Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24Co-71-2013.pdf
PDF · 94.66 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/71/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zastúpený advokátskou spoločnosťou: JUDr. Peter Kováč s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: G. L., nar. XX.XX.XXXX, W., V. XXX, o zaplatenie 926,29 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 3C 155/2012-89 zo dňa 06. decembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a ktorým súd určil zmluvné podmienky za neprijateľné, včítane závislého výroku o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 533,41 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 119,13 eur od 01.07.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 164,41 eur od 01.07.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 72,25 eur od 03.05.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,91 eur od 28.06.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 118,32 eur od 01.04.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 37,39 eur od 01.06.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 8,42 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 21,52 eur do troch od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 11.02.2008 v článku II bod 2.3 a zároveň vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 29.01.2008 v článku II bod 2.3.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 420 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563, 544 ods. 1 a 52 ods. 1 až 4, 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 3 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Súd mal preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce z platne uzatvorených zmlúv o pripojení s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Telefonica O2 Slovakia s.r.o. a to tým, že neplatil za poskytované služby riadne a včas. Nedoplatok na službách podľa faktúr predstavoval celkom sumu 249,87 eur. Túto pohľadávku nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čím je daná jeho aktívna legitimácia. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 249,87 eur spolu aj s úrokom z omeškania podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to s účinnosťou vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti príslušnej faktúry. Súd žalobu zamietol v časti zmluvných pokút podľa dodatkov zmluvy o pripojení. Súd výšku požadovanej zmluvnej pokuty k výške nezaplatených služieb a k hodnote predaného mobilného telefónu považoval za neprimerane vysokú, a to napriek skutočnosti, že k porušeniu povinnosti žalovaným prišlo už v prvom roku 24 mesačnej viazanosti. Žalovaný od právneho predchodcu žalobcu zakúpil mobilný telefón značky Nokia 2630 black, ktorý bol žalovanému predaný za 1,- Sk, pričom bežná kúpna cena bola 3.590,- Sk/119,17 eur s DPH, dohodnutá zmluvná pokuta v dodatku k zmluve bola 9.615,97 Sk/319,19 eur. Zmluvná pokuta tak bola dohodnutá vo výške 268%
hodnoty mobilného telefónu. Mobilný telefón značky Samsung J600E silver bol žalovanému predaný za 1,- Sk, bežná cena bola 4.954,- Sk/164,44 eur s DPH, dohodnutá zmluvná pokuta k dodatku k zmluve bola 10.712,19 Sk/357,24 eur, zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 217% hodnoty mobilného telefónu. Žalobca odôvodnil primeranosť zmluvnej pokuty vzhľadom k poskytnutým benefitom vo forme zvýhodnených zliav volaní, pričom výšku poskytnutého benefitu nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno. Keďže zmluvu o pripojení možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a podlieha preskúmaniu súdu ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok súd zistil, že ustanovenia o zmluvnej pokute v jednotlivých dodatkoch k zmluvám o pripojení sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj bez návrhu podľa § 153 ods. 3 O.s.p. vyhlásil súd takúto podmienku za neprijateľnú. V tejto časti je teda zmluva o pripojení vrátane dodatku neplatná a plnenie týkajúce sa zmluvnej pokuty aj príslušenstva súd nemohol priznať. Súd však priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 283,54 eur (119,13 eur + 164,41 eur), čo je výška bežnej hodnoty mobilných telefónov predaných žalovanému znížená o 1,- Sk u oboch telefónoch ako zaplatenej kúpnej ceny žalovaným. Túto čiastku súd priznal žalobcovi z titulu náhrady škody, nakoľko právny predchodca žalobcu musel mobilný telefón zakúpiť a mohol ho predať aj za bežnú cenu, konaním žalovaného, tým že nedodržal podmienky v zmysle uzavretých zmlúv, vznikla právnemu predchodcovi žalobcu škoda. Súd priznal žalobcovi aj príslušné úroky z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania podľa jeho pomerného úspechu vo veci. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorý mal úspech vo výške 57,59 eur, žalovaný mal úspech len vo výške 42,41%, takže čistý úspech žalobcu predstavuje 15,18% a v tejto výške súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože má vyšší úspech ako žalovaný. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu v sume 55,50 eur a pomerná náhrada za čistý úspech predstavuje 8,42 eur a trovy právneho zastúpenia boli uplatnené vo výške 141,70 eur za 2 úkony po 51,45 eur, 2 x režijný paušál po 7,63 eur, 20% DPH, z toho 15,18% predstavuje 21,52 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne v časti ktorou súd vo zvyšku žalobu zamietol a vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 11.2.2008 v článku II bod 2.3 ako aj uvedenú v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 29.1.2008 v článku II bod 2.3 a domáhal sa, aby odvolací súd v týchto častiach rozsudok zmenil tak, že výroky o vyhlásení neprijateľnosti zmluvných podmienok sa vypustia a žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi zamietnutú časť žalovanej sumy vrátane úrokov z omeškania a nahradiť mu plnú výšku náhrady trov konania. Ako odvolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Dôvodil, že právne posúdenie súdu je neúplné a predčasné, v rozpore s podstatou ochrany