Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sd-2-2014.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa S. M., r.č. XX XX XX/XXX, trvale bytom XX. A. X, XXX XX S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 16. decembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 16. decembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 26. novembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 26. novembra 2010.
Výrok rozhodnutia odôvodňovala odporkyňa poukazom na žiadosť navrhovateľa, ktorou žiadal priznanie starobného dôchodku od 26. novembra 2010 a zároveň citovala ustanovenie § 274 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom poukázala na aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozsudok v obdobných veciach a to rozsudok NS SR sp. zn. 7 So 138/2011 z 15. augusta 2012. Vychádzajúc z právneho názoru NS SR pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu do I. kategórii funkcií vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré následne citovala.
Pretože navrhovateľ nezískal najmenej 25 rokov zamestnania v službe, ale získal najmenej 20 rokov v I. kategórii, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) citovaného zákona dňa 15. novembra 2001. Ďalej odporkyňa poukázala na to, že z obsahu spisového materiálu, najme z potvrdenia GR Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia zboru Bratislava zo dňa 03. septembra 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01. decembra 2001 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 01. júla 2012 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 2 zákona.
Na vznik nároku na starobný dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba civilného zamestnania ako i doba služobného pomeru, t.j. základná vojenská služba v období 03. októbra 1967 do 01. októbra 1969 v I. kategórií funkcií, služobný pomer príslušníka zboru väzenskej a justične stráže
od 01. novembra 1969 do 30. apríla 1999 v I. kategórií funkcií. To znamená, že podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR Zboru väzenskej a justičnej stráže. Starobný dôchodok je vyplácaný týmto generálnym riaditeľstvom sa považuje sa za výsluhový dôchodok, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 01. decembru 2001 splnil všetky zákonné podmienky. Ďalej odporkyňa dôvodila tým, že nakoľko bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a na určenie sumy tohto dôchodku boli zohľadnené zaradené doby služby v I. kategórii a tiež boli započítané aj doby zamestnania získané po všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku s použitím § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. odporkyňa zamietla. Odkázala navrhovateľa v súlade s § 67 ods. 3 zákona č. 519/2007 Z.z. požiadať o zvýšenie už priznaného starobného dôchodku vyplácaného GR Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Starobný dôchodok v takom prípade zvýši Ministerstvo vnútra SR po prevedení poistného na starobného poistenie od Sociálnej poisťovne na žiadosť útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra v Bratislave.
Včas podaným opravným prostriedkom - návrhom na preskúmanie rozhodnutia sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia z dôvodu, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v rozhodnutí a ako poberateľ výsluhového dôchodku zo zákona splnil podmienky najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií a podľa jeho názoru splnil tak aj podmienke 55 rokov veku, čím splnil podmienku na priznanie starobného dôchodku.
Na pojednávaní pred súdom navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na preskúmanie a uviedol, že aj iní kolegovia, ktorí poberajú uvedené výsluhové dôchodky, majú odrobené približne toľko rokov ako on, pričom im bol prisúdený starobný dôchodok a jemu nie. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
K veci sa písomným stanoviskom zo dňa 07. februára 2014 vyjadrila odporkyňa, pričom poukázala na rozhodnutie a dôvody, ktoré uviedla v tomto rozhodnutí, ako aj na vyslovený názor NS SR v obdobnej veci 9 So 129/2010, ako aj 7 So 24/2011. Na základe uvedeného žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Poverený zástupca odporkyne na pojednávaní s poukazom na písomné vyjadrenie, na ktorom zotrval navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť z dôvodu, že u navrhovateľa, ktorý má priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktorý platil do 31. decembra 2003 neboli splnené podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení, pritom poukázal opätovne na rozhodnutia NS SR a to konkrétne rozsudku 9 So 129/2010 a 7 So 24/2011.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v návrhu na preskúmanie, ako aj konanie ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný a preto rozhodnutie napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že v konaní existuje taká vada, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutia.
