Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-65-2013.pdf
PDF · 78.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-5T/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Marcelou Kosovou, v trestnej veci obžalovaného Z. I. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.02.2014 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. I., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v I., trvale bytom I., S. XX, adresa na doručovanie I., K. XX,
sa uznáva vinným, že
dňa 28.04.2012 v čase od 13,00 hod do 20,00 hod v I. - X., na D. ul. XXX/XXX, v rodinnom dome zo stola v kuchyni odcudzil voľne položený pár kruhových náušníc zo zlata 585/1000 o hmotnosti 2,94 gramu a dámsku retiazku na krk zo žltého kovu o hmotnosti 4,89 gramu, čím poškodenej A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, I. - X., spôsobil škodu krádežou vo výške 509,- Eur,
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu malú, tým spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 1, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd pošk. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D. XXX/XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal na Okresný súd Bratislava V dňa 26.06.2013 pod sp. zn. 2Pv 642/12 obžalobu na obvineného Z. I. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného Z. I., svedkov X. D., J. D., W. K., W. K., B. D., oboznámením a prečítaním listinných dôkazov, správ na obžalovaného a odpisu RT.
Obžalovaný Z. I. uviedol, že sa cíti byť nevinný zo žalovanej trestnej činnosti, nič neodcudzil. Náušnice aj retiazku zobrala svojej svokre svedkyňa X. D. v nemocnici a dala mu ich, aby ich dal do záložne. Vždy, keď dával do záložne zlato alebo striebro, vždy to bolo jeho, nedával pre tým do záložne žiadne veci rodiny D.. Do tejto rodiny chodí 40 rokov, skoro každý druhý, tretí deň, občas im niečo pomohol opraviť, za čo mu dal pán D. 5 alebo 10 eur. V dome sa orientoval, pomáhal im aj s prerábkou. Nikdy však v dome nebol sám. Na bránu domu treba zvoniť, na dverách zvonku domu majú guľu. Čo sa týka zlatých predmetov, X. D. mu tvrdila, že sú jej. To, že v prípravnom konaní uviedol, že vie, že sa jedná o zlato pani A. D., a že retiazku jej kúpil syn do daru bolo preto, lebo ho nenapadlo, že X. D. dala túto retiazku svojej svokre v nemocnici dolu z krku. Zápisnicu v prípravnom konaní podpísal, ale nemal okuliare. Obžalovaný sa ďalej bránil tým, že ako mohol ukradnúť zlaté predmety dňa 28.04.2012, keď zlaté predmety boli založené dňa 01.04.2012 a dňa 08.05.2012. Všetko si to vymyslela na neho svedkyňa X. D., ktorá to každému rozprávala.
Svedkyňa X. D. uviedla, že keď zistila, že zlato chýba, zavolala pánovi I., či o ňom niečo nevie, a on jej povedal, že zlato zobral a dal ho do záložne, lebo nemá peniaze. Obžalovaný ukradol náušnice a retiazku. Neoznámila to hneď na polícii, lebo sa jej obžalovaný ústne aj telefonicky vyhrážal, povedal jej, že hocičo povie, prevráti to proti nej. Tento telefonát počuli svedkovia W. K. a jej priateľ W..
Svedok J. D. uviedol, že to, že zmizlo zlato z kuchyne mu povedala manželka (svedkyňa X. D.), povedala mu aj to, že to zobral pán I. - obžalovaný. Retiazka aj náušnice boli jeho matky. Svedok dodal, že dvere majú zabezpečené tak, že zvonku majú guľu, ale tou sa dá otočiť a dvere sa dajú otvoriť, takže pokiaľ nie je zamknuté, nie je potrebný kľúč. V deň krádeže zamknuté nebolo. Rovnako brána do dvora sa niekedy zamyká, niekedy nie. Obžalovaný k nim chodil často, poznal ich domácnosť.
Svedkyňa W. K. uviedla, že sa jej sestra - svedkyňa D. zverila, že jej zmizlo zlato, a že to určite ukradol pán I. a dal ho do záložne. Ponúkla sa jej, že to zlato pôjde vybrať, že treba od I. dostať lístky zo záložne. Jeden deň boli s priateľom a so svedkyňou D. v Auparku, kde telefonicky kontaktovali pána I., ktorý sľúbil, že tam tie lístky prinesie, avšak nepriniesol. Trval na tom, že mu má sestra dať 100,- Eur, že potom ich prinesie, čo uvádzal sestre deň pred tým aj sms-kami. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že obžalovaný chodil veľmi časti do domu D..
Svedok W. K. uviedol, že svedkyňa X. D. volala jeho priateľke - - svedkyni K., že je potrebné vybrať zo záložne nejaké zlato, ale že papiere má nejaký pán I.. Prišli s priateľkou do Auparku, odkiaľ mu telefonovala, ale on jej tie papiere odmietol dať. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, kto zlato ukradol.
