v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).
Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Krajský súd v Prešove, ktorý rozhodoval o podanom odvolaní proti rozsudku súdu I. stupňa, ktoré už bolo vynesené, poukázal na skutočnosť, podľa ktorého odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na priznanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že komunikácia bola postavená na základe stavebného povolenia a bola riadne odovzdaná do užívania. Pôvodný vlastník tento zásah toleroval a neuplatnil si finančnú satisfakciu v žiadnej forme ani bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľ pri uzatváraní kúpnej zmluvy vedel, že ide o zastavané pozemky, vedel aj o tom, že pozemnú komunikáciu využíva široká verejnosť. Túto cestnú komunikáciu na základe zákona vlastní a udržiava v prevádzkyschopnom stave odporca.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd I. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný, okrem vecí podľa ods. 2, poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
V danom prípade bolo doplnené dokazovanie súdom I. stupňa vo forme oboznámenia kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti. Iné dôkazy zo strany účastníkov konania neboli navrhnuté ani po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Právny zástupca navrhovateľa na závery Krajského súdu v Prešove poukázal tak, že samotný fakt, podľa ktorého, ak na pozemku, ktorý vlastnícky patrí inému subjektu je postavená cesta, ktorú vlastní iný subjekt, než vlastník pozemku, je dostatočným preukázaním toho, že tu vzniká bezdôvodné obohatenie.
K otázke vzniku bezdôvodného obohatenia poukázal zástupca navrhovateľa, že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen tak, že niekto získava nejaké aktíva, ale aj tým, že sa neznížia jeho pasíva, ktoré by sa znížili, ak by tu existoval vzťah, napr. nájomný vzťah, na základe ktorého by muselo byť platené za užívanie predmetnej komunikácie.
Súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 226 O.s.p. je viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove. Na základe dôkazov, ktoré boli vykonané, bolo preukázané, že navrhovateľ získal predmetnú nehnuteľnosť za cenu približne 1 Eur za 1 m2, čo je podstatne nižšia cena, než všeobecná cena pozemkov podľa znaleckého posudku.
Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom v čase, keď už tieto boli zastavané pozemnou komunikáciou, k výstavbe ktorej došlo v 70-tych rokoch minulého storočia. Na predmetných parcelách bola realizovaná výstavba cesty, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o kolaudácii na základe riadneho stavebného konania. Vtedajší vlastník nenamietal túto skutočnosť, preto nemožno považovať predmetnú cestu za neoprávnenú stavbu a nemožno vzájomné vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby riešiť v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka ako neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, nakoľko cesta bola realizovaná oprávnene.
Pokiaľ sa týka otázky, či došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľa, tu v podstate súd poukazuje na skutočnosť, že jeho pôvodná argumentácia bola zrušená a považovaná odvolacím súdom za nedôvodnú, pričom navrhovateľ opätovne poukázal na rovnakú argumentáciu. Teda v tomto zmysle neboli vznesené žiadne iné nové právne argumenty, ani neboli navrhnuté iné dôkazy, naopak vykonaný dôkaz o tom, že kúpna cena, na základe ktorej nadobudol navrhovateľ predmetné pozemky, bola neprimerane nízka oproti znaleckému posudku, svedčí o skutočnosti, že zrejme v kúpnej cene bola zahrnutá skutočnosť, že predmetný pozemok je nevyužiteľný z dôvodu jeho zastavania, čo v podstate korešponduje s právnym názorom Krajského súdu v Prešove. Uvedený záver nedáva inú možnosť Okresnému súdu ako uviesť, že na strane odporcu nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa.
Pokiaľ nedošlo k zmene skutkového stavu, súd sa riadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, a preto nebolo dôvodné sa vyporiadať s námietkou Krajského súdu o tom, že bol nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom okamihu rozhodujúceho pre získanie nároku z bezdôvodného obohatenia, pokiaľ Krajský súd dospel k záveru, že toto bezdôvodné obohatenie nevzniklo a tento stav sa nezmenil po vykonanom dokazovaní na Okresnom súde. Pokiaľ sa týka skutočnosti, či priznanie bezdôvodného obohatenia by nepatrilo právnemu predchodcovi navrhovateľa, tu súd poukazuje na skutočnosť, že toto nebolo predmetom konania. V danom prípade takáto námietka nebola vznesená ani zo strany odporcu a navrhovateľ žiada priznať toto bezdôvodné obohatenie. Teda je vo veci irelevantné, či by to patrilo jeho
právnemu predchodcovi, pokiaľ to tento nežiada, a ani to nie je predmetom tohto konania. V tomto smere v podstate nie je možné vykonať žiadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu v tomto naznačenom postupe.
Podľa názoru súdu I. stupňa to, že údržbu predmetnej komunikácie zabezpečuje odporca, a že treba vykonať dokazovanie o tom, aké bezdôvodné obohatenie mu prináša vlastníctvo a údržba tejto komunikácie, súd opäť poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ zotrval na svojich vyjadreniach ohľadom preukázania bezdôvodného obohatenia spočívajúcich len v tom, že na jeho pozemku je postavená komunikácia, preto nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať týmito argumentmi.
Pokiaľ sa týka skutočnosti, či možno bezdôvodné obohatenie na strane odporcu priznať pre rozpor s dobrými mravmi, súd dodáva, že z vyššie uvedenej argumentácie súdu vyplýva, že toto bezdôvodné obohatenie nevzniklo, nakoľko je súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Prešove, a ak takéto bezdôvodné obohatenie nevzniklo, nie je dôvod posudzovať, či by jeho zaplatenie bolo v súlade s dobrými mravmi. Preto vzhľadom na výrok tohto rozsudku teda zrejme nie je nutné už sa vysporiadavať s touto námietkou. Každopádne však súd I. stupňa je názoru, že by takéto priznanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi, v zmysle argumentácie súdu použitej v prvotnom zrušenom rozsudku.
Pokiaľ sa týka skutočnosti, že súd sa má vysporiadať aj s § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., napriek tomu, že súd I. stupňa pozná obsah § 226 O.s.p., súd považuje za dôvodné dodať, nakoľko túto povinnosť mu uložil odvolací súd, ako to vyplýva zo strany 10 uznesenia Krajského súdu v Prešove, že predmetný zákon nadobudol účinnosť 01.03.2009, okrem článkov 1, 2 a 3, ktoré nadobudli účinnosť až 01.07.2009. V danom prípade je predmetom posudzovania nárokov navrhovateľa obdobie rokov 2007 od 01.01. do 31.12., preto podľa názoru súdu I. stupňa nie je možné aplikovať ustanovenie § 4, podľa ktorého, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívaného vlastníkom stavby, dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou atď. Každopádne v roku 2007 tento zákon nebol platný a účinný, a preto nemožno aplikovať takéto ustanovenie zákona spätne, čo by bolo v rozpore so zásadou reproaktivity. To súd len dodáva pre úplnosť, aby splnil povinnosť uloženú mu Krajským súdom v Prešove.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli a tieto si priznať nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p. a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.