Ako vyplýva z dávkového spisu, navrhovateľ žiadosťou zo dňa 26. novembra 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 26. novembra 2010.
Na základe uvedenej žiadosti bolo vydané predmetné rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté návrhom na preskúmanie zo dňa 16. decembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bola zamietnutá predmetné žiadosť.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok 01. decembra 2011, odporkyňa posudzovala nárok na starobný dôchodok s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. , podľa ktorých ustanovení bol priznaný navrhovateľovi starobný dôchodok.
Z ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Citované prechodné ustanovenie umožňuje hodnotenie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa predchádzajúcej právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003, to znamená podľa zákona č. 100/1988 Zb.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
e) 60 rokov.
V zmysle § 174 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Ako vyplýva z obsahu dávkového spisu navrhovateľovi bol priznaný od 01. decembra 2001 starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa považuje od 01. júla 2002 podľa § 125 ods. 2 citovaného zákona za výsluhový dôchodok.
Ako vyplýva z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Bratislava, Úrad sociálneho zabezpečenia zboru z 03. septembra 2013 pre výšku a nárok starobného dôchodku bola navrhovateľovi započítaná doba civilného zamestnania ako aj doba služobného pomeru, ktorá je uvedená na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia s vyznačením kategórii funkcií.
Pokiaľ odporkyňa jednak v samotnom napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení zo 07. februára 2014 tvrdí, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľ ku dňu 26. novembra 2010 nemá, súd je opačného názoru a vychádza z právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne 9 So 138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v konaní pokiaľ bolo preukázané, že navrhovateľ odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, resp. do I. kategórií funkcií a preto sa na neho vzťahuje ustanovenie § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. To znamená, že ak vo zvýhodnenom zaradení zamestnaní so zvýhodnenej pracovnej kategórie splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55-ho roku veku, potom v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má nárok na skorší odchod do dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok a vek 55 rokov dosiahol až za účinnosti Zákona o sociálnom poistení.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ pritom súčasne splnil aj podmienku viac ako 10 rokov dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní a splnil tak všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 v spojení s ustanovením § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ako aj § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení. Pokiaľ teda splnil navrhovateľ vyššie uvedené podmienky, bolo povinnosťou zo strany odporkyne vykonať výpočet starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení nižšej doby poistenia doby vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doba poistenia poistenca stratila a nebola by v žiadnom zo systémov zohľadnená, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.
Pokiaľ odporkyňa dôvodí tým, že bol navrhovateľovi vypočítaný teda priznaný starobný dôchodok, v ktorom mu boli zohľadnené všetky doby poistenia tak v osobitnom systéme, ako aj vo všeobecnom systéme, bolo potrebné zo strany odporkyne pristúpiť k samotnému výpočtu výšky starobného dôchodku s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. ako aj podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Z uvedených dôvodov preto Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 16. decembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX 0 z dôvodu, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá spôsobila nezákonnosť samotného rozhodnutia a preto zrušil rozhodnutie odporkyne podľa § 2501j ods. 2 písm. e) O.s.p.
V ďalšom konaní je odporkyňa povinná posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok zo dňa 26. novembra 2013 a to od 26. novembra 2010 po zohľadnení civilného zamestnania a určiť jeho výšku po vykonaní výpočtu dôchodku zodpovedajúcemu dobe zabezpečenia ( poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ). V tejto súvislosti je potrebné opätovne poukázať na aplikáciu rozsudku NS SR pod sp. zn. 7 So 138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je potrebné dať dôraz na to, že navrhovateľovi bol od 26. novembra 2010 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia ( poistenia ) má charakter dávky v starobe, preto odporkyňa musí postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 122 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby profesionálneho vojaka, resp. príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže, prípadne policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.
V ďalšom konaní je odporkyňa povinná riadiť sa nielen právnym názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovení § 250l ods. 2 O.s.p. pretože navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.