Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-17-2013.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., P. XXXX/XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, Advokátska kancelária so sídlom Piešťany, M. Waltariho 7 proti odporkyni: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., P. XXX/X, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa a zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určená Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 27P 412/1993-40 zo dňa 18.01.1996 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 11Co 154/1996-55 zo dňa 31.05.1996 počnúc dňom 01.07.2012.
Návrh odporkyne na zvýšenie výživného sa z a m i e t a.
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2013 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na plnoletú dcéru, nakoľko táto ukončila štúdium na Strednom odbornom učilišti vo Vrbovom v júni 2012 a podľa jeho vedomosti pracuje na dohodu, je teda schopná sa sama živiť.
Odporkyňa s návrhom v celom rozsahu nesúhlasila a žiadala súd, aby zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný a zaviazal navrhovateľa na platenie zvýšeného výživného vo výške 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 01.05.2013.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s lustráciami v Sociálnej poisťovni, správou Sociálnej poisťovne, správou príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. 27P/412/93-40 zo dňa 18.01.1996 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 11Co/154/96-55 zo dňa 31.05.1996 a zistil tento skutkový stav veci:
Naposledy bolo o výživnom rozhodované Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. 27P/412/93-40 zo dňa 18.01.1996 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 11Co/154/96-55 zo dňa 31.05.1996, ktorým bolo výživné navrhovateľa na odporkyňu zvýšené zo sumy 600,- Sk na sumu 1.100,- Sk mesačne, ktoré bol navrhovateľ povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky odporkyne.
V návrhu doručenom súdu dňa 31.01.2013 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, a to z dôvodu, že odporkyňa ukončila štúdium na Strednom odbornom učilišti vo Vrbovom v júni 2012 a v čase podania návrhu mal navrhovateľ vedomosť o tom, že odporkyňa pracuje na dohodu.
Výsluchom odporkyne súd zistil, že odporkyňa ukončila štúdium na Strednom odbornom učilišti vo Vrbovom v júni roku 2012, v odbore vlasová kozmetika a od 28.08.2012 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, pričom sa o prácu aktívne zaujíma, avšak doposiaľ sa jej nepodarilo nájsť si zamestnanie, pretože kaderníčky bez praxe neprijímajú a ako absolventke jej doposiaľ nebola ponúknutá žiadna práca. Pokúšala sa o štúdium na vysokej škole, čo sa jej však nepodarilo. Nemá stálu prácu s pravidelným príjmom, pracuje iba na dohodu s mesačným príjmom netto 21 eur. Matka odporkyne, s ktorou žije v spoločnej domácnosti má zdravotné problémy, bola hospitalizovaná v Pezinku, poberá sociálne dávky v sume 171,79 eur, pričom ide o jediný príjem do domácnosti a tento nepostačuje ani na výdavky domácnosti. Pomáha im aj stará matka.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že postoj odporkyne považuje za nemorálny, nakoľko ide o zdravú mladú ženu, schopnú si svoj príjem zabezpečiť a postarať sa o seba, namiesto toho sa necháva živiť svojou chorou matkou a starou matkou. Jej požiadavku na výživné považuje za nezákonnú a nemôže sa spoliehať, že ju bude navrhovateľ donekonečna živiť, keď je mladá a zdravá a dokáže si zarobiť. Možností na zamestnanie v tomto regióne je dosť, treba len chcieť a pracovať možno aj v inom odbore, v akom má kvalifikáciu.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava bolo zistené, že Rozsudkom Okresného súdu v Trnave č. 27P/412/93-40 zo dňa 18.01.1996 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 11Co/154/96-55 zo dňa 31.05.1996 bolo navrhovateľovi zvýšené výživné na odporkyňu zo sumy 600,- Sk na sumu 1.100,- Sk mesačne.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany potvrdil, že odporkyňa je v súčasnosti vedená ako uchádzačka o zamestnanie v evidencii ÚPSVaR Piešťany od 28.08.2012 a evidencia trvá a doposiaľ nepoberala ani nepoberá dávku v hmotnej núdzi alebo inú dávku z odboru sociálnych vecí a rodiny.
Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa odseku 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 prvé dve vety Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa odseku 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá dovtedy, kým deti ( aj po dosiahnutí plnoletosti ) nie sú schopné samy sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa však, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba však vychádzať z
konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, bude náročnejšie ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z týchto foriem predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Súd sa pri posudzovaní návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni riadil jednak vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine a súčasne sa oprel aj o nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13.03.2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12 (prvá časť), podľa ktorého: „ Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 Zákona o rodine) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v to zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.“
Vychádzajúc z uvedeného ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Súd mal jednoznačne preukázané, že odporkyňa ukončila štúdium na Strednom odbornom učilišti vo Vrbovom v júni 2012, pričom v štúdiu ďalej nepokračovala, čo sama potvrdila. V súčasnej dobe aj podľa správy príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a to od 28.02.2012. Je teda zrejmé, že základný predpoklad trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni, a to príprava na budúce povolanie, v danom prípade absentuje. Tvrdenie odporkyne, že sa pokúša o štúdium na vysokej škole nie je okolnosťou odôvodňujúcou trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej a svoju objektívnu nemožnosť živiť sa samostatne nijako súdu nepreukázala. Zdravotný stav odporkyne podľa jej vlastného vyjadrenia je dobrý, nič jej teda nebráni v tom, aby si našla zamestnanie za účelom uspokojovania svojich potrieb, hoci aj v inom odbore na aký ma kvalifikáciu.
S poukazom na vyššie uvedené súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a návrh odporkyne na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, hoci mal vo veci plný úspech, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).