Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-314-2013.pdf
PDF · 80.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/314/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. Ž.O., Q. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 88,51 Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2013 domáha proti odporkyni o zaplatenie sumy vo výške 88,51 Eur s príslušenstvom. Tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou zmluvu o úvere, pričom odporkyňa nedodržala zmluvne dohodnuté podmienky a úver nesplatila riadne a včas.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1000 €, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Predmet konania nedosahuje sumu 1000 Eur, preto ide o drobný spor a súd postupom podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených navrhovateľom a to: Žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - fexidebetu ( č.l. 4), všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa ( č.l. 5), zmluvou o postúpení pohľadávok ( č.l.14), pokusom o zmier ( č.l. 25) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Podľa udania navrhovateľa, právny predchodca navrhovateľa (VÚB banka a.s.) a odporkyňa uzavreli dňa 15.06.2007 písomnú úverovú zmluvu, na základe ktorej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov a podmienky splácania sú uvedené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa tvrdenia navrhovateľa, zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa udania navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavoval dlh odporkyne sumu vo výške 88,51 Eur.
Podľa ust. § 879l Obč. zák. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 1 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme.
Podľa ust. § 3 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Podľa ust. § 3 odsek 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1/ zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Právny predchodca navrhovateľa vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré mal v obchodnom registri zapísané ako predmet obchodnej činnosti, čo je skutočnosť známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri.
Odporkyňa vystupuje ako fyzická soba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch, a tiež zákona o ochrane spotrebiteľa pretože nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto okolnosť z pripojenej Žiadosti ( č.l. 4) nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporkyne nepreukázal žiadnymi dôkazmi.
Navrhovateľ tvrdí, že medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky a teda je platná, pričom obsahuje aj všetky náležitosti podľa zák. o spotrebiteľských úveroch. Pri posúdení platnosti navrhovateľom tvrdenej úverovej zmluvy dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola platne uzavretá písomná zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ predložil súdu žiadosť odporkyne o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 15.06.2007, ktorá žiadosť však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nie je z nej zrejmé, či a v akej výške bol odporkyni poskytnutý úver, nie je z nej zrejmá výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov, prípadne poplatkov, nie je zrejmá ani výška úrokovej sadzby. Navrhovateľ ďalej neuviedol koľko splátok odporkyňa zaplatila, vrátila navrhovateľovi. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, z ktorých by bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni kontokorentný úver a v akej výške.
Navrhovateľ súdu nepredložil žiadnu takú písomnosť, z ktorej by jednoznačne nad všetky pochybnosti vyplývalo, že ide o písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by bolo jednoznačne zrejmé a nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli písomnú úverovú zmluvu.
V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (pozri § 101 ods. 1 OSP) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (pozri § 120 ods. 1 OSP). Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie sumy z titulu zmluvy o úvere má navrhovateľ bremeno tvrdenia, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o kontokorentnom úvere a že odporkyňa úver riadne a včas nesplácala. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu, súd návrh navrhovateľa posúdil v celom rozsahu ako nedôvodný a zamietol ho.
V konaní mala plný úspech odporkyňa, nakoľko návrh navrhovateľa bol zamietnutý, avšak z obsahu spisu nevyplýva, že by odporkyni nejaké trovy vznikli a trovy konania si ani nevyčíslila, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 2 O.s.p., tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).