Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-449-2013.pdf
PDF · 87.48 KB
Case nature
Subarea
11Co/449/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/X, X. X V., Česká republika, toho času bytom X. XXX, 2. Ing. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, B. a 3. Ing. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, C. U., proti odporcovi: Ing. P. V., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Sopkom, so sídlom Advokátskej kancelárie Paulínska 24, Trnava, o trovách konania, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 08. apríla 2013, č.k. 5C/142/2003-254, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom 1., 2. a 3. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 920,80 eur a iné trovy konania v sume 491,98 eur právnemu zástupcovi odporcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne súd rozhodol o vrátení zostatku preddavku na znalecké dokazovanie v sume 107,18 eur odporcovi.
Rozhodnutie v časti trov konania súd právne odôvodnil použitím ust. § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p., keď dospel k záveru, že navrhovateľa späťvzatím návrhu z čisto procesného hľadiska zavinili, že konanie sa muselo zastaviť, s poukazom na čo im súd uložil zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, a to v sume 920,80 eur titulom trov právneho zastúpenia v zmysle vyčíslenia právneho zástupcu odporcu, ako aj iné trovy v sume 491,98 eur titulom zaplateného znalečného. Súd právnemu zástupcovi odporcu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 57 eur a k nemu prislúchajúci režijný paušál v sume 7,41 eur, a to za spísanie návrhu na schválenie zmieru zo dňa 03.10.2010, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by právny zástupca odporcu takýto úkon vykonal. Prvostupňový súd sa tiež zaoberal otázkou naplnenia podmienok ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď uviedol, že predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenie nároku na súde, či postup účastníka v konaní. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho pritom nemožno považovať za dostatočný dôvod k uplatneniu § 150 ods. 1 O.s.p.. Súd dospel k záveru, že v danej veci neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné o náhrade trov konania účastníkov rozhodnúť podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p..
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí navrhli uznesenie v napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nestotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a nesúhlasili ani so spôsobom, ako sa súd s touto otázkou vysporiadal. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa prvostupňový súd obmedzil iba na citáciu zákonného ustanovenia s minimálnym, všeobecným a nič nehovoriacim vysvetlením základného významu ustanovenia zákona, pričom s prihliadnutím na to, ako stručne sa súd s touto otázkou vysporiadal, nemajú inú možnosť, ako nadobudnúť dojem, že súd ako keby ani nemal vôľu sa s ňou vysporiadať, keďže sa nevyjadril ani k jednému z tvrdení, respektíve dôvodov, ktoré uviedli. Boli toho názoru, že skutočnosti a dôvody, ktoré uviedli vo svojom podaní, sú natoľko výnimočné a v súdnej praxi veľmi ojedinelé, že je nevyhnutné ich vziať do úvahy v rámci rozhodovacej činnosti súdu. Ak výnimočná objektívna skutočnosť má za následok takú zmenu stavu medzi navrhovateľmi a odporcom, že ďalšie pokračovanie konania nie je účelné, potom je prinajmenšom rozporuplné, ak súd na jednej strane tvrdí, že zastavenie konania zavinili navrhovatelia, no na druhej strane dodáva, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Boli presvedčení, že uvedené skutočnosti, ktoré nastali v priebehu súdneho konania, ako aj skutočnosti, ktoré viedli k začatiu súdneho konania, majú povahu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne.
Navrhovatelia sa podaným návrhom na začatie konania domáhali určenia hranice medzi pozemkom navrhovateľov a pozemkom odporcu a ďalej sa domáhali uloženia povinnosti odporcovi na vlastné náklady odstrániť časť oplotenia, ktoré sa nachádza medzi pozemkami, ako aj uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľov.
