Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_10C-87-2013.pdf
PDF · 106.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/87/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ O. N., D.. XX. X. XXXX, H. N. T.L. XXX, B., a 2/ W. N., D.. XX. X. XXXX, H. N. T. XXX, B. o zaplatenie 1.708,03 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 732,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 653,31 eura od 2. 10. 2012 do zaplatenia, ktoré súd žalovanému 1/ povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti a voči žalovanej 2/ sa žaloba zamieta.
Žalovanému 1/ a žalovanej 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 2. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/ a 2/, zaplatenia 1.708,03 eura, úroku z omeškania vo výške 126,12 eura a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.588,01 eura od 2. 10. 2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 8. 12. 2011 s postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a. s.. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 8. 11. 2005 zmluvu číslo 2076972956, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Nakoľko žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, vyzval postupca žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 1.798,03 eura a pozostávala z istiny vo výške 1.678,01 eura, z úroku z omeškania vo výške 120,02 eura. Žalovaní uhradili dňa 2. 8. 2012 40 eur, dňa 1. 10. 2012 50 eura. Ku dňu podania žaloby pozostáva dlžná suma z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.588,01 eura a úroku z omeškania vo výške 120,02 eura. Vyčíslený úrok z omeškania pozostáva z úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.678,01 eura od 9. 12. 2011 do 2. 8. 2012 vo výške 101,21 eura a zo sumy 1.638,01eura od 3. 8. 2012 do 1. 10. 2012 vo výške 24,91 eura.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 6. 11. 2013, žalobca uviedol, že dňa 8. 11. 2005 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu, ako aj povolené prečerpanie na účte. V
priebehu zmluvného vzťahu žalovaný požiadal o poskytnutie povoleného prečerpania na účte, ktoré mu bolo poskytnuté vo výške 896,24 eura. Debetné operácie na účte pozostávajú z platieb kartou a výberov hotovosti vo výške 10.946,56 eura, poplatkov vo výške 106,33 eura, debetných úrokov vo výške 1.052,88 eura. Debetné úroky sú vyčíslené podľa vzorca: výška čerpaných peňažných prostriedkov x dohodnutá úroková sadzba / počet dní v roku x počet dní príslušného obdobia. Kreditné operácie predstavujú prijaté platby na účet a kreditné úroky vo výške 10.421,87 eura a kreditný zostatok na účte vo výške 5,89 eura. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje 1.678,01 eura. Suma zaplatená žalovanými po postúpení pohľadávky vo výške 90 eur bola v plnej výške započítaná na istinu, ktorá potom činí 1.588,01 eura. Úrok z omeškania vo výške 120,02 eura je vypočítaný na dennom základe z výšky nepovoleného debetu. Bol vypočítaný zo sumy nepovoleného debetu, t. j. 1.678,01 eura x 25 % ročne / 360 dní x 127 dní, od 4. 8. 2011 do 8. 12. 2011.
Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe nevyjadril. Žalovaná 2/ výhrady k žalovanej sume nemala. Poukázala však na skutočnosť, že pri podpisovaní dohody o pristúpení k záväzku nemala vedomosť, akú zmluvu podpisuje.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného 1/, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Splnomocnený zástupca žalobcu požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu, že pre krátkosť času sa nepodarilo zabezpečiť do termínu pojednávania súdom požadované listinné dôkazy. Súd nepovažoval dôvody, uvedené splnomocneným zástupcom žalobcu, za závažné dôvody pre odročenie súdneho pojednávania, keďže žalobca si nesplnil najmä povinnosť skutkového tvrdenia, na ktoré bol súdom vyzvaný, pričom predloženie listinných dôkazov, nemôže uvedenú skutočnosť nahradiť (ak absentuje skutkové tvrdenie, nie je čo dokazovať). Neprítomnosť žalovaného 1/ na súdnom pojednávaní ospravedlnila žalovaná 2/, z dôvodu plnenia si pracovných povinností. Žalovaný 1/ odročiť súdne pojednávanie nežiadal. