Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-439-2012.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/439/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziu Mecelovou v právnej veci žalobkyne Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanému N. H., W.. XX.X.XXXX, H. XXX, H. W. U.Á., o zaplatenie 689,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 450,56 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2010 do zaplatenia, a náhradu iných trov konania v sume 12,58 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku návrh zamieta.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom podaným na súde 10.8.2012 domáhala zaplatenia sumy 689,56 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby za obdobie od augusta 2010 do októbra 2010 v sume 450,56 eur a náhrady škody vo výške 239,- eur.
Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo zmluvy o pripojení č. A4621079 z 5.10.2009 a z dodatku k tejto zmluve z toho istého dňa, z pokusu o pokonávku zo 12.11.2010, faktúry č. 8790170058 z 28.10.2010 (splatná 11.11.2010) na sumu 3,95 eur, faktúry č. 1008288950 z 28.10.2010 (splatná 11.11.2010) na sumu 2,33 eur, faktúry č. 8789656707 z 28.9.2010 (splatná 12.10.2010) na sumu 59,26 eur, faktúry č. 8789146582 z 31.8.2010 (splatná 14.9.2010) na sumu 251,55 eur, faktúry č. 8788637957 z 28.7.2010 (splatná 11.8.2010) na sumu 134,47 eur, zo všeobecných zmluvných podmienok žalobkyne a z celkového vyúčtovania pohľadávky, súd zistil tento skutkový stav veci:
Žalobkyňa uzavrela so žalovaným 5.10.2009 zmluvu o pripojení č. A4621079, ku ktorej toho istého dňa uzavreli Dodatok, v zmysle ktorých žalovaný mohol využívať služby prostredníctvom účastníckeho programu Volania do všetkých sietí 50 + deň ku koncovému telekomunikačnému zariadeniu zn. Nokia 6500 slide (osobitná ponuka „jesenná komerčná ponuka“), ktoré bolo v zmysle dodatku k zmluve o pripojení predané žalovanému po uplatnení zľavy zo spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- euro. V zmysle čl. 2 dodatku k zmluve o pripojení sa účastník zaviazal, že nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti tohto dodatku bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku stanovená prinajmenšom na sume 23,66 eur. V zmysle čl. 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení, sa Účastník ďalej zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom, nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustí sa takého konania, ktoré by oprávňovalo Podnik na odstúpenie od zmluvy alebo jej vypovedanie. V zmysle čl. 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude povinný účastník zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti.
Žalobkyňa žalovanému vyúčtovala faktúrou:
č. 8790170058 z 28.10.2010 (splatná 11.11.2010) sumu 3,95 eur,
č. 1008288950 z 28.10.2010 (splatná 11.11.2010) sumu 2,33 eur,
č. 8789656707 z 28.9.2010 (splatná 12.10.2010) sumu 59,26 eur,
č. 8789146582 z 31.8.2010 (splatná 14.9.2010) sumu 251,55 eur,
č. 8788637957 z 28.7.2010 (splatná 11.8.2010) sumu 134,47 eur,
Žalovaný predmetné faktúry za uvedené obdobie riadne a včas neuhradil ani po pokuse o pokonávku z 12.11.2010 a v ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 26.11.2010.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c/ zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b/, e/ zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia dodatku k zmluve (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z listinných dokladov mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 450,56 eur ako ceny za žalovaným neuhradené a žalobkyňou poskytnuté telekomunikačné služby a s tým spojené ďalšie plnenia ako poplatky za odpojenie, či upomienky, a sumy 239,- eur ako náhradu škody.
Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvy a dodatky k nim uzavreté v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluvám o pripojení a ich dodatkom je preukázané, že žalovaný svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti žalobkyňa dôvodne domáhala súdnej ochrany. Za vyúčtované obdobie (vyššie špecifikované) žalovaný cenu poskytnutých služieb spolu s ďalšími poplatkami ako za odpojenie, či upomienky v celkovej sume 450,56 eur nezaplatil. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná žalobkyňou doloženými faktúrami. Súd priznal žalobkyni žalovanú sumu 450,56 eur ako nezaplatené plnenie zo zmluvy a jej dodatku za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd priznal žalobkyni z priznanej sumy i úrok z omeškania vo výške určenej v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase začatia omeškania, berúc do úvahy základnú úrokovú sadzbu ECB ku dňu 27.11.2010 a počet percentuálnych bodov stanovených v citovanom ustanovení nariadenia 8, čo predstavuje výšku úroku z omeškania 9 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 27.11.2010, nakoľko v pokuse o pokonávku, žalobkyňa žalovanému poskytla dodatočnú lehotu na plnenie do 26.11.2010.
Za nedôvodný považoval súd nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia náhrady škody v zmysle zmluvy o pripojení a jej dodatku.
Pokiaľ ide o tento nárok (na zaplatenie sumy 239,- eur označenej ako náhrada škody), súd uvádza, že žalobkyňa po tom, ako jej boli zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že dojednanie zmluvnej pokuty bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, a teda žalobkyňa pristúpila k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 239,- eur a tento rozdiel považuje žalobkyňa za škodu vzniknutú porušením povinností žalovaným.
Skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Uvedený nárok nebolo možné žalobkyni priznať, vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, konkrétne vznik škody (existencia škody), resp. jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, v tomto prípade porušením zmluvnej povinnosti a spôsobením škody. Je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť - platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, ale porušenie tejto povinnosti neviedlo ku vzniku škody. Išlo totiž o porušenie zmluvnej povinnosti a bolo vecou oboch strán, ako si plnenie zo zmluvy ocenia a podporne zabezpečia. Stanovenie ceny telefónu/telekomunikačného zariadenia má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník - žalovaný zaviazal (napr. nepožiadať o zníženie programu). Súčasťou dojednaní bolo aj určenie výšky zľavy. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobkyne táto predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou a žalovanou. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobkyne nedošlo, pretože táto za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržala dojednanú kúpnu cenu.
Zabezpečovanou povinnosťou je v tomto zmysle násobok povinných mesačných platieb. Prejavom vôle žalobkyne v súlade s jeho právami pri porušení povinnosti dlžníka bolo odstúpenie od zmluvy s priamym dôsledkom na jeho právo na mesačné úhrady dojednané sčasti paušálne bez ohľadu na využívanie telefónu. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia zmluvu, tak pre konkrétnu kúpu je smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia svojím ďalším správaním, keďže žalobkyňa ako predávajúca mala právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za telefóny podľa zmluvného dojednania, nie bežnej maloobchodnej ceny.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrh žalobkyne v časti žalovanej náhrady škody vo výške 239,- eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
Podľa 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov pomerne rozdelil. Žalobkyňa mala v konaní čistý úspech 30,68 % (žalobkyňa úspech 65,34 % a žalovaný 34,66 %, preto čistý úspech žalobkyne je 65,34 % - 34,66 %). Súd preto priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu iných trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku, teda časti zodpovedajúcej 30,68 % zo zaplateného súdneho poplatku (žalobkyňa za návrh zaplatila súdny poplatok v sume 41,- eur), t.j. 12,58 eur /(41/ 100) x 30,68).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov,
kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).