Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-173-2012.pdf
PDF · 110.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/654/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, proti žalovanému: P. M., G.. XX.X.XXXX, A. XX, Čaňa, na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Bc. M. F., zamestnankyňou Okresného súdu Košice- okolie, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, Seberíniho 9, Bratislava, v konaní o zaplatenie 882,85 eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 582,85 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.6.2010 do zaplatenia ako aj trovy konania 22,80 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 882,85 eura spolu s 9% úrokom z omeškania od 11.6.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pohľadávka pozostávala zo sumy 582,85 eura titulom dlžoby na službách a sumy 300 eura zmluvnej pokuty.
Žalovaný je na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka.
Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník dňa 18.3.2013, ktorý akcentoval na súd zohľadniť neprijateľné zmluvné podmienky vo forme zmluvných pokút, ktoré si mobilní operátori upravujú vo vopred pripravených formulárových zmluvách , kde sa mení jedine ich výška, a že takáto zmluvná podmienka, judikovaná rozhodnutiami ESD ako neprijateľná bola implementovaná do nášho právneho poriadku.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 100 eur) a že je možné rozhodnúť na základe listinných podkladov, súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.2.2014.
Žalobca v žalobe tvrdil a listinami preukázal, že:
Dňa 25.1.2010 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení č. A4860391, na základe ktorej bol pripojený k verejnej elektronickej sieti v programe „Volania všetkým 400+víkend - nonstop zdarma“. V zmysle dodatku k danej zmluve dňa 25.1.2010 mu bol poskytnutý mobilný telefón Nokia 6600 slide
black za 29 eur. Touto zmluvou sa v znení Dodatku žalovaný o.i. zaviazal v bode 2.3 písm. (súd uvádza skrátene)
a) že zotrvá v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez prerušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti
b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty
c) sa nedopustí žiadneho takého konania alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a a ni neuskutoční také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve alebo na základe ktorých by Podnik bol oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb
d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2. písmena b/ uvedených kategórií služieb, že nedôjde k prerušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto článku.
Podľa čl. 2.4: v prípade telefónnych čísel, ktoré v rámci prenositeľnosti čísla prenesené k Podniku od iného operátora sa do doby viazanosti nezapočítava doba od nadobudnutia platnosti Dodatku až do prvej aktivácie SIM karty s preneseným číslom, čiže po dobu, po ktorú SIM karta nebude ešte v dôsledku nedokončeného prenosu čísla aktívna; doba viazanosti tak začne plynúť až aktiváciou SIM karty po ukončení prenosu čísla. V týchto prípadoch je však účastník povinný plniť si povinnosti podľa čl. 2.3. a/ a c/ po celú dobu pred začatím viazanosti aj po celú dobu viazanosti.
Podľa čl. 2.5. V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto Dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny služieb, nedodržanie záväzku určeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúce k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 300 eur.
Titulom tejto zmluvy o pripojení žalovaný nezaplatil fa č. 8786736456 splatnú 22.5.2010 na sumu 6,32 eura (čl 15), fa č.8786229764 splatnú 22.3.2010 na sumu 44,32 eura (čl. 16), fa č. 1006785735 splatnú 22.3.2010 na sumu 1,33 eura titulom odpojenia (čl 17), fa č. 8785723128 splatnú 22.2.2010 na sumu 490,88 eura eura titulom služieb. Dlh tak činil 582,85 eura.
Súd ohľadom zvyšku nároku vyhodnotil vykonané dokazovanie, a právne uzatvára:
Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase 13.8.2010 bola základná sadzba ECB 1%, takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 9% ročne.
Z vyššie konštatovaných skutočností je zrejmé, že žaloba bola čo do ceny za poskytnuté služby a poplatky v sume 582,85 eura dôvodná a preto súd v tomto rozsahu žalobe vyhovel a to aj čo do úroku z omeškania.
Ohľadom zmluvnej pokuty, ktorú žalobca uplatnil v sume 300 eur súd uvádza:
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmlúv o pripojení, ktoré sa udiali v relatívne krátkom čase po sebe) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 Obč. zákonníka:
(1) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 Obč. zákonníka:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Súd cituje:
„Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky.
Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.
V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva“.
Zákonom č. 595/2009 s účinnosťou od 1.3.2010 zaviedol do právnej úpravy aj § 53a OZ, podľa ktorého:
(1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) tiež viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov (o.i. aj rozsudkom Krajského súdu Prešov 2Co/132/2011 zo dňa 23.5.2012) čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď vyššie cit. rozsudkom C-618/10).
Navyše, predmetná zmluva vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako
neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka prakticky spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta.
Jednou z takýchto podmienok je aj sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom, ako sa to stalo v tomto prípade. Takáto sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta ako jej následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jeho ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy a nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých, ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne.
Súd neuznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti u zmluvnej pokuty to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci mobilného telefónu či iného elektronického zariadenia, tieto predal žalovanému podľa zmluvy za stanovenú cenu. Stanovenie týchto cien po bližšom preskúmaní dotknutých článkov Zmluvy alebo Dodatku k zmluve má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník, teda tunajší žalovaný, zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom a iné). V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou násobok povinných mesačných platieb, ktorým žalobca vôbec neargumentuje, ale v kontexte zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu tunajší súd aj tak považuje dojednanú zmluvnú pokutu za príliš vysokú a príliš všeobecne dojednanú, akoby opakovane uplatniteľnú za rôzne porušenia zmluvy. Zmluva s dodatkom,
podľa ktorého bol mobilný telefón predaný, je jasná v základných náležitostiach včítane ceny mobilného telefónu, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto zľavy, je v tomto hodnotení oddeliteľné. Inak by súd nemohol zaviazať žalovaného z uzatvorenej zmluvy. Nie je dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol spätne preskúmavať cenu mobilného telefónu. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe telefónu zmluvu, tak pre túto konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Dohodnutie kúpnej ceny v žiadnom prípade nemá vplyv na dohodnutie zmluvnej pokuty, ktorá ako zabezpečovací inštitút zaplatenia pohľadávky je paušalizovanou
náhradou škody. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty vecí, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za len podľa základného zmluvného dojednania.
Na základe vyššie uvedených skutočností a úvah súd žalobu zamietol.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 66,08%. Z dôvodne žalovateľnej sumy 582,85 eura je súdny poplatok t.j. 6% suma 34,50 eura a po odrátaní rozsahu neúspechu 33,92%, zodpovedajúceho sume 11,70 eura, zostáva suma 22,80, ktorú titulom trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP zaviazal žalovaného zaplatiť v stanovenej lehote.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.