spotrebiteľa ako aj v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázal na to, že na základe dodatku k zmluve o pripojení bol žalovanému poskytnutý za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- Sk mobilný telefón Samsung J600E, ktorého predajná cena bez zľavy bola podľa cenníka vo výške 4.954,-Sk a súčasne bol poskytnutý benefit v podobe zvýhodnených volaní tak ako to bolo dohodnuté v článku I bod 1.3. písm. a) dodatku. Zároveň bola uzavretá ďalšia zmluva o pripojení na základe ktorého došlo k zriadeniu dohodnutého telefónneho programu a na základe dodatku k zmluve o pripojení bol žalovanému poskytnutý za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- Sk mobilný telefón Nokia 2630 black, ktorého predajná cena bez zľavy bola inak podľa cenníka vo výške 3.590,- Sk a súčasne bol poskytnutý benefit v podobe zvýhodnených volaní tak, ako bolo dohodnuté v článku I bod 1.3 písm. a) dodatku. Súd neposúdil náležite všetky okolnosti dojednania zmluvnej pokuty a nesprávne vyložil a aplikoval zákonné ustanovenia. Súd spotrebiteľskú povahu zmlúv zdôvodnil tak, že vzhľadom na príslušnú judikatúru je zrejmé, že zmluvy o pripojení možno považovať za spotrebiteľské, neurobil tak teda na základe skutkových zistení v prejednávanej veci a teda neaplikoval zákonné ustanovenia, ktoré v rozsudku uvádza. Žalovaný neplnením svojich záväzkov dosiahol stav zániku zmluvy o pripojení oboch zmlúv, čo je v rozpore s tým čo deklaroval svojim podpisom. Ani zmluvná pokuta vo výške určenej ako neprimeraná nebola pre žalovaného dostatočnou motiváciou pre dodržanie zmluvy. Z napadnutého rozsudku nevyplýva odôvodnenie aplikovaného v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy. Z rozsudku nevyplýva v čom spočíva hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v rozsahu druhého, tretieho a štvrtého výroku ako i v závislom výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Vzhľadom na rozsah žalobcom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa v prvom odseku výroku, teda vo vyhovujúcej časti, okrem výroku o náhrade trov konania stal právoplatným. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola potom iba tá časť rozsudku, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorou súd určil označené zmluvné podmienky za neprijateľné, včítane závislého výroku o náhrade trov konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 08.08.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia 926,29 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 319,13 eur od 01.07.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 357,23 eur od 01.07.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 72,25 eur od 03.05.2008 do zaplatenia, s 8,5%- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,91 eur od 28.06.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 118,32 eur od 01.04.2008 do zaplatenia, s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 37,39 eur od 01.06.2008 do zaplatenia. Uplatnená istina pozostávala z nezaplatených služieb vo výške 249,87 eur a z nezaplatených zmluvných pokút vo výške 319,19 eur a vo výške 357,12 eur. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 533,41 eur s príslušenstvom, priznaná istina pozostáva zo sumy 249,87 eur za poskytnuté služby žalobcom a sumy 283,54 eur z titulu náhrady škody.
V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.2.2010 sa použijú predpisy účinné od 1.3.2010.
V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov
Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa náležitosťami odôvodnení súdnych rozhodnutí dôsledne neriadil. Z preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, na základe ktorých ustanovení, na základe ktorých skutkových okolností a na základe akých úvah súd dospel k záveru, že na daný vzťah sú aplikovateľné ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, keď vôbec ani neuzavrel či zmluvy a dodatky uzavreté účastníkmi sú spotrebiteľskými zmluvami. Tento záver je pritom nevyhnutný ako prvý krok pre následnú aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa. Následne prvostupňový súd fakticky nijako neodôvodnil svoj záver, že dané zmluvné podmienky obsiahnuté v uvedených zmluvách a dodatkoch sú neprijateľné. K takémuto záveru nijako nemôže postačovať púha citácia zákonného ustanovenia, prípadne obsahu zmluvy či dodatku. V odôvodnení absentujú úvahy súdu, ktoré okolnosti danej veci pri prijatí daného záveru zohľadnil a ako potom k predmetnému záveru dospel. Okrem toho s poukazom na citované znenia § 153 O.s.p. a 53a Občianskeho zákonníka je vhodnejšie vo výroku vysloviť, nielen že určitá podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, ale že je neplatná z dôvodu neprijateľnosti. Naviac ods. 4 citovaného § 153 O.s.p. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie
podmienky, ktorá má byť vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Bližšie súd nezdôvodnil zamietajúcu časť svojho výroku. Keďže prvostupňový súd toto nerešpektoval, tretí a štvrtý odsek jeho výroku, ktorý bližšie nepopisuje zmluvnú podmienku, ktorá bola určená za neprijateľnú, je neurčitý.
Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je teda možné zistiť pre rozhodnutie súdu podľa aplikovaných zákonných ustanovení relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je rozsudok nielen nepreskúmateľným odvolacím súdom, ale zároveň má znaky arbitrárnosti. V dôsledku toho neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonným ust. citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu účastníkov možnosti konať pred súdom.
Následkom uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorými boli určené zmluvné podmienky za neprijateľné, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu bude v rozsahu zrušenej časti rozhodnutia opätovne vo veci konať a žalobou uplatnený návrh žalobcu posúdiť v zmysle príslušných ustanovení, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania. (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.