Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-74-2013.pdf
PDF · 87.86 KB
Case nature
Subarea
24Co/74/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: E. V., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX, E.-D., o zaplatenie 39,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 10C 28/2012-74 zo dňa 27. septembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 23,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 39,50 eur s 9%-ným úrokom z omeškania od 01.06.2009 do zaplatenia a súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 86,70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vyslovil, že trovy konania na súdnom poplatku za odpor znáša štát.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil citáciou § 788 ods. 1, 796 ods. 1, 800 ods. 1, 801 ods. 2 a 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že súd priznal navrhovateľovi poistné za obdobie od 01.12.2008 do 31.05.2009 do skončenia poistenia v uplatnenej výške 39,50 eur. Zároveň súd priznal aj úroky z omeškania vo výške 9% podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej sumy od 01.06.2009 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu priznal úspešnému navrhovateľovi vo výške 103,20 eur, trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 86,70 eur za tri úkony právnej služby po 16,60 eur + 2 x režijný paušál po 7,41 eur + 20% DPH a 1 x režijný paušál v sume 7,60 eur + 20% DPH. O tom, že trovy konania na súdnom poplatku znáša štát súd rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. za) a § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., pretože odporca zo zákona bol oslobodený a v konaní nebol úspešný.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca výlučne vo výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal eventuálne, aby trovy konania primerane znížil. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože súd vec nesprávne právne posúdil, rozhodnutie o trovách je nepreskúmateľné a súd porušil práva spotrebiteľa. Istina, ktorú dlží odporca je do 500,- eur takže ide o tzv. drobný spor a pri drobných sporoch je potrebné aplikovať nariadenie EP a Rady ES č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov tzv. drobné spory. Zároveň odvolateľ poukázal na § 150 ods. 2 O.s.p. Dlh spotrebiteľa je 39,50 eur a priznané trovy advokátovi sú 86,70 eur, trovy sú teda vyššie ako
dlh spotrebiteľa. Dôvodil tým, že navrhovateľ patrí medzi najväčšie firmy na poistnom trhu, zamestnáva špecializovaných právnikov a napriek tomu pri vymáhaní dlhu poverí advokáta z Bratislavy, navrhovateľ navyše hromadne žaluje tisíce pohľadávok, vo všetkých prípadoch vychádza z rovnakých okolností de facto z rovnakých zmluvných dojednaní a z rovnakej formy formulárov a podaní. Súd mal preto aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p. v spojení s ods. 1 tohto ustanovenia. Trovy sú neprimerané a súd ich by mal znížiť podľa vlastnej úvahy a priznať odmenu za jeden maximálne dva úkony právnej služby resp. trovy vôbec nepriznať. Odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho rozpor s § 157 ods. 2 O.s.p., pretože sa súd nevysporiadal s účelnosťou vynaložených trov. Odporca nežiadal o náhradu trov konania v odvolacom konaní. K odvolaniu doložil uznesenie Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6Co 30/2010 zo dňa 28.10.2010.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu odporcu podal písomné vyjadrenie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eur. Z ust. § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že jeho aplikácia t.j. nepriznanie alebo zníženie náhrady trov konania je možné iba v tom prípade, ak sú splnené dve podmienky a to, že ide o drobný spor a ak hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Zákon neobsahuje definíciu pojmu neprimeraný, pri posudzovaní primeranosti je však potrebné zohľadniť viacero kritérií, ktorými sú dôvod podania žaloby, počet relevantných úkonov vykonaných v priebehu konania, a to s ohľadom na dĺžku konania. To znamená, že aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať hodnotu uplatnenej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď ich výška presahuje hodnotu sporu. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. upravuje moderačné právo súdu, ktoré oprávňuje trovy konania i úspešného účastníka znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o právo, nie je možné sa ho domáhať ako právneho nároku. Je výlučne na posúdení súdu, či trovy konania sú neprimerané a či ich zníži resp. neprizná vôbec. Súd by mal postupovať podľa § 1 O.s.p. tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb a zároveň by mal za účelom naplnenia zásady rovnosti účastníkov konania pristupovať ku všetkým účastníkom konania rovnako. To znamená, že súdy by mali aj vo veci rozhodovania o náhrade trov konania postupovať dôsledne a mali by pamätať na základné princípy konania. V predmetnom konaní nemožno hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov, nakoľko tieto boli vyčíslené za skutočne nevyhnutné úkony potrebné pre úspešné uplatnenie práva. To znamená, že suma 86,70 eur uplatňovaná navrhovateľom predstavuje najnižšie možné vyčíslenie trov konania, vzhľadom na úkony vykonané v priebehu konania a zároveň odzrkadľuje aj právnym zástupcom navrhovateľa skutočne vynaložené náklady. Podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p. neboli naplnené a preto ani neexistoval dôvod pre nepriznanie navrhovateľom uplatnených trov konania v celom rozsahu. Tvrdenia odporcu, že navrhovateľ je veľkou spoločnosťou, ktorá