Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-378-2012.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/378/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O., D. XXX/XX, zastúpená JUDr. Alojzom Žitníkom, advokátom AK Lánska 935/31, Považská Bystrica proti odporcovi : B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, G., zastúpený JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom AK Dubnica nad Váhom, Centrum I 57/132, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. septembra 2012, č.k. 8C/166/2009-290 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. októbra 2012, č.k. 8C/166/2009-291, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd vyporiadal majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva odporcu pripadajú hnuteľné veci: skriňa, komoda, písací stôl - všetko v detskej izbe, manželská posteľ, skriňa v podkroví, komoda v podkroví väčšia, komoda v podkroví menšia, stolík v podkroví, všetko v hodnote 1.418,86 Eur, práčka Whirpool AWG 334-800, LCD televízor 42 LG 5000, chladnička Whirpool, všetko v hodnote 580 Eur a ostatné hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 200 Eur, a to vázy, dekoračné kvety, posteľné obliečky, rohová sedačka, lavica a pod., ktoré neboli predmetom znaleckého ocenenia a tiež kosačka, krovinorez, vŕtačka, motorová píla zn. Husquarna spolu v zostatkovej hodnote 200 Eur, teda hnuteľné veci v hodnote 2.398,86 Eur. Určil hodnotu investícií do rekonštrukcie rodinného domu súp. č. XXXX D. G., ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu a ktoré boli vynaložené počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM sumou 40.510,72 Eur. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu z majetku v BSM sumu 6.962,64 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplynulo, že za trvania manželstva účastníci konania nadobudli veci a hodnoty tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Hodnotu hnuteľných vecí stanovil na základe znaleckého posudku č. 3/2002 zo dňa 02.04.2012 vypracovaného znalcom Ing. Lovíškom a znaleckého posudku č. 15/2012 zo dňa 13.04.2012 vypracovaného znalcom JUDr. Ing. Plačkom, ktorí hnuteľné veci ocenili sumou 1.998,86 Eur. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k zničeniu a poškodeniu hnuteľných vecí v dome odporcu, ktoré patrili do BSM ustálil, že pokiaľ sa účastníci konania zhodli na tom, že hnuteľné veci, ktoré patrili do BSM a neboli predmetom znaleckého oceňovania, majú spolu hodnotu 400 Eur, tieto veci nebude
potrebné vydávať, pretože všetky veci sa nachádzali v dome a navrhovateľka si ich nenárokuje. Všetky hnuteľné veci súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti súd zistil, že všetky nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľka v návrhu radila do BSM, sú vo výlučnom vlastníctve odporcu a tieto boli nadobudnuté ešte pred uzavretím manželstva, rovnako ako osobné motorové vozidlá a prívesný vozík. Keďže počas trvania manželstva došlo k rekonštrukcii rodinného domu, patriaceho vlastnícky odporcovi, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Lejčíkom. Po obhliadke na mieste samom, odsúhlasení rozsahu investícií s účastníkmi s prihliadnutím na výpovede svedkov a predložené doklady o investíciách znalec vypracoval znalecký posudok č. 25/2012, v ktorom určil rozsah investícií vložených za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do nehnuteľností odporcu vo výške 40.510,72 Eur bez DPH, ktoré predstavujú investície na rodinnom dome, príslušenstve rodinného domu, oporných múroch a garáží. Keďže navrhovateľka v návrhu tvrdila, že počas trvania manželstva si spoločne zobrali od Slovenskej sporiteľne úver vo výške 63.069 Eur a tiež kontokorentné úvery od VÚB, každý vo výške 16.597 Eur, súd dopytom na VÚB a ČSOB preveroval tvrdené skutočnosti a zistil, že v uvedených bankách účastníci konania ako ich klienti nečerpali žiaden úver. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava súdu oznámila, že odporcovi bol v roku 2001 poskytnutý spotrebný úver, v roku 1987 mladomanželská pôžička a 12.01.2005 si účastníci konania zobrali spotrebný úver, ktorého zostatok ku dňu rozvodu manželstva bol na istine 56.552,82 Eur, úroky 230,02 Eur a úroky z omeškania 0,055 Eur. Uvedený úver bol bezhotovostne v plnej výške zaplatený odporcom po rozvode manželstva dňa 30.06.2009 z úveru, ktorý bol uvedenou bankou poskytnutý odporcovi po rozvode manželstva vo výške 126.000 Eur a z ktorého od uvedenej doby odporca poukazuje splátky Slovenskej sporiteľni. Pri tomto úvere súd uviedol, že tento nie je možné radiť do BSM, pretože sa jedná o úver, na ktorom je výlučným dlžníkom odporca. Ďalej konštatoval, že pokiaľ navrhovateľka žiadala vyplatiť aj podiel z obchodných spoločností, dospel k záveru, že obchodné spoločnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva, a to ani majetok v nich, či obchodný podiel, pretože tieto boli založené dávno pred uzavretím manželstva a na ich založenie ani v jednom prípade neboli vynaložené prostriedky z BSM účastníkov konania. Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že za predpokladu, že podiely oboch manželov pri vyporiadaní BSM sú rovnaké, navrhovateľ získal hodnotu 2.398,86 Eur na hnuteľných veciach a 40.510,72 Eur ako investície, teda získal celkom sumu 42.909,50 Eur, z čoho 1/2 predstavuje sumu 21. 454,70 Eur, čo by mal byť podiel navrhovateľky z BSM. Keďže však odporca zaplatil úver v celkovej výške 56.834,85 Eur, z čoho 1/2-ca je 28.417,43 Eur, rozdiel predstavuje sumu 6.962,64 Eur. Znamená to, že rozdiel medzi 1/2 zistených investícií a 1/2 splateného úveru , ktorý bol spoločným úverom účastníkov konania, vychádza v neprospech navrhovateľky a z tohto dôvodu súd zaviazal navrhovateľku titulom vyporiadania BSM tento rozdiel zaplatiť navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí jednak s rozhodnutím o objeme masy majetku patriaceho do BSM v zmysle špecifikácie vykonanej súdom a tiež zásadne nesúhlasí s určením hodnoty investícií vložených do rekonštrukcie rodinného domu súp. č. 1062 Samoty Púchov. Hodnotu investícií na rodinnom dome, oporných múroch a garáži stanovenú znalcom Ing. Lejčíkom označila za úplne skreslenú, pričom uviedla, že je presvedčená o tom, že ak by znalcovi boli poskytnuté riadne podklady zo strany odporcu, skutočná investícia do domu a príslušenstva by bola minimálne v sume okolo 80.000 Eur, teda minimálne o 100 % vyššia, ak by odporca poskytol neskreslené informácie, najmä upravenú projektovú dokumentáciu a predložil pokladničné bloky a fakturáciu o skutočne vynaložených sumách, potrebných na kompletnú rekonštrukciu rodinného domu. Bez týchto listín znalec nemohol adekvátne ustáliť skutočný rozsah vložených investícií a následne objektívne a správne vyporiadať celú masu BSM. Poukázala na to, že v podstate všetci svedkovia vypočutí pred súdom vypovedali v intenciách jej svedeckých výpovedí, teda potvrdili jej tvrdenia, pokiaľ sa týka rozsahu rekonštrukcie a z nej priamo vyplývajúcej potreby investícií na rodinnom dome, avšak súd prvého stupňa v značnej miere nezohľadnil predmetné svedecké výpovede, ale uveril tvrdeniam odporcu, i keď tieto boli značne kontroverzné. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie, týkajúce sa záväzkov vzniknutých počas trvania manželstva a uspokojil sa iba s oznámením Slovenskej sporiteľne, v ktorom sporiteľňa neuviedla výšku poskytnutého úveru, ale iba zostatok na tomto úvere ku dňu rozvodu manželstva. Odporca v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom nepreukázal spôsob využitia spotrebného úveru, ktorý bol vzatý práve
za účelom rekonštrukcie rodinného domu, z čoho jasne vyplýva rozporná skutočnosť, a to tvrdenie odporcu, že z väčšej časti si rekonštrukciu rodinného domu zaobstaral sám, či už svojpomocne alebo z výpomocou kamarátov. Z listín, ktoré boli prvostupňovému súdu doručené je zrejmé, že úver, ktorý mu bol poskytnutý po rozvode manželstva dňa 30.06.2009 vo výške 126.000 Eur, odporca spláca z ich spoločných finančných prostriedkov, ktoré boli nadobudnuté počas trvania spoločného spolužitia, pričom z takto nadobudnutých spoločných peňazí bol celý úver v celkovej výške 56.834,85 Eur dňa 30.06.2009 zaplatený.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), takouto vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
V danom prípade navrhovateľka vo svojom odvolaní uplatňuje tento odvolací dôvod, avšak žiadnym spôsobom ho nekonkretizuje a neuvádza, k akým porušeniam procesných práv, ktoré spadajú pod odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., malo postupom súdu prvého stupňa dôjsť. Ani zo spisu odvolací súd takúto vadu konania nezistil, a preto odvolací súd tento odvolací dôvod nepovažoval za dôvodne uplatnený.
Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tento je daný v prípade, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.
