Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-368-2012.pdf
PDF · 97.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/368/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu W. W. V., a.s., so V. Z., Z. XX, IČO: 36570460, proti žalovanému X. Š., S.. X.X.XXXX, M. R., Z. V. XX, zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 1.141,33 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10C 37/2010-175 z 5.9.2012 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 199,68 € s úrokmi z omeškania ročne vo výške 9 % zo sumy 101,25 € od 1.9.2006 do 27.7.2010, 8,5 % zo sumy 98,75 € od 10.9.2007 do 27.7.2010, 8,5 % zo sumy 46,27 € od 10.9.2007 do 13.10.2010, 9,25 % zo sumy 99,84 € od 3.5.2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 99,84 € od 16.7.2009 do zaplatenia, 9 % zo sumy 500 € od 20.4.2010 do 25.6.2010 a 9 % zo sumy 176,86 € od 20.4.2010 do 13.10.2010, a trovy konania vo výške 68 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia ceny za poskytnuté služby vo forme dodávky vody a odvádzania odpadových vôd na odbernom mieste v R., Y.. Z. V. XX za žalované obdobie podľa zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd č. T./X/T. z 31.8.2005, ktoré žalovanému fakturoval podľa príslušných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, avšak žalovaný zaplatil za poskytnuté služby po lehote splatnosti, a z tohto dôvodu mu vystavená aj penalizačná faktúra č. T. so splatnosťou 27.4.2008 na sumu úrokov z omeškania vo výške 18,52 €. Vzhľadom na to, že žalovaný počas konania dlžnú sumu čiastočne zaplatil 500,- € dňa 25.6.2010 a 200,- € dňa 27.7.2010 a žalobca v tejto časti vzal žalobu späť, súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie fakturovaných nákladov za prečistenie kanalizácie, ktoré žalobca vykonal na základe písomných objednávok žalovaného a fakturoval podľa aktuálneho cenníka za poskytnuté služby faktúrami č. T. a T., ako aj úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, až do ich úhrady žalovaným. Žalovaný neuznával fakturované náklady za čistenie kanalizácie a považoval ich za neoprávnene účtované vzhľadom na to, že za vyčistenie kanalizácie žalobcovi zaplatil v októbri 2008, avšak kanalizácia riadne nefungovala, preto 2. a 3. žiadosť uplatňoval u žalobcu v rámci reklamácie, nakoľko prečistenie kanalizácie dňa 3.10.2008 nebolo urobené
kvalitne. Tvrdil, že reklamáciu uplatnil ihneď po vyskytnutí vád, no jej riešenie z dôvodu zimných mesiacov bola odložené, a rovnako tak v lehote uplatnil aj 3. reklamáciu, preto mal za to, že žalobca bol povinný závadu odstrániť bezplatne a bez zbytočného odkladu. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov X. H., F. D. - zamestnancov žalobcu a svedkyne O. Z. - družky žalovaného a oboznámením listinných dôkazov. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 652 ods. 1 a 2, § 653 ods. 1 a 2, §§ 654 a 655 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) upravujúcich zmluvu o oprave a úprave veci, a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca riadne vykonal na základe objednávok žalovaného služby vyčistenia kanalizácie v dňoch 7.4.2009 a 18.6.2009, pričom žalovanému vyfakturoval náklady za poskytnuté služby v zmysle cenníka služieb, ktorý je verejne prístupný na internetovej stránke žalobcu a po neuznaní reklamácie. Z dokazovania, najmä z výpovedí svedkov - zamestnancov žalobcu a z listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že zamestnanci žalobcu dňa 7.4.2009 (na základe písomnej objednávky žalovaného z 3.4.2009) vykonali prečistenie upchatej kanalizácie na odbernom mieste, túto po prečistení odskúšali a kanalizácia bola po oprave plne funkčná (čo v konaní nepopieral ani žalovaný), že opätovne ju bolo potrebné vyčistiť dňa 18.6.2009, čo však nebolo spôsobené nesprávnou, resp. nekvalitne poskytnutou službou, ale pravdepodobne tým, že sa do kanalizácie dostali predmety, ktoré ju upchali, pričom opätovné prečistenie dňa 18.6.2009 zamestnanci žalobcu vykonali na základe objednávky žalovaného zo 17.6.2009, avšak žalovaný nezaplatil žalobcovi za vykonané práce. Z predložených listinných dôkazov a z výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o oprave kanalizačnej prípojky žalovaného vo forme jej prečistenia z dôvodu, že bola upchatá a z objednávok vôbec nevyplýva, že by sa malo jednať o odstránenie vady nekvalitne vykonanej opravy. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz a nepreukázal, kedy a akým spôsobom si reklamáciu uplatnil, za ktoré čistenie, pričom z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, kedy boli objednané práce na prečistení kanalizácie s vyúčtovaním ich nákladov. Z odpovede na reklamáciu poskytnutej služby vyplynulo, že reklamácia mala byť podaná 17.6.2009 k objednávke z 3.4.2009, ktorá sa realizovala 7.4.2009, avšak žalobca túto reklamáciu neuznal a považoval ju za neopodstatnenú, nakoľko prečistenie kanalizácie dňa 7.4.2009 bolo účinné a k opätovnému znefunkčneniu malo dôjsť po cca 1 mesiaci, a to nie z dôvodu nekvalitne poskytnutej služby. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že prečistenie kanalizácie v apríli a júni 2009 prebehlo na základe riadnej objednávky a žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že vykonaná oprava kanalizačného potrubia bola nekvalitná, teda že služba mu nebola dodaná riadne a včas na základe objednávky a že uplatnil v záručnej dobe troch mesiacov reklamáciu s požiadavkou na bezplatné odstránenie vady poskytnutej služby v zmysle § 654 a § 655 OZ, a z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú náhradu za poskytnuté služby v zmysle platného cenníka vo výške 199,68 €. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou fakturovanej ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd podľa zmluvy o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd uzavretej 31.8.2005, priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 OZ aj uplatnené úroky z omeškania vo výške určenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr a s prihliadnutím na čiastočné plnenia žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na to, že žalobca mal v konaní úspech v prevažnej miere (aj ohľadne nároku, o ktorom bolo konanie zastavené z dôvodu zavinenia žalovaného, ktorý dlžnú sumu z titulu vodného a stočného uhradil po podaní žaloby), žalobca má právo na náhradu trov konania, preto zaviazal žalovaného na náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 68,- €.
Rozsudok okrem výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti, napadol včas podaným odvolaním žalovaný, lebo bol toho názoru, že rozsudok nie je vecne správny čo do priznanej istiny. Namietal predovšetkým dôvodnosť a oprávnenosť faktúr za čistenie kanalizácie č. T. a T., obe vystavené na sumu 99,84 €, ktoré zostali predmetom konania, a vytýkal súdu prvého stupňa, že súd neuznal ním tvrdené uplatnenie reklamácie a rovnako neprihliadol na dôkaz svedčiaci v jeho prospech, a to výpoveď svedkyne O.j, jeho družky, ktorá dosvedčila jeho tvrdenia o uplatnenej reklamácii. Uviedol, že službu žiadal zo strany žalobcu po druhý a tretíkrát vykonať v rámci reklamácie, keď mu nebola dostatočne kvalitne poskytnutá služba - vyčistenie kanalizácie na jeseň v r. 2008. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne odôvodnil, prečo považoval jeho tvrdenia, ako aj tvrdenia svedkyne O. Z. za menej hodnoverné ako tvrdenia svedkov navrhnutých zo strany žalobcu. Výpoveďou svedkyne bolo tiež preukázané, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu si nemohol dovoliť vhadzovať do kanalizácie také predmety, ktoré tam nepatria a nemala o tom vedomosť ani jeho manželka, s ktorou spoločne žijú v jednej domácnosti, keďže takýmto konaním by škodil len sám sebe, zvlášť po prvom vyčistení, ktoré by bolo pre
každého súdneho človeka dostatočným poučením. Zdôraznil, že v danom prípade vystupuje v pozícii spotrebiteľa, ktorý má svoje práva na uplatnenie reklamácie a dodávateľ vystupujúc na strane druhej, je povinný ako odborník v danej oblasti ponúkaných služieb nielen poskytnutú službu vykonať kvalitne, ale zároveň aj poradiť, aký spôsob a postup by bol najvhodnejší. Trval na tom, že čistenie kanalizácie nebolo vykonané s náležitou odbornou starostlivosťou, keď pri prvom vyčistení mu bola kanalizácia vyčistená po celom úseku. Opätovne poukázal na to, že právny vzťah v prípade sporných faktúr za prečistenie kanalizácie vznikol na základe jeho objednávok, pričom v danom prípade v zmysle cenníka žalobcu sa fakturuje za zapožičanie konkrétneho nákladného vozidla na konkrétny čas, spotrebu pohonných hmôt, spotrebu vody za účelom prečistenia a poskytnutie pracovníka na vykonanie prác, a týmto akoby sa žalobca snažil navodiť dojem, že na základe objednávky sa nefakturuje za prečistenie kanalizácie, ale za zapožičanie motorového vozidla atď., a týmto ako by sa zároveň zbavoval svojej zodpovednosti za prípadné vady vykonaných prác. Mal za to, že nároky z vád boli uplatnené v zákonnej lehote a mal právo na bezplatné odstránenie vady, no žalobca postavil celú situáciu tak, že si objednal zapožičanie konkrétneho nákladného vozidla na konkrétny čas, a toto konanie považuje za obchádzanie zákona a znevýhodňovanie žalovaného ako „slabšieho“ v tomto postavení. Namietal aj skutočnosť, že faktúra č. T. sa stala splatnou 16.7.2009, a teda nárok na priznanie úrokov z omeškania vznikol až nasledujúci deň, t.j. 17.7.2009, avšak napriek tomu boli žalobkyni priznané úroky od 16.7.2009. V prípade názoru odvolacieho súdu o dôvodnosti podanej žaloby, navrhol zmeniť rozsudok vo výroku o trovách konania a žalobkyni podľa § 150 O.s.p. náhradu trov konania nepriznať vzhľadom na jeho veľmi zlé sociálne postavenie, na ktoré v priebehu konania poukazoval, pričom poukázal aj na to, že uznal časť žalovanej sumy, ktorú v rámci svojich možností aj splatil, avšak nedôvodne uplatnený nárok zaplatiť nemieni. Na základe uvedených skutočností uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho navrhol v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že v konaní sa jednoznačne preukázali jeho tvrdenia ako pravdivé, a to nielen výpoveďami svedkov, ale aj tvrdením žalovaného, že poskytnuté plnenia zo strany žalujúcej spoločnosti boli vykonané s odbornou starostlivosťou v súlade s objednávkou žalovaného, a že jedine nekonaním žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti (a kanalizačnej prípojky bolo potrebné opakovane poskytnúť tieto služby, za ktoré žalovaný nezaplatil.