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného 1/, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaná 2/ pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že má vedomosť o vzniku dlhu žalovaného 1/. Dohodu so žalobcom podpísala, nakoľko sa bála, keďže im hrozilo, že prídu o dom. Večer prišiel pán H., žalovaný 1/ vtedy doma nebol. Povedal, že to musí podpísať, že ich budú obháňať, že má podpísať splátkový kalendár, aby sa dlh nenavyšoval. Celé stretnutie trvalo asi 5 minút, pred podpisom si zmluvu neprečítala. Vedela, o aký dlh sa jedná, nakoľko sa jednalo o čerpanie do mínusu približne 25.000 Sk. Pri podpise dohody však nevedela, že sa jedná o pristúpenie k dlhu. Dohodu podpisovala za manžela, pán H. jej nepovedal, že sa jedná o pristúpenie dlhu. Pred podpisom jej dohodu neumožnil prečítať, povedal, že sa ponáhľa. Žalovaný 1/ je živnostník, poberá príjem 800 až 900 eur mesačne v čistom. Na bývanie im vznikajú výdavky vo výške 125 mesačne na nájomné a 131 na elektriku. Ona pracuje len sezónne, dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Majú dve maloleté deti, na ktoré iné ako bežné výdavky nevznikajú. Taktiež majú dlhy v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni, v Providente. Spolu mesačné splátky predstavujú približne 400 eur. Majetok nevlastnia. Navrhla povoliť splácanie dlhu v splátkach po 20 až 30 eur mesačne.
Okrem výsluchu žalovanej 2/, súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru, oznámením o nastavení kontokorentného úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a. s. pre depozitné produkty, zmluvou o postúpení pohľadávok, vrátane prílohy k zmluve, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pokusom o zmier, potvrdením o poskytnutí flexikreditu, výpoveďou zmluvy o bežnom účte, výpisom z účtu žalovaného 1/, zistiac nasledovný skutkový stav:
Všeobecná úverová banka, a. s. uzatvorila dňa 8. 11. 2005 so žalovaným 1/ zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu, možnosť zriadenia a používania ďalších produktov a služieb flexiúčtu, najmä vydanie a používanie debetných platobných kariet, zriadenie a poskytovanie bankových služieb prostredníctvom vybraného kanála elektronických distribučných ciest, povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. K účtu si dojednali účastníci zmluvy aj vydanie medzinárodnej platobnej karty Visa electron, s denným limitom 15.000 Sk. Dňa 22. 3. 2006 požiadal žalovaný 1/ banku o poskytnutie
kontokorentného úveru - flexikreditu vo výške 27. 000 Sk. Dňa 22. 3. 2006 banka potvrdila žalovanému 1/ poskytnutie flexikreditu vo výške 27. 000 Sk, od 23. 3. 2006, so splatením poskytnutého limitu jeden krát za kalendárny rok. Podľa článku II. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, povolené prečerpanie predstavuje povolený debet, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte. Podľa III. ods. 29 všeobecných podmienok, VÚB, a. s. môže vypovedať zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená majiteľovi účtu. Podľa článku III. ods. 46 všeobecných podmienok, VÚB, a. s. je oprávnená na základe ňou stanovených kritérií zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie VÚB, a. s. poskytuje na obdobie 12 mesiacov. Toto obdobie začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. Podľa článku III. ods. 50 všeobecných podmienok, povolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou pre povolený debet, ktorej výšku môže VÚB, a. s. jednostranne meniť.
Dňa 16. 5. 2011 banka vypovedala zmluvu o bežnom účte, z dôvodu neuhradenia záväzku žalovaného 1/ z titulu nedodržania ustanovení zmluvy o bežnom účte a dodatku k zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru, s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená.
Dňa 8. 12. 2011 uzatvorila Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanému 1/ v celkovej výške 1.798,03 eura, pozostávajúca z istiny vo výške 1.678,01 eura a úroku z omeškania vo výške 120,02 eura. Ako úroková sadzba úroku z omeškania je uvedená sadzba 25 % ročne, dátum zaslania výpovede deň 16. 5. 2011, dátum vzniku posledného evidovaného prečerpania 30. 5. 2008.