Počas konania navrhovatelia podaním zo dňa 23.02.2013, doručeným súdu dňa 27.02.2013, vzali svoj návrh v celom rozsahu späť a konanie žiadali zastaviť z toho dôvodu, že pokiaľ ide o určenie hraníc medzi pozemkami vo vlastníctve účastníkov konania, navrhovatelia považujú za potrebné zdôrazniť, že predmet sporu v tejto časti odpadol v dôsledku objektívnych skutočností, a to v súvislosti s realizáciou Projektu pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ“), nakoľko navrhovatelia sa rozhodli akceptovať stav hraníc pozemkov po spracovaní PPÚ, a to napriek tomu, že týmto došlo de facto k legalizácií zmien, ktoré vykonal odporca bez vedomia a proti vôli navrhovateľov a zmena ktorých by nenastala, ak by odporca tieto sporné a podľa mienky navrhovateľov nelegálne stavebné úpravy nevykonal. Dôvod, pre ktorý navrhovatelia tento stav akceptujú je okrem iného ten, že hranice pozemkov, tak ako boli spracované pri realizácii PPÚ, zohľadňujú skutočný stav priebehu hraníc pozemkov pri zachovaní ich výmery, tzn. nedochádza k odňatiu alebo obmedzeniu práv žiadneho z vlastníkov dotknutých pozemkov. Vzhľadom na uvedené navrhovatelia majú za to, že hranice pozemkov zapísané v katastri nehnuteľností, ktorý spravuje Katastrálny úrad v Trnave, Správa katastra Senica, okres Senica, obec X., parcely „C“ registra č. 5370 - orná pôda o výmere 828 m2 a č. 5371 - trvalé trávne porasty o výmere 954 m2 zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľov a parcely „C“ registra č. 5372 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5272 m2 a č. 5376 - trvalé trávne porasty o výmere 5276 m2 zapísaných na LV č. XXXX vo vlastníctve odporcu, prebiehajú v súlade s aktuálnym právnym stavom zapísaným v katastri nehnuteľností v nadväznosti na realizáciu PPÚ. Pokiaľ ide o odstránenie stavby na cudzom pozemku a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, navrhovatelia nemajú záujem na ďalšom pokračovaní sporu v tejto časti, nakoľko zásah do ich vlastníckeho práva v porovnaní s nákladmi a časovým obdobím, ktoré by boli potrebné na jeho preukázanie, je v zásadnom nepomere k reálnemu efektu výsledku samotného súdneho rozhodnutia. Navrhovatelia súčasne požiadali súd, aby
s prihliadnutím na hore uvedené skutočnosti rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 150 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade súhlasil. K dôvodom uvedeným navrhovateľmi uviedol, že návrh navrhovateľov bol od počiatku nedôvodný, poukazujúc pri tom na znalecký posudok Ing. Gerčáka č. 1/2011, z ktorého bolo preukázané, že práve zo strany navrhovateľov dochádzalo k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva odporcu. S rozhodnutím o trovách konania podľa § 150 O.s.p. nesúhlasil a o trovách konania žiadal rozhodnúť podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., pretože, ak vzali navrhovatelia návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinili, že konanie muselo byť zastavené, a preto sú povinní nahradiť trovy konania odporcu. Súčasne si právny zástupca odporcu uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 920,80 eur.
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom 1., 2. a 3. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 920,80 eur a iné trovy konania v sume 491,98 eur právnemu zástupcovi odporcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne súd rozhodol o vrátení zostatku preddavku na znalecké dokazovanie v sume 107,18 eur odporcovi.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa v časti trov konania.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Otázku vzťahu medzi ustanoveniami § 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 O.s.p. je potrebné interpretovať ako vzťah medzi všeobecnou a špeciálnou právnou normou. Aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 je daná tam, kde je naplnená jeho hypotéza. Ak nie je naplnená, platí všeobecné ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c). Jedným z predpokladov použitia § 146 ods. 2 vyplývajúcim z jeho hypotézy je, aby účastníkovi, ktorý nezavinil zastavenie konania, vznikli trovy, ktoré by mu mal nahradiť účastník, ktorý zavinil zastavenie konania.
Pri použití ustanovenia § 146 ods. 2 je treba otázku, či účastník zavinil, že konanie muselo byť zastavené, resp. pre správanie sa odporcu bol návrh vzatý späť, posudzovať z hľadiska procesného výsledku. Je potrebné si uvedomiť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného. Preto tiež otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať len z hľadiska procesného výsledku. Ak by mal byť návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu, teda ak bolo navrhovateľom uplatnené právo splnené neskorším správaním sa odporcu bez toho, aby o veci meritórne rozhodol súd. Pritom medzi správaním sa odporcu a žalobným návrhom musí ísť o vecnú spojitosť.
Odvolací súd mal zhodne so súdom prvého stupňa za to, že návrh na začatie konania bol vzatý späť v dôsledku správania sa navrhovateľov, ktorí po začatí konania vzali podaním zo dňa 23.02.2013 návrh na začatie konania v celom rozsahu späť s tým, že predmet sporu v časti určenia hraníc odpadol v dôsledku objektívnych skutočností, a to v súvislosti s realizáciou PPÚ, nakoľko navrhovatelia sa rozhodli akceptovať stav hraníc po spracovaní PPÚ. Pokiaľ išlo o odstránenie stavby na cudzom pozemku a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, navrhovatelia nemajú záujem na ďalšom pokračovaní sporu v tejto časti, nakoľko zásah do ich vlastníckeho práva v porovnaní s nákladmi a
časovým obdobím, ktoré by bolo potrebné na jeho preukázanie, je v zásadnom nepomere k reálnemu efektu výsledku samotného súdneho rozhodnutia.
Z vyjadrenia odporcu, ktorý súhlasil so späťvzatím návrhu vyplynulo, že tento považoval návrh navrhovateľov od počiatku za nedôvodný, poukazujúc pritom na znalecký posudok Ing. Gerčáka č. 1/2011, z ktorého bolo preukázané, že práve zo strany navrhovateľov dochádzalo k neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Predpokladom použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý navrhovateľ nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak odporca ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Pôvodné znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od 15. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p. ako prioritné hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vo veci nemala byť úspešnému odporcovi priznaná náhrada trov konania, a ktoré dôvody by mali spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V prejednávanej veci odporca, ktorému náleží náhrada trov konania, od počiatku nesúhlasil s podaným návrhom, pričom uvádzal skutočnosti a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vecne správne, s poukazom na čo odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie v napadnutej časti trov konania potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento na ich priznanie návrh nepodal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.