S. B. D. uviedol, že o celom tomto sa dozvedel od švagrinej, obžalovaného aj svojho otca. Švagriná tvrdila, že zlato odcudzil obžalovaný. Svedok nevie, kto to zlato ukradol.
Z potvrdenia o zaistení veci vyplýva, že dňa 13.06.2012 v čase o 09.00 hod bola zaistená u osoby A. 1 pár dámskych náušníc zo zlata (Au 585) o hmotnosti 2,96 gramu a 1 ks zlatá retiazka (Au 585) o hmotnosti 4,88 gramu, ktorý tieto veci dobrovoľne vydal.
Z uznesenia OR PZ Bratislava V, odbor poriadkovej polície, OO PZ Bratislava - - Rusovce zo dňa 02.05.2013 ČVS: ORP-1503/RU-BV-2012 vyplýva, že oba hore uvedené predmety boli vrátené A. D., nar. XX.XX.XXXX.
Zo záložnej zmluvy zo dňa 08.05.2012 č. XNXX*XXXXX vyplýva, že obžalovaný ako záložný dlžník ponechal záložnému veriteľovi - záložňa Žolík, na zabezpečenie pohľadávky v sume 178,- Eur zlatý predmet - dámske náušnice kruhové (Au 585) o hmotnosti 2,96 gramov a zlatý premet - retiazka (Au 858) o hmotnosti 4,88 gramu.
Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustil skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku, ktorým konaním naplnil zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., tak po objektívnej ako i po stránke subjektívnej. Ako trestne zodpovedný subjekt prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu.
Samotný obžalovaný popiera spáchanie žalovanej trestnej činnosti a uvádza, že on žiadne zlato neukradol, toto mu dala svedkyňa X. D. s tým, že ide o jej zlato, aby ho dal do záložne. Zároveň však uviedol, že o zlatých predmetoch vedel, že sú vlastníctvom jej svokry, dokonca, že tieto jej mal darovať syn. Uviedol, že mal prístup do domu D., ale len keď bol niekto doma, lebo mali na vchodových dverách guľu.
Obrana obžalovaného je vyvrátená viacerými dôkazmi, predovšetkým výpoveďou svedkyne X. D., ktorá uviedla, že nepožiadal obžalovaného, aby dal uvedené predmety do záložne, že tento ich ukradol z ich domu, do ktorého mal prístup. Svedok J. D. uviedol, že vchodové dvere majú zabezpečené tak, že zvonku majú guľu, ale tou sa dá otočiť a dvere sa dajú otvoriť, takže pokiaľ nie je zamknuté, nie je potrebný kľúč. V deň krádeže zamknuté nebolo. Svedkovia K. a K. uviedli, že obžalovaný odmietol dať svedkyni X. D. doklady zo záložne, aby mohla vybrať predmety, ktoré tam obžalovaný dal. Zo záložnej zmluvy zo dňa 08.05.2012 vyplýva, že predmetné zlaté veci dal do záložne práve obžalovaný.
Uvedenými dôkazmi bola vyvrátená obrana obžalovaného vo všetkých smeroch, teda, že sa nemal ako dostať do domu D. - výpoveď svedka J. D., že bol v záložni skôr, ako došlo k údajnej krádeži - doklad zo záložne zo dňa 08.05.2012, že o uloženie vecí do záložne ho požiadala svedkyňa X. D. - v kontexte tohto jeho tvrdenia je nelogické, prečo jej odmietol odovzdať lístky zo záložne, čo potvrdili svedkovia K. a K..
Okresný súd na základe hore opísaného dokazovania teda ustálil skutkový stav veci, tak ako je uvedený v tomto rozsudku, keď vykonal všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie. Tieto dôkazy následne vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne. Dospel k záveru, že trestná činnosť obžalovanému bola preukázaná ucelenou reťazou tak priamych ako i nepriamych dôkazov vykonaných v priebehu prípravného konania ako i na hlavnom pojednávaní. Obranu obžalovaného považoval súd za účelovú a vyvrátenú všetkými týmito dôkazmi.
Čo sa týka osoby obžalovaného, tento bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, v štyroch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Vo vzťahu k uloženému trestu súd prihliadol na pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach, zohľadnil osobu obžalovaného a spôsobený následok a dospel k záveru, že v danom prípade bude na nápravu obžalovaného postačovať, tak z hľadiska individuálnej ako i z hľadiska generálnej prevencie, hrozba trestom, teda uloženie trestu podmienečného. Pri výmere trestu súd prihliadol na vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (jedna priťažujúca okolnosť
- bol v minulosti súdne trestaný, poľahčujúcu okolnosť nezistil). V zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. teda zvýšil dolnú hranicu základnej trestnej sadzby o jednu tretinu - na osem mesiacov a uložil mu trest vo výmere jeden rok s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Takto uložený trest je podľa názoru súdu zákonný a spravodlivý.
Splnomocnenec poškodenej na hlavnom pojednávaní zotrval na uplatnenom nároku na náhradu škody v prípravnom konaní. Nakoľko však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odcudzené predmety boli práve jemu vrátené, súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.