Dňa 2. 7. 2012 podpísala žalovaná 2/ so žalobcom dohodu o pristúpení k záväzku a uznaní záväzku, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo 2076972956 v celkovej výške istiny 1.678,01 eura a nákladov na inkasné konanie 150 eur ako aj úroku z omeškania 25 % ročne zo sumy 1. 678,01 eura od 15. 11. 2011 do zaplatenia.
Pokusom o zmier zo dňa 28. 1. 2013 vyzval žalobca žalovaných na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1.880,83 eura.
Z výpisu z účtu žalovaného 1/ u právneho predchodcu žalobcu, súd zistil, že žalovaný 1/ sa dostal do debetu dňa 30. 5. 2007 (pokiaľ už bol v zápornom zostatku na účte aj v predchádzajúcom období, uvedený záporný zostatok vyrovnal, pričom ku dňu 28. 5. 2007 bol zostatok na účte + 12.346,89 Sk). Výška záporného zostatku na účte ku dňu 30. 5. 2007 predstavovala - 5.443,56 Sk, celková suma vkladov na účet žalovaného 1/ od uvedeného dátumu ku dňu výpovede zmluvy predstavovala 71.716,02 Sk, celková suma výberov 87.880,55 Sk, celková výška poplatkov za vedenie konta flexiúčet 785 Sk.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 3 ods. 6 zákona o SÚ, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že žalovaný 1/ a právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a. s.) uzavreli dňa 8. 11. 2005 zmluvu o bežnom účte. Na základe návrhu žalovaného 1/ zo dňa 22. 3. 2006, ktorý banka akceptovala dňa 22. 3. 2006, bol poskytnutý žalovanému 1/ kontokorentný úver vo výške 27.000 Sk. Žalovaný 1/ uzavretie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, ani výšku žalovanej istiny, v konaní nenamietal. Vzhľadom na charakter zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ a právnym predchodcom žalobcu, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na predmet a obsah zmluvy, o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Výška poskytnutého úveru predstavovala 27.000 Sk. V súlade s ustanovením § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na uzavretú zmluvu medzi žalovaným 1/ a právnym predchodcom žalobcu vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver formou preddavku na účet žalovaného 1/, ktorý čerpal prostredníctvom karty. Zmluva preto musela obsahovať, v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Vzhľadom na skutočnosť, že uzatvorená zmluva uvedený údaj neobsahovala, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, od spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je možné požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o poskytnutí kontokorentného úveru jednoznačne absentovali údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a o výške úroku, ktorého povinnosť platiť by mala zaťažovať žalovaného 1/. Keďže povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny (bez úroku) vo výške 653,31 eura, vychádzajúc z výpisu účtu žalovaného 1/ u právneho predchodcu žalobcu, podľa ktorého sa žalovaný 1/ dostal do nepretržitého záporného zostatku na účte dňa 30. 5. 2007, kedy bol záporný zostatok na účte v dôsledku výberu z automatu -5.443,56 Sk, ku ktorým súd pripočítal celkovú výšku výberov žalovaným 1/ v období do účinnosti výpovede zmluvy v sume 87.880,55 Sk a poplatkov za vedenie konta flexiúčet v sume 785 Sk (keďže medzi účastníkmi bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu pre žalovaného 1/ bežný účet viedol, pričom žalovaný 1/ sa v zmluve o bežnom účte na úhradu poplatkov za vedenie účtu vo výške uvedenej v cenníku zaviazal), a to 7 krát po 47 Sk, a 8 krát po 57 Sk, čo spolu činí -94.109,11 Sk, od ktorých súd odpočítal celkovú výšku vkladov na účet v sume 71.716,02 Sk, čo činí 22.393,09 Sk, t. j. 743,31 eura. Od uvedenej sumy súd odpočítal výšku úhrad zaplatených po postúpení pohľadávky dňa 2. 8. 2012 vo výške 40 eur a dňa 1. 10. 2012 vo výške 50 eur. V zostávajúcej časti uplatnenej sumy súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Nakoľko žalovaný 1/ sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 743,31 eura (dlžnej istiny ku dňu zániku zmluvy) od 4. 8. 