má vlastné právne oddelenie a napriek tomu poveruje zastupovaním advokáta, považuje za absolútne nedôvodné a rozporné s Ústavou garantovanými princípmi práva na súdnu ochranu. Odvolateľ vychádzal z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorý nie je záväzným dokumentom. Kritériom pre zníženie náhrady trov konania pri drobných sporoch je výlučne neprimeranosť trov konania k vymáhanej pohľadávke. Žiadne iné kritérium ako napr. odporcom uvádzané hromadné podávanie žalôb nemôže byť aplikovateľné. Navrhovateľ je názoru, že Nariadenie EP a Rady EÚ č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu si kladie za cieľ zníženie trov konania, avšak tento má byť docielený v prvom rade rýchlosťou konania a odstránením nadbytočných úkonov, pričom trovy, ktoré vznikli úspešnému účastníkovi konania sú limitované výlučne úmernosťou hodnoty pohľadávky. Poukázal na to, že bol to odporca, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, ako aj z poistnej zmluvy a donútil navrhovateľa k využitiu svojho práva upraveného v § 3 O.s.p. v zmysle ktorého každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ si uplatňoval trovy za 3 úkony právnej služby a to prevzatie veci a jej naštudovanie, podanie žaloby a podanie vo veci samej, vyjadrenie k rozsiahlemu odporu. Žiadne iné úkony neboli navrhovateľom uplatňované. Odporca sa rozhodol, že sa bude v konaní brániť, pričom si mal byť vedomý, že v prípade ak nebude úspešný pre pokračovanie v konaní, bude znášať zvýšenie trov konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je v napadnutej časti dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.
Predmetom konania je právo na náhradu trov konania účastníkov vo veci, ktorej predmetom je zaplatenie 39,50 eur s príslušenstvom.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa považuje za drobný spor (ods. 3).
Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 39,50 eur, teda sumy nižšej ako 1.000,- eur ide podľa vyššie citovaného ustanovenia o tzv. drobný spor.
Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať, prípadne znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p. a za splnenia podmienky, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto nemôže byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 O.s.p., táto však môže však slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.
Podľa textu dôvodovej správy k § 150 O.s.p., sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Súd pri priznaní náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Je potrebné totiž dôsledne rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu pomoc advokáta a nárokom na náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.
Nakoľko v predmetnej veci súd návrhu o zaplatenie 39,50 eur s príslušenstvom vyhovel v plnom rozsahu, možno dospieť k záveru, že navrhovateľ bol úspešným účastníkom konania a v danej veci si navrhovateľ aj uplatnil a vyčíslil trovy konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 86,70 eur, teda spolu 103,20 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali tri úkony právnej služby za prevzatie veci a prípravu zastúpenia zo dňa 10.02.2011, návrh na začatie konania zo dňa 06.09.2011 a písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 26.03.2012, odmena za tri úkony právnej služby po 16,60 eur, režijný paušál 2 krát 7,41 eur a 1 krát 7,63 eur a 20 % DPH. Náhrada trov bola uplatnená podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky z tarifnej hodnoty vo výške 16,60 eur.
Podľa ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy, dôkazy, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočené, odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovami konania vynaloženými navrhovateľom na účelné uplatňovanie práva je súdny poplatok 16,50 eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a odmena advokáta vo výške 86,70- eur spolu 103,20 eur. Porovnávajúc výšku prisúdenej istiny vo veci samej 39,50 eur k výške trov patriacich navrhovateľovi 103,20 eur možno dospieť k záveru, že náhrada trov konania je vyššia ako istina. Zákon však nedefinuje pojem neprimeranosť trov voči pohľadávke a nepochybne z účelu súdneho konania, ktorým je domôcť sa vymoženia práva zaplatenia peňažnej pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, vzhľadom aj k právnej jednoduchosti veci, kedy nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta, ale v zásade ide o skutkovo a právne opakujúce sa veci možno prijať záver, že primeranou náhradou trov konania pre priznanie náhrady trov konania do výšky istiny. V danej veci navrhovateľ uplatňoval trovy konania vo výške 103,20 eur, z ktorých 16,50 eur je za súdny poplatok a pokiaľ súd prvého stupňa prisúdil na trovách právneho zastúpenia 86,70 eur, prvostupňový súd nerozhodol vecne správne.
So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí náhrada 16,50 eur za súdny poplatok a na trovách právneho zastúpenia náhrada 23,- eur, pričom priznaná náhrada trov konania predstavuje výšku prisúdenej istiny.
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania z titulu iných trov vo výške 16,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 23,- eur, pričom v zmysle § 151 ods. 8 O.s.p. súd vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadril osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. proti neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si však žiadne trovy neuplatnil, výslovne sa náhrady trov odvolacieho konania vzdal.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti uneseniu nie je možné podať odvolanie.