Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/111/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci navrhovateľky: P. W., T.. N., N.. XX.XX.XXXX, bytom Č. T., XXX, zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti odporcovi: D. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom X., M. L.. XXa, V. T., Y. V., o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej F. W., N.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 01.05.2010 pred Matričným úradom Obce A. r o z v á d z a .

Súd maloletú F. W., N.. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný platiť na výživu mal. F. sumu 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd upravuje styk otca s mal. F. nasledovne: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň roka od soboty od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. Matka je povinná dieťa na styk v stanovenom čase pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska dieťaťa, otec je povinný v stanovenom čase dieťa matke v mieste bydliska dieťaťa vrátiť. Rodičia sú povinní v prípade, že sa nemôže z vážnych dôvodov styk uskutočniť, o tomto dôvode navzájom sa informovať najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu 66 eur na súdnom poplatku, do 3 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 14.11.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že odporca nadviazal na jeseň 2012 mimomanželský vzťah a v júni 2013 opustil spoločnú domácnosť. V októbri 2013 odporca prejavil záujem o obnovu manželského spolužitia s tým, že si zabezpečia nové bývanie, navrhovateľka však následne zistila, že odporca mimomanželský vzťah neukončil, neprispieval finančne na potreby rodiny. Pre ľahkovážny a nezodpovedný prístup k rodine a dieťaťu navrhovateľka prestala odporcovi dôverovať. Ich manželstvo je vážne a trvalo narušené. Z manželstva pochádza jedno dieťa, ešte maloleté. Dieťa navrhla navrhovateľka zveriť do jej starostlivosti a odporcovi určiť vyživovaciu povinnosť v sume 100 eur mesačne. Úpravu rozsahu styku otca s dieťaťom navrhla na jeden deň každý druhý víkend od 9.00 h do 18.00 h.

Odporca sa k návrhu na rozvod vyjadril s tým, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Súhlasil s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do starostlivosti matke, výživné navrhol určiť mu sumou 60 eur mesačne. Navrhol aj úpravu rozsahu jeho styku s dieťaťom tak, aby sa mohol s dieťaťom stýkať od piatku do nedele každý druhý víkend.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -20 zo dňa 15.10.2013 (právoplatne dňom 20.11.2013) bol upravený výkon práva povinností rodičov k maloletej na čas pred rozvodom tak, že súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke (navrhovateľke) a otec (odporca) sa zaviazal platiť na výživu dieťaťa 60 eur mesačne. Styk otca s dieťaťom upravený nebol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi k rozvratu manželstva uviedla, že po tom, keď opustil odporca spoločnú domácnosť pre inú ženu, na iniciatívu odporcu začala zvažovať obnovu manželského spolužitia, zistila však, že jeho mimomanželský vzťah naďalej trvá. Ich manželstvo je nefunkčné.

Odporca sa vo svojej výpovedi k dôvodom rozvratu ich manželstva vyjadril s tým, že manželstvo sa narušilo pre výbušnú povahu navrhovateľky, jej hádky a výstupy sa začali stupňovať už pred dva a pol rokom. Podozrieval ju z nevery. Opustenie spoločnej domácnosti preto zvažoval už skôr. Tri mesiace žil s inou ženou. Nemá už záujem na obnove manželského spolužitia.

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. ( o rodine)

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zák. o rodine)

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému názorovými nezhodami a nedostatočnou vzájomnou komunikáciou medzi manželmi, neverou odporcu a následným vzájomným citovým odcudzením. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, pričom vzhľadom na vyjadrenia manželov nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže manželstvo nie je po žiadnej stránke funkčné už dlhší čas, čím sa rozvrat prehlbuje, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 ods. 1, 3, 4, 5 zákona o rodine)

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)

Matka mal. dieťaťa (navrhovateľka) je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, príjem má z rodičovského príspevku, poberá prídavok na dieťa. Je nemajetná, s dieťaťom býva u svojich rodičov. Zvýšené výdavky (mimo bežných) na starostlivosť o dieťa nemá. Matka nesúhlasila s rozsahom styku navrhovaným otcom s tým, že dieťa je silno citovo viazané na matku, navyše začne chodiť do škôlky, pričom otec má takú prácu, kvôli ktorej ho môže zamestnávateľ kedykoľvek povolať. Navrhla, aby dieťa prespávalo u otca až po dosiahnutí troch rokov veku. Potvrdila, že je príjmy ani majetkové pomery sa od predchádzajúcej úpravy výživného nezmenili.

Otec mal. dieťaťa (odporca) vykázal príjem zo zamestnania za rok 2013 v priemere 128.785,75 HUF, teda 433,56 eur mesačne (pri kurze 1 EURO : 297,04 HUF ku dňu 31.12.2013). Vlastní dom darovaný mu matkou asi pred 10 rokmi, je prázdny, ale obývateľný,

vzdialený približne 300 km, podľa jeho výpovede je ponúknutý na predaj už 12 rokov. Býva v podnájme, v priebehu 1 až 2 mesiacov mieni kúpiť na úver byt. Počas doby, čo by bolo dieťa uňho, sa s dieťaťom chce zdržiavať u svojej známej v jej dvojizbovom byte, kde má pre seba a dieťa vyhradenú jednu izbu. K otázke jeho pracovnej pohotovosti uviedol, že má možnosť u zamestnávateľa zabezpečiť, aby v čase pobytu dieťaťa uňho nemusel nastúpiť do práce. Spoločne so svojou sestrou vlastní osobné vozidlo Y. P., užíva ho odporca. Jeho zárobkové ani majetkové pomery sa od ostatnej úpravy výživného nezmenili.

Kolízny opatrovník maloletej navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, určiť otcovi výživné podľa zárobkových možností a schopností rodičov a upraviť styk podľa návrhu matky. Podľa správy zo šetrenia výchovného prostredia z 07.01.2014 má matka vytvorené predpoklady na sústavnú a dôslednú starostlivosť o dieťa.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod, vzhľadom aj na súhlas otca a kolízneho opatrovníka nezveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o ňu riadne stará, aj pre čas po rozvode. Výšku výživného otcovi súd určil v súlade s predchádzajúcou platnou súdnou úpravou výšky výživného (spred troch mesiacov), nakoľko v tomto smere sa nijako nezmenila dôkazná situácia ani nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu.

K úprave rozsahu styku súd uvádza, že dieťa je vo veku, kedy je schopné zvládnuť pobyt aj u otca s prespatím, podľa názoru súdu nie je potrebné čakať v danom prípade na čas, kedy dosiahne vek tri roky (o tri mesiace). To, že je silno citovo viazané na matku je prirodzené, veď je v jej celodennej starostlivosti, čo však neznamená, že otec nie je schopný sa o dieťa postarať. Obaja rodičia majú právo sa spolupodieľať na výchove dieťaťa tak, aby nebolo ohrozené jeho zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj a v rovnakej miere a rovnakej intenzite má právo na jeho výchove sa spolupodieľať aj otec. Dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov a na vytvorenie pokojného a nerušeného prostredia. Práve vzhľadom na vek dieťaťa je žiaduci intenzívny styk otca s dieťaťom, prospešný pre vytvorenie a prehlbovanie vzájomnej citovej väzby, preto má súd za to, že návrh otca k rozsahu styku aj počas noci je dôvodný a preto mu súd vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).