Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-100-2011.pdf
PDF · 96.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/100/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú U. R., B.. XX.XX.XXXX, X. W., Č. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: L. J., B.. XX.X.XXXX, X. W., Č. XX, zast. JUDr. Jozef Kiss, advokát, Jantárová 30, Košice a otec: R. R., B.. XX.X.XXXX, X. W., D. X, zast. opatrovníčkou X. R. V., X. B. W., W. XX v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, zmenu priezviska takto
rozhodol:
Maloletú U. R., B.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej U. R., B.. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 1.5.2011 do 31.1.2014, vo výške 40 € mesačne od 1.2.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2011 do 28.2.2014 vo výške 167,13 € je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
U d e ľ u j e za otca R. R.W., B.. XX.X.XXXX otca maloletej U. R., B.. XX.XX.XXXX s ú h l a s matke dieťaťa L. J., B.. XX.X.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej U. R. z „R. na „J.“.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2011 žiadala, aby zveril mal. U. R., B.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 1.5.2011 do 31.1.2014 a vo výške 40 € mesačne od 1.2.2014 do budúcna. Úpravu styku určiť nežiadala. Súčasne matka požiadala, aby udelil súhlas za otca R. R., B.. XX.X.XXXX otca maloletej U. R., B.. XX.XX.XXXX súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej z „R.“ na „J..
Opatrovník otca s návrhom matky súhlasil. Uviedol, že otec uhradil dlžné výživné, pričom zostáva zaplatiť 167,13 € na dlžnom výživnom, ktoré otec zaplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne súhlasí so zmenou priezviska z „R. na „J..
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol, aby mal. U. R. zveril do osobnej starostlivosti matky, výživné určil za obdobie od 1.5.2011 do 31.1.2014 v minimálnej výške a od 1.2.2014 do budúcna vo výške 40 € mesačne. Úpravu styku určiť nežiadal. Ohľadne zmeny priezviska navrhol rozhodnúť v zmysle žiadosti matky.
Z výpovede matky súd zistil, že mal. U. sa narodila dňa XX.XX.XXXX zo vzťahu s otcom R. R., ktorý otcovstvo uznal, v dôsledku čoho bol zapísaný ako otec maloletej v rodnom liste. S otcom dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti do jari 2011, kedy z dôvodu dlhotrvajúcich rozporov medzi nimi tento opustil spoločnú domácnosť a viac sa o mal. U. ani o ňu nezaujímal, neprejavil od vtedy žiadny záujem. Od uvedenej doby do podania návrhu na výživu mal. dieťaťa nijakým spôsobom neprispel a to ani finančne ani formou nákupu vecí pre mal. dieťa.
Matka v čase podania návrhu bola na materskej dovolenke s príjmom vo výške 211 € mesačne spolu s prídavkami na deti. Z uvedenej sumy uhrádza mesačne 150 € na bývanie a zabezpečuje starostlivosť o mal. U..
Mal. U. v čase podania návrhu mala 1 rok, bola v celodennej starostlivosti matky. Výdavky boli mesačne vo výške 199 €, pričom tieto boli nasledovné: mlieko 30 €, ovocie, zelenina 30 €, sladkosti 10 €, mäso, mäsové výrobky 30-40 €, mliečne výrobky 20 €, doplnková strava 20 €, doplatky za lieky podľa potrieb, hygienické potreby, plienky 40 €, vlhčené obrúsky 5 €, kúpacie potreby 5 €, detský prací gél 6 €, aviváž 2 €, dezinfekčný gél 2 €.
Oblečenie pre mal. U. od septembra do februára v roku 2012 matka zabezpečila nasledovne: zimný komplet 35 €, oteplovačky 14 €, rifle 8 €, mikina 2x po 15 €, punčochy 9 € až 23 €, body dlhý rukám 6x 24 €, body tielko 3x po 9 €, kabátik 15 €, vetrovka 17 €, topánky 33 €, čižmy 2x po 21 €, papučky 2x po 14 €, tričko dlhý rukáv 4x po 20 €, župan 14 €, tepláková súprava 3x 34 €, sukňa 2x 10 €, šaty 7 €, ponožky 5x po 4 €, čiapka 2x po 15 €, rukavice 3x po 6, legíny 4x 15 €, opasok 3 €, za uvedené obdobie 346 €.
Otec sa s mal. dieťaťom nestretával, na jeho výživu a výchovu neprispieval, o dieťa neprejavil žiadny záujem.
Z výpovede otca súd zistil, že do 20.12.2011 bol zamestnaný u zamestnávateľa Walter Gross-Wagrostav v Košiciach s príjmom vo výške 320 € mesačne netto. Od 20.12.2011 bol ukončený pracovný pomer podľa § 72 ZP bez udania dôvodu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný nebol, nakoľko očakával, že bude opätovne zamestnaný. Býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej však na bývanie, stravu neprispieval z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Finančne ho podporovala matka.
