Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-349-2013.pdf
PDF · 81.08 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/349/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale B., Q. XX, t.č. B., O. XX, proti odporkyni T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XX, zastúpenej Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou, Riečna 2, Bratislava, o rozvod manželstva a iné, takto
rozhodol:
Súd návrh v časti rozvodu manželstva z a m i e t a.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 31.12.2013 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a ďalej jej žiadal zrušiť právo užívania bytu na Q. XX V. B.. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Pred začatím konania vo veci samej, teda pred prednesením návrhu, navrhovateľ svoj návrh zobral čiastočne späť, a to v časti zrušenia práva odporkyni užívať byť na Q. XX V. B..
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. veta prvá O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvaztím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd nezisťoval súhlas odporkyne s čiastočným späťvzatím návrhu, nakoľko jej nesúhlas by bol podľa § 96 ods. 3 O.s.p. neúčinný.
Keďže navrhovateľ vzal čiastočne návrh späť, súd v tejto časti v súlade s vyššie cit. ust. § 96 O.s.p., konanie zastavil.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, uviedla, že má k navrhovateľovi citový vzťah. Mala záujme na obnovení spolužitia a záchranu manželstva.
Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom, čestným prehlásením navrhovateľa zo dňa 19.12.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
Manželia manželstvo uzavreli 22.08.2009, u navrhovateľa sa jedná o prvé manželstvo, u odporkyne o manželstvo druhé, obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR, obaja dosiahli stredné odborné vzdelanie (bez maturity), nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, posledné spoločné bydlisko mali v B., Q. XX, čím je daná výlučná príslušnosť tunajšieho súd na prejednanie veci a rozhodnutie v nej (§ 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.).
Účastníci konania sa zoznámili v r. 2005, teda v čase, keď odporkyňa bola ešte vydatá. Začali spolu žiť a manželstvo uzatvorili v r. 2009. Bytovú situáciu mali vyriešenú, bývali v byte na Q. XX V. B., ktorého vlastníkom je navrhovateľ. Podľa odporkyne vzťahy mali ako pred manželstvom, tak aj po uzatvorení manželstva harmonické, láskyplné. Podľa navrhovateľa manželstvo neuzavrel z lásky, pričom ale uviedol, že intímne styky mali pravidelne, raz za 14 dní s tým, že asi v máji 2013 si uvedomil, že k odporkyne už nemá citový vzťah. Z uvedeného je zrejmé, že citový vzťah medzi účastníkmi konania nemusel existovať, minimálne do mája 2013.
Z čestného prehlásenia navrhovateľa súd zistil, že od 24.10.2013 nežije v spoločnej domácnosti navrhovateľa s manželkou v byte na Q.Á. XX V. B..
Dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa sa skutočne v októbri 2013 z bytu na Q. XX V. B. odsťahovala k sovej dcére pre nezhody s manželom.
Podľa odporkyne nezhody v manželstve súviseli s vplyvom matky navrhovateľa na jeho osobu.
Odporkyňa sa do bytu vrátila 19.11.2013 s tým, že navrhovateľ sa z bytu odsťahoval, t.č. sa zdržuje na adrese O. XX V. B..
Obaja účastníci potvrdili, že dňa 03.01.2014 (návrh na súd bol podaný 31.12.2013) mali v byte na Q. XX V. B. pohlavný styk, po tom ako navrhovateľ prešiel do bytu za odporkyňou.
Odporkyňa pred súdom jednoznačne vyhlásila, že má k navrhovateľovi citový vzťah, manželstvo chce zachrániť podľa jej názoru je navrhovateľ pred vplyvom svojej matky a má aj určité psychické problémy.
Navrhovateľ trval na tom, že chce žiť sám, zmenil sa jeho vzťah k ženám, nebránil sa tomu, aby vyhľadal odborníka, resp. psychológa.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravotné rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujme maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru súdu jednoznačne preukázané, že návrh na rozvod manželstva zo strany navrhovateľ bol podaný predčasne. Súd podľa cit. ust. Zákona o rodine môže manželstvo rozviesť len vtedy, keď vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj účel a nie je možné ho zachrániť.
Ustanovenie § 18 Zákona o rodine hovorí o tom, aké funkcie má manželstvo plniť.
Medzi dôležité funkcie patrí funkcia ekonomická a aj funkcia sexuálna.
Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že účastníci konania prestali viesť spoločnú domácnosť (teda prestali spoločne hospodáriť) od 24.10.2013, teda asi 2 mesiace pred podaním návrhu, funkcia sexuálna dokonca medzi účastníkmi fungovala ešte aj po podaní návrhu, keďže posledný pohlavný styk mali 03.01.2014.
Podľa názoru súdu trvalý a vážny rozvrat v manželstve v tomto prípade nebol preukázaný, pretože manželia prestali viesť spoločnú domácnosť krátkou pred podaním návrhu a intímne sa stýkali aj po podaní návrhu.
Podľa názoru súdu funkcie vyplývajúce z § 18 Zákona o rodine je potrebné, aby tieto nefungovali dlhší čas pred podaním návrhu na súd, aby bol možné zo strany súdu konštatovať, že manželstvo je trvale a vážne rozvrátené a to minimálne 6 mesiacov.
Z uvedených dôvodov súd návrh ako predčasne podaný zamietol.
O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).