Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-89-2013.pdf
PDF · 79.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/89/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. P. XX, o zaplatenie 472,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 17. apríla 2012, č.k. 5C/43/2011- 37, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 339,25 eur s 0,024% úrokom z omeškania denne od 29.1.2010 do zaplatenia a trovy konania 28 eur v mesačných splátkach po 35 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšku návrh zamietol.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, § 517 ods. 2 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh bol z časti podaný dôvodne. Medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom odporkyňa porušila zmluvné podmienky, keď riadne nesplnila svoje záväzky spočívajúce v nesplatených prečerpaných peňažných prostriedkoch, čím jej vznikol dlh na poskytnutom úvere vo výške 339,25 eur. Nakoľko sa porušením záväzkov dostala do omeškania, súd rozhodol, že je povinná zaplatiť navrhovateľom žiadaný úrok z omeškania vo výške 0,024% denne (t.j. 8,76% ročne). Súd zamietol návrh v časti zmluvnej pokuty 8% z každej neuhradenej splátky, pretože pre prípad omeškania už bol dojednaný úrok z omeškania a zaťaženie spotrebiteľa zmluvnou pokutou sa javí byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie o povolení splátok odôvodnil použitím § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol neúspešný len v nepatrnej časti.
Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý odôvodnil odvolanie tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na skutočnosť, že suma 47,39 eur označená ako pokuta,
ktorá bola uvedená v prehľade o čerpaní a splácaní úveru, ktorú navrhovateľ predložil pri podaní návrhu, nie je možné stotožňovať s inštitútom zmluvnej pokuty tak, ako ho pozná Občiansky zákonník, pretože vznikla z toho dôvodu, že odporkyňa nesplácala úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročný. Ide o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach. Navrhovateľ v tomto prípade postupoval v súlade s dohodnutými úverovými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Zásadne odmietol, že ustanovenia o zmluvnej pokute sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvnú pokutu vo výške 11,28 eur vo vzťahu k výške celého dlhu v žiadnom prípade nie je možné považovať za neprimeranú a v žiadnom prípade za rozpornú s dobrými mravmi.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/43/2011 je zaplatenie 472,20 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporkyni uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 339,25 eur s 0,024% úrokom z omeškania denne od 29.1.2010 do zaplatenia a trovy konania 28 eur v mesačných splátkach po 35 eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšku návrh zamietol.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a súvisiacej časti trov konania.
Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). uvedený odvolací dôvod je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil.
Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez časového stresu" podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro).
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento rozhodol správne i o náhrade trov konania.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a tieto taktiež nevyplývajú z obsahu spisu.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.