2011 (v súlade s vyčíslením úroku z omeškania žalobcom v doplnení žaloby, keďže súd mal preukázané, že účinnosť výpovede nastala k 30. 6. 2011, t. j. ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, pričom súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku) do 8. 12. 2011 (v súlade s doplnením žaloby), a to v sadzbe 9,25 % ročne, t. j. vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, čo predstavuje 23,92 eura, zo sumy 743,31 eura od 9. 12. 2011 do 2. 8. 2012, čo činí 44,83 eura (prihliadajúc k čiastočnej úhrade dňa 2. 8. 2012 vo výške 40 eur), zo sumy 703,31 eura od 3. 8. 2012 do 1. 10. 2012, čo činí 10,69 eura (prihliadajúc k čiastočnej úhrade vo výške 50 eur dňa 1. 10. 2012), spolu vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 4. 8. 2011 do 1. 10. 2012 v sume 79,44 eura a zo sumy 653,31 eura od 2. 10. 2012 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 8. 12. 2011 medzi žalobcom ako postupníkom a Všeobecnou úverovou bankou, a. s. ako postupcom, predmetom ktorej, okrem iného, bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žalovanému 1/ povolil zaplatiť priznanú sumu s príslušenstvom v splátkach, vo výške 30 eur mesačne, nakoľko mal za to, že prihliadajúc k výške priznanej sumy, výške navrhnutej splátky, osobe žalobcu a žalovaného 1/ a výške jeho príjmov a výdavkov, kde len výška splátok ďalších dlhov činí približne 400 eur mesačne a výdavkov na bývanie 256 eur mesačne, pri existencii vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom, sú uvedené splátky primerané a povolením splátok nedôjde k neprimeranému ohrozeniu práva žalobcu.
Súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobca si svoj nárok voči žalovanej 2/ uplatnil z dôvodu tvrdeného pristúpenia k záväzku žalovaného 1/, na základe dohody, uzavretej dňa 2. 7. 2012. Z vykonaného dokazovania však mal súd preukázané, že dohoda o pristúpení k záväzku, uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 2/ dňa 2. 7. 2012, je absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti vôle, musí byť vôľa skutočne daná, vážna, bezomylná a slobodná. Existencia (danosť) vôle je základnou náležitosťou vôle v rámci posudzovania platnosti právneho úkonu. Bez toho, aby vôľa bola daná, aby skutočne existovala, právny úkon nevznikne. Jedným z najčastejších právnych úkonov je zmluva, ktorá predstavuje právny úkon vznikajúci na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Obsahom zmluvy sú práva a povinnosti. Na platnosť zmluvy, z hľadiska jej obsahu, je nevyhnutné, aby obsahovala podstatné náležitosti, bez ktorých vzniknúť nemôže. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pristúpení k záväzku je dojednanie zmluvných strán o povinnosti pristupujúceho dlžníka splniť za dlžníka jeho peňažný dlh voči veriteľovi. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou 2/ došlo k platnému uzatvoreniu dohody o pristúpení k záväzku žalovaného 1/, nakoľko u žalovanej 2/ nebola daná vôľa smerujúca k uzatvoreniu dohody o pristúpení k záväzku žalovaného 1/. Z výpovede žalovanej 2/ vyplynulo, že jej voľou nebolo prevziať na seba povinnosť zaplatiť za žalovaného 1/ jeho záväzok zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru. Žalovaná 2/ síce mala vedomosť o existencii uvedeného záväzku, pri podpise zmluvy jej však osobou poverenou konať v mene žalobcu nebolo vysvetlené, že podpisuje zmluvu o pristúpení k záväzku. Zmluva jej bola predložená len ako splátkový kalendár, pričom jej bolo vysvetlené, že túto zmluvu podpisuje za žalovaného 1/. Osobou poverenou žalobcom jej bolo tvrdené, že sa jedná o dohodu, podľa ktorej nebudú musieť dlh zaplatiť naraz, ale v splátkach. Pred podpisom zmluvy jej nebolo umožnené zmluvu si prečítať.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V súlade s zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniklo žalovanej 2/, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, právo na náhradu trov konania. Žalovanému 1/, ktorý bol v konaní úspešnejší, vzniklo právo na náhradu trov konania v pomernej časti v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.