Otec mal ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. dieťaťu R. R., B.. XX.XX.XXXX a mal. K. X., B.. XX.X.XXXX.
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 10.4.2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. U. R.W. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.5.2012.
Vo veci úpravy styku otca s mal. dieťaťom bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých.
Znalec predložil súdu vypracovaný znalecký posudok pod č. 18/2012 ohľadne úpravy styku otca s mal. dieťaťom. V záveroch znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že maloletá toho času otca nepozná, ide o malé dieťa. Zo psychologického hľadiska až do veku 3 rokov nie je vhodné realizovať styk bez matkinej prítomnosti na viac než 2 hodiny pri rešpektovaní denného režimu dieťaťa. Nakoľko otec nie je na území Slovenskej republiky pravidelne a pracovne odchádza za hranice, kontakt sa musí prispôsobiť jeho prítomnosti doma. Styk preto doporučila upraviť rodičovskou dohodou priamo na pojednávaní podľa možností rodičov. Po dovŕšení fyzického veku 3 rokov navrhla aktuálne posúdiť potreby dieťaťa, jeho prežívanie vzťahu s otcom a posúdiť vhodnosť rozšírenia, prípadne iného styku otca s mal. dieťaťom.
Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.
Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti otca na mal. dieťa matka podala trestné oznámenie. Na základe konania otec uhradil dlžné výživné, pričom ostalo uhradiť dlžné výživné vo výške 167,13 €.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.10.2011 bolo zistené, že matka poberala rodičovský príspevok od 1.11.2010 do 31.12.2010 v sume 164,22 € mesačne a od 1.1.2011 do 30.11.2013 v sume 190,10 € mesačne. Z pripojenej pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom Walter Gross-Wagrostav a otcom R. R. bolo zistené, že tento bol zamestnaný od 8.11.2011 na skúšobnú lehotu 3 mesiace s dohodnutou mzdou 320 € mesačne. Pracovná zmluva bola podpísaná dňa 7.11.2011.
Z pripojeného rozviazania pracovného pomeru bolo zistené, že s otcom bol rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 ZP bez udania dôvodu ku dňu 20.12.2011.
Z pripojeného potvrdenia Daňového úradu Košice IV bolo zistené, že otec vrátil osvedčenie o registrácii a pridelení DIČ pri zrušení činnosti. Súčasne predložil oznámenie o ukončení podnikania.
Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C/65/2008 bolo zistené, že otec bol určený za otca mal. K. X. z matky B. X.. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. K. X. sumou 70 € mesačne. Proti uvedenému rozsudku podal otec odvolanie.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 27.2.2012 bolo zistené, že otec nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Menovaný bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.1.2002 do 27.7.2003, kedy bol vyradený pre nespoluprácu.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 17.1.2014 bolo zistené, že otec nepoberá dávky a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok a ani iné sociálne dávky, nie je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol v období od 14.1.2002 do 27.7.2003, následne bol vyradený.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 17.1.2014 bolo zistené, že matka nepoberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok a ani iné sociálne dávky. Poberá prídavok na dieťa od 1.11.2010 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 23,10 €. Náhradné výživné od 1.7.2012 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 27,13 €. Rodičovský príspevok poberala od 1.11.2010 do 30.11.2013, naposledy bol vyplatený mesačne v sume 199,60 €. Matka nie je a ani v minulosti nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, otca, na odôvodnené potreby mal. detí, zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov, prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu od 1.5.2011 do 31.1.2014 a vo výške 40 € mesačne od 1.2.2014 do budúcna je primerané.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na určenie výživného za obdobie od 1.5.2011 do 28.2.2014 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného vo výške 167,13 €, ktoré súd uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: za obdobie od 1.5.2011 do 31.1.2014 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu je nasledovné: 5/2011 do 6/2011 25,38 € x 2 mesiace; od 1.7.2011 do 30.6.2012 26 € x 12 mesiacov; od 1.7.2012 do 30.6.2013 26,65 € x 12 mesiacov; od 1.7.2013 do 31.1.2014 27,13 € x 7 mesiacov; spolu 872,47 €, 40 € za mesiac február 2014, spolu dlžné výživné 912,47 €. Z uvedenej sumy otec zaplatil 745,34 € a ostáva uhradiť na dlžnom výživnom 167,13 €.
Vyčíslené dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb mal. dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. dieťaťa.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Rodičia úpravu styku určiť nežiadali.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Štátu náhradu trov konania súd nepriznal s prihliadnutím na majetkové, zárobkové pomery otca a matky.
Súčasne bol matke udelený súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. U. R., B.. XX.XX.XXXX z „R.“ na „J.“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.