Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_11C-15-2013.pdf
PDF · 105.03 KB
No categories available
11C/15/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO : 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika , zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti odporcovi R. D., O. XX.XX.XXXX, V. Y. Z. XXX, XXX XX B., v konaní o zaplatenie 917,02eura takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 917,02 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 917,02eura od 25.10.2009 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 917,02eura od 02.03.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 3,06eura, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 55eur na účet navrhovateľa vedený v Poštovej banke, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 558,05eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo VÚB a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 917,02 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 917,02 eura od 25.10.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 917,02eura od 02.03.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda v sume 3,06 eura. Navrhovateľ si ďalej uplatnil náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 624,05 eura a zaplateného súdneho poplatku vo výške 55eur.
Samotný návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ ako indosatár nadobúda práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 917,02 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 25.10.2009. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola vystavená dňa 22.05.2009 na sumu 917,02 eura, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložený na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 25.10.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0.00eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa teda navrhovateľ domáha, aby súd v zmysle článku 7 nariadenia európskeho parlamentu a rady ( ES ) č. 861/2007 ( ďalej len Nariadenie ) zaviazal odporcu k tejto povinnosti rozsudkom.
Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl.4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce aby sa vo veci nariadilo pojednávanie.
Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia rady ( ES) č. 44/2001.
V zmysle čl.5 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES súd doručil odporkyni kópiu návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď. Odporca si uvedenú zásielku prevzal dňa 20.12.2013, no v ustanovenej 30-dňovej lehote vyplnené tlačivo súdu nedoručil a ani sa iným spôsobom k návrhu nevyjadril.
V zmysle čl. 19 Nariadenia 861/2007/ES, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie. Nakoľko uvedené konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 99/1963 Zb. t.j. Občianskym súdnym poriadkom v znení neskorších predpisov. ( ďalej len O.s.p. ).
Vzhľadom na možnosť iného posúdenia vo veci súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie ( čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod. 1 písm.c) nariadenia 861/2007/ES ). Pri nariadení pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasledujúce O.s.p. a nevydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle nariadenia č. 861/2007/ ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadení ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda niektorý z účastníkov konania a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu o odmietnutie žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný prostriedok ( čl. 5 bod 1 nariadenia 861/2007/ES ).
Súd ústne pojednávanie nariadil na deň 19.02.2014. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca navrhovateľa, ktorý súdu uviedol, že trvá na podanom návrhu v súlade s písomným vyhotovením návrhu a doručil súdu krátkou cestou uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Na pojednávanie sa nedostavil odporca, predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené dňa 5.2.2014 a svoju účasť neospravedlnil, preto súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. .
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil nasledovný skutkový stav veci :
Súd z predloženej zmenky zistil, že táto zmenka bola vystavená dňa XX.XX.XXXX na sumu 917,02 eura s tým, že sa v nej uvádza na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I , oddiel s.r.o., vložka č. 23636/ B, zmenková suma a zmenkový úrok 0,25% denne, zmenka bola vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka obsahuje zmenkovú sumu vo výške 917,02 eura a dátum začiatku úročenia 25.10.2009. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy XXXXXXX a paličkovým písmom je vyplnené meno a priezvisko vystaviteľa R. D., Z. V. Z. XXX, B. XXX XX, E. Č. XXXXXX/XXX1 a podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I., § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I., § 5 ods. 2 citovaného zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I., § 5 ods. 3 citovaného zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I., § 10 citovaného zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I., § 11 ods. 1 citov. zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl.I, § 17 citov. zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl.I, § 33 ods. 1 citov. zákona, zmenka môže byť vystavená : na nahliadnutie; na určitý čas po nahliadnutí; na určitý čas po dátume vystavenia; na určitý čas.
Podľa čl.I, § 33 ods. 2 citov. zákona, zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.
Podľa čl.I, § 34 ods. 1 citov. zákona, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I, § 48 ods.1 citov. zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I, § 75 citov. zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
Nakoľko navrhovateľ jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive "A" uplatnil práva zo zmenky v ktorom uviedol, že nie je pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a ani odporca voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, súd ďalšie dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevykonával.
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonnom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorý musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej miere alebo že sa previnil hrubou nedbanlivosťou.
Súd považuje zmenku predloženú navrhovateľom z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj "zaplaťte pri predložení" za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Platnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Odporca ako dlžník nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a ani nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu ku ktorému sa zmenka viazala.
Súd považoval návrh ako dôvodný a navrhovateľovi uplatnenú zmenkovú sumu vo výške 917,02eura priznal ako aj zmenkový úrok vo výške 0,25% denne a 6%ročný úrok spolu so zmenkovou odmenou vo výške 3,06eura.
Súd už ďalej neposudzoval základný vzťah medzi odporcom a spoločnou POHOTOVOSŤ s.r.o. aj vzhľadom na vyslovený právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici ( 43CoZm/10/2013 ), nakoľko posudzovanie tohto základného vzťahu by malo význam až vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu, alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm.a) a b) a §4 ods. 6 zákona č. 285/2001 Zb.z. O spotrebiteľských úveroch obsahovala zákaz splniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zb.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s POHOTOVOSŤOU s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia odporca, potom má podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia.
Z ustanovenia § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nie je preto možné posudzovať daný záväzok v súvislosti s úverovým vzťahom. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.
Nakoľko je právna úprava zmenkového práva prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového, nemohol sa súd ďalej zaoberať základným záväzkovým vzťahom, hoci má charakter spotrebiteľského vzťahu, a posudzovať ho v záujme ochrany spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o cestovných náhradách) ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o cestovných náhradách sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. 6) Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15%.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Podľa ustanovenia § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").
Podľa ustanovenia § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050 eura, b) osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len vyhláška) výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura - 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa ustanovenia § 13a vyhlášky ods. 1 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa ustanovenia § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Jedna stotina výpočtového základu bola v roku 2013 7,81 eura a v roku 2014 je 8,04 eura.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina výpočtového základu bola v roku 2013 13,01 eura a v roku 2014 je 13,40 eura.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd o náhrade trov rozhodol podľa cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Súd navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 558,05 eura [trovy právneho zastúpenia boli právnym zástupcom navrhovateľa vyčíslené z hodnoty 917,02 eura vo výške 51,45 eura za každý úkon právnej služby, pričom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba a za účasť na pojednávaní dňa 19.02.2014) 3 x 51,45 eura spolu s 2 x režijným paušálom 7,81 eura a 1 x režijným paušálom 8,04 eura, spolu vo výške 178,01 eura, ďalej súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu cestovného na trase Bratislava - Lučenec a späť, spolu 500 km, pri spotrebe 5,5 litra na 100 km, cene za liter paliva vo výške 1,433 € a sume základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 eura, t.j. spolu vo výške 130,91 eura (spotreba bola preukázaná technickým preukazom a cena pohonných hmôt údajmi Štatistického úradu Slovenskej republiky) a náhradu za stratu času (cesta na pojednávanie konané dňa 19.02.2014, na trase Bratislava - Lučenec tam a späť, t.j. spolu 12 polhodín) vo výške 12x 13,01 t.j. 156,12 eura, teda trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 178,01 eura + 130,91 eura + 156,12 eura, t.j. 465,04 eura + 20% DPH, t.j. spolu vo výške 558,05 eura], ktoré boli účtované v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami právnych predpisov. Súd dodáva, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania v ním požadovanej výške 624,05 eura, nakoľko ide o navýšenú sumu o viacnásobné pripočítanie DPH, čo súd považuje za neprípustné. O trovách konaniach súd teda rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 55eura a trov právneho zastúpenia vo výške 558,05 eura.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.