Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-12-2014.pdf
PDF · 74.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/12/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému J. W. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. a iné, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaní obžalovaného J. W. B., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo 17.10.2013, sp.zn. 2T 7/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného J. W. B. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Rimavská Sobota uznal obžalovaného J. W. B. rozsudkom zo dňa 17.10.2013 sp.zn. 2T 7/2013 vinným zo spáchania prečinov porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.05.2011 asi o 03.30 h v T. A. vykopol vchodové dvere na rodinnom dome č. XXX, ktoré boli zaistené kovovou západkou a prišiel k T. H., ktorého najmenej trikrát udrel elektrickým káblom do oblasti ramien a po rukách, hľadal svoju družku a rodinný dom odmietal opustiť napriek tomu, že bol poškodeným opakovane vyzvaný, aby odišiel preč, čo odmietal, takže ho musel vytlačiť z domu von, čim mu spôsobil pohmoždenie ramien a zápästí obojstranne, následkom čoho bol liečený a práceneschopný do 02.06.2011 a poškodením dvier spôsobil T. H. škodu vo výške 10,00 Eur. Za to obžalovanému uložil podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. O uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, a to T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. A. č. XXX, škodu v sume 10,- Eur. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný J. W. B. a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.10.2013 a toto aj stručne odôvodnil tým, že smeruje čo do viny aj do trestu. Následne svoje odvolanie zdôvodnil písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 17.12.2013 a odôvodnil ho najmä tým, že je nevinný, stíhaný skutok nespáchal a ani ho spáchať nemohol. S údajným poškodeným nemal nikdy žiadne nedorozumenie a nemal ani dôvod ho napadnúť, skutok nemohol spáchať aj z dôvodu, že týždeň predtým bol v T. A. napadnutý a zbitý tak, že bol hospitalizovaný, z nemocnice síce odišiel na vlastnú žiadosť, čakala ho jeho družka V. C., s ktorou ešte v ten deň odišli do Ružomberka. Podľa jeho názoru bol poškodený H. nahovorený inými osobami, ktoré napadli týždeň predtým jeho. Naviac dôvodil aj tým, že poškodený navštívil lekára až po troch dňoch a je tak možné, že zistené zranenia si mohol spôsobiť aj sám. Svedok C. Y. v konaní pred súdom pritom dokazoval, že poškodený H. klame. Políciou naviac na mieste neboli zaistené žiadne stopy napr. po obuvi, resp. odtlačky prstov. Poškodený H. pritom nebol prítomný ani na jednom hlavnom pojednávaní a napriek predvolaniu sa na hlavné pojednávanie nedostavil. Požiadal o výsluch svedkov V. C., T. C. a C. Y..
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného J. W. B. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané. Je nutné pripomenúť, že krajský súd o odvolaní obžalovaného vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, a to aj na návrh zástupcu krajského prokurátora, obžalovaný bol na termín verejného zasadnutia riadne a včas predvolaný, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke dňa 03.02.2014. Rešpektujúc obsah ust. § 293 ods. 5,6 Tr. por. bolo potom verejné zasadnutie krajského súdu vykonané v neprítomnosti obžalovaného. Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného, svedkov V. C., C. Y., T. H., za splnenia procesných podmienok prečítal aj ďalšie dôkazy a postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, a to najmä lekársku správu týkajúcu sa obžalovaného, lekárske správy týkajúce sa poškodeného, zápisnicu o ohliadke miesta činu, hodnotenia osoby obžalovaného a odpis z registra trestov. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel potom prvostupňový súd k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu záveru v tom smere, že to bol práve obžalovaný, ktorý v skorých ranných hodinách dňa 21.05.2011 neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného T. H., taký čin spáchal závažnejším spôsobom a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a naviac tomuto poškodenému aj úmyselne ublížil na zdraví. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, krajský súd si v celom rozsahu osvojil argumentáciu prvostupňového súdu v tom smere, že vina obžalovaného bola preukázaná nielen na podklade presvedčivej výpovede svedka a zároveň poškodeného T. H. v prípravnom konaní, aj v konaní pred súdom, vykonanou konfrontáciou medzi týmto svedkom a obžalovaným v prípravnom konaní, ďalej výpoveďou svedka C. Y. z prípravného konania, ktorý dokazoval, že v ten deň nad ránom prišiel za ním T. H. v trenírkach, povedal mu, že ho prepadol obžalovaný, ktorý mu vykopol dvere, hľadal u neho ženu, naviac ho zbil. Sám sa išiel pozrieť a videl vykopnuté dvere, poprevracané stoličky, pričom H. bol aj dobitý. Pokiaľ tento svedok v konaní pred súdom pozmenil svoju výpoveď v prospech obžalovaného, dôvody takej zmeny nevedel hodnoverne vysvetliť, a preto i krajský súd považoval takú zmenu za zjavne účelovú, v snahe napomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti za stíhaný skutok. Ďalej správne poukázal prvostupňový súd aj na obsah výpovede svedkyne V. C. z prípravného konania, ktorá nepotvrdila tú skutočnosť dokazovanú obžalovaným, že boli v tom čase, keď sa mal skutok stať v T. u jej sestry, ale v K. N. T.. Na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať. Podporne bola vina obžalovaného preukázaná ďalej listinnými dôkazmi a to najmä lekárskou správou na poškodeného, odborným posudkom, zápisnicou o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciou. Neobstála námietka obžalovaného, že poškodený súdom prvého stupňa vypočutý v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní nebol, naopak, obžalovaný sa nedostavil na hlavné pojednávanie dňa 17.10.2013 (prišiel až neskôr), toto bolo sčasti vykonané v jeho neprítomnosti a na tomto pojednávaní bol vo veci vypočutý svedok a zároveň poškodený T. H.. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, tento prvostupňový súd ukladal ako úhrnný podľa prísnejšieho zo zbiehajúcich sa prečinov v zmysle § 194 ods. 2 Tr. zák., za ktorý zákon jeho páchateľovi umožňuje uloženie trestu odňatia slobody od jedného do piatich rokov. Správne prvostupňový súd zistil okolnosti, ktoré obžalovanému pri úvahách o druhu a výmere trestu priťažovali, spáchal totiž viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. h), m) Tr. zák.). Bolo tak povinnosťou súdu ukladať mu trest v upravenej sadzbe za použitia § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., a to od dvadsaťosem mesiacov do piatich rokov. Okresným súdom mu bol uložený trest na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, ktorý krajský súd považoval za primeraný všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu povinný prihliadnuť. Keďže okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného J. W. B. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a nepochybil ani vo výroku týkajúceho sa uplatneného nároku na náhradu škody, poškodený T. H. si nárok v sume 10,- Eur uplatnil včas a zákonným spôsobom, stavu veci tak zodpovedal postup prvostupňového súdu v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por., keď obžalovanému uložil povinnosť škodu v uvedenej sume poškodenému nahradiť, rozhodol krajský súd ako súd odvolací o odvolaní podanom obžalovaným, považujúc ho za nedôvodné tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, toto postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.