V preskúmavanej veci navrhovateľka v odvolaní rovnako ako pri uplatnenom odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. b// O.s.p. nekonkretizuje, v čom vidí opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Neuvádza žiadne dôkazy, ktoré navrhovala v konaní vykonať, a ktoré súd napriek jej žiadosti nevykonal. Z ostatnej zápisnice o pojednávaní vyplýva, že obaja účastníci boli riadne podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. poučení o tom, že všetky dôkazy musia označiť alebo predložiť skôr, ako súd prvého stupňa vo veci rozhodne, pričom navrhovateľka vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nežiadala. Odvolací súd preto nezistil ani opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uplatneného podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Pokiaľ sa jedná o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Uplatnením takéhoto dôvodu na odvolanie v podstate odvolateľ spochybňuje činnosť súdu označenú ako hodnotenie dôkazov a podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti,
ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani ináč nevyšli v konaní najavo, prípadne že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyšli najavo z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniu § 133 - § 135 O.s.p.
V prejednávanej veci odvolací súd takýto rozpor a závady pri hodnotení dôkazov nezistil.
Navrhovateľka vidí opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu v tom, že v odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov pri určovaní hodnoty investícií na rodinnom dome, oporných múroch a garáži. Vyslovuje presvedčenie, že skutočná investícia do domu a príslušenstva bola minimálne v sume 80.000 Eur, a nie v sume 40.510,72 Eur, ako bolo určené znaleckým posudkom znalca Ing. Lejčíka č. 25/2012. Tvrdí, že súd nezohľadnil vykonané svedecké výpovede, keď všetci svedkovia pred súdom prvého stupňa mali potvrdiť jej tvrdenia, pokiaľ sa týka rozsahu rekonštrukcie a z nej priamo vyplývajúcej potreby investícií na rodinnom dome patriacom odporcovi. Tieto námietky odporkyne nepovažoval odvolací súd za opodstatnené. V prejednávanej veci treba poukázať na to, že záver súdu prvého stupňa, ktorý určil rozsah investícii z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do rodinného domu, oporných múrov a garáže sumou 40.510,72 Eur bez DPH, vychádzal zo záverov znaleckého posudku. Zo spisu vyplýva, že znalec vyhotovil znalecký posudok po obhliadke nehnuteľností na mieste samom, odsúhlasení rozsahu investícií s účastníkmi konania, ako aj s prihliadnutím na výpovede svedkov a predložené doklady o investíciách. Účastníci konania sa k podanému znaleckému posudku Ing. Lejčíka v priebehu konania mali možnosť vyjadriť, túto svoju aj možnosť využili, pričom znalec sa s ich námietkami v priebehu konania zaoberal. Závery znaleckého posudku potom súd nemal dôvod spochybňovať, pretože by tým hodnotil znalecký posudok po stránke odbornosti, pre ktorú bol znalec ustanovený. Napokon treba poukázať na to, že obaja účastníci, teda aj navrhovateľka, so závermi tohto znaleckého posudku súhlasili a nemali voči nemu žiadne výhrady, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16.07.2012 (č.l. 276 spisu), kde právny zástupca navrhovateľky uvádza, že znalecký posudok nenamieta a s jeho závermi súhlasí. V postupe súdu prvého stupňa, ktorý potom pri určení rozsahu investícii vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Lejčíka, preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenie.
Za neopodstatnené považoval odvolací súd aj námietky navrhovateľky, týkajúce sa postupu prvostupňového súdu pri zisťovaní záväzkov účastníkov konania. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa oslovil banky označené účastníkmi konania, pričom z ich správ vyplynulo, že ku dňu rozvodu manželstva mali účastníci konania iba zostatok na úvere v sume 56.552,82 Eur, ktorý bol zaplatený odporcom po rozvode manželstva z úveru poskytnutom mu Slovenskou sporiteľňou, v sume 126.000 Eur. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že celý zostatok úveru bol odporcom zaplatený po rozvode manželstva a že odporca tento úver spláca. Navrhovateľka nikdy v priebehu konania netvrdila a ani neoznačila žiaden účet, na ktorom by mali mať spolu s odporcom spoločné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto súd prvého stupňa nemal dôvod zaoberať sa zisťovaním ich existencie. Nebolo preto možné až v odvolacom konaní akceptovať tvrdenie navrhovateľky, že existovali ešte iné finančné prostriedky, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uložené na účte v banke, z ktorého mal údajne odporca splatiť zostatok poskytnutého úveru, nakoľko tieto skutočnosti navrhovateľka netvrdila už v konaní pred súdom prvého stupňa, do rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď aj pri zisťovaní záväzkov vychádzal z dôkazov predložených v konaní, a teda zo skutočností, že zbytok úveru v celkovej výške 56.834,85 Eur, bol v celosti zaplatený odporcom po rozvode manželstva z úveru poskytnutom mu Slovenskou sporiteľňou vo výške 126.000 Eur.
Z uvedených dôvodov prvostupňovému súdu nemožno vyčítať ani nesprávne hodnotenie dôkazov, preto ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nebol navrhovateľkou uplatnený dôvodne.
Odvolací súd nezistil ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), nakoľko preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní použil správny právny predpis a tento na zistený skutkový stav aj správne aplikoval.
Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é