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu oznámil dňa 13.2.2014 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.
Uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané. Súd prvého stupňa v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p. vykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať skutočnosti významné pre posúdenie uplatneného nároku z hľadiska relevantného hmotného práva, vykonané dôkazy správne a dôsledne vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 132 a nasl. O.s.p., a to každý dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pri posúdení významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), pravdivosti a vierohodnosti, pričom vzal do úvahy všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo inak vyšli v konaní najavo. Uplatnený nárok súd posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu (skutkových záverov) vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov a správny záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi fakturované náklady (podľa cenníka výkonov a služieb poskytovaných žalobcom) za ním objednané práce na prečistení kanalizácie rodinného domu na odbernom mieste v R., Y.. Z. V. XX v dňoch 7.4.2009 a 18.6.2009 vo výške 199,68 € (99,84 x 2) spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní sa náležite vyporiadal aj s obranou žalovaného, ktorú na základe výsledkov dokazovania nepovažoval za dôvodnú a správne uzavrel, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že ním objednané služby neboli žalobcom vykonané kvalitne a že vady vykonaných prác dôvodne a v zákonných lehotách (včas) u žalobcu reklamoval.
Skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a záveru o dôvodnosti uplatneného nároku čo do základu a jeho výšky, ku ktorému dospel súd prvého stupňa. Žalovaný v odvolaní uvádza iba také námietky a skutočnosti, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku presvedčivo a náležite vyporiadal, a tieto neumožňujú iné rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) nemožno považovať za dôvodne podané, a preto bol napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako vecne správny potvrdený.
Neboli však podmienky pre potvrdenie rozsudku v napadnutom výroku o trovách konania z dôvodov, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní a ktoré opodstatňujú výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, v ktorých ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Cit. ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých sú splnené predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania, avšak existujú také dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré sa náhrada trov konania (výnimočne) celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Podľa ustálenej súdnej praxe pri skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takého rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Okrem toho pri skúmaní danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k určitému konaniu treba zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku na súde, ako aj ich postoj v konaní a skutočnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nerozhodol v súlade so zásadami ustálenými v súdnej praxi, lebo neprihliadol na zistené nepriaznivé osobné a majetkové pomery žalovaného, ktorý je nezamestnaný a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktoré sú jediným zdrojom jeho príjmu. Tieto skutočnosti boli dôvodom pre priznanie oslobodenia žalovaného od platenia súdnych poplatkov v konaní - uznesením 14Ro 139/2009 z 26.1.2010, a podľa názoru odvolacieho súdu sú takými okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad a výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Okrem toho bol vzatý zreteľ aj na to, že nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi, ktorý je podnikateľským subjektom, nebude jeho majetková sféra výrazne negatívne dotknutá, preto z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, preto bolo podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté, že nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto o nich nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.