Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

O. O., nar. XX.XX.XXXX

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. M.. N. - L. XXXX/X a otca O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O. D. S., ul. A. XXXX/XX, maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Otec je povinný platiť výživné na maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX mesačne 100,- € počnúc dňom 02.01.2013 splatných vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 02.01.2013 do 31.01.2014 v celkovej výške 120,- € je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku sa návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom zo dňa 02.01.2013 matka žiadala, aby súd zveril mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a aby otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,- € od dňa podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti a na výživu maloletého jej otec finančne neprispieva.

Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 26.02.2013 uviedol, že nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, odporúča návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O. vyhovieť s tým, že k výške výživného sa vyjadrí po vykonanom dokazovaní.

Otec s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil. Podľa jeho názoru je privysoká a aj keď je v pracovnom pomere, jeho príjem vzhľadom aj na jeho výdavky, ktoré má, mu to neumožňujú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rozsudkom vo veci tunajšieho súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , správou kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, a to najmä špecifikáciou nákladov na zabezpečenie potrieb rodičov, s výškou ich príjmov, so stanoviskom kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Matka podala návrh na zverenie maloletého syna do jej výchovy a zároveň žiadala určiť výšku výživného sumou 150,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu, t. j. 02.01.2013 s odôvodnením, že s otcom dieťaťa prestali viesť spoločnú domácnosť, a to od 01.12.2012. Býva v rodičovskom dome spolu so synom. Náklady za bývanie predstavujú 50,- € mesačne, strava pre dieťa vo výške 50,- € mesačne, oblečenie zakupuje vo výške 30,- € mesačne, doplácanie na lieky 1,- € mesačne, hygienické potreby pre dieťa 10,- € mesačne, plienky 30,- € mesačne a ďalšie potreby dieťaťa (cumlíky, fľaška a pod.) 5,- € mesačne. Matka poberá prídavky na dieťa vo výške 23,10 € mesačne a rodičovský príspevok vo výške 199,10 € mesačne. Matka začala externe študovať 1. ročník na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre. Za oba semestre uhrádza sumu vo výške 750,- €. Finančne matke vypomáhajú rodičia, ktorí sú obaja zamestnaní.

Prvostupňový súd vydal rozsudok dňa 11.03.2013, ktorým bol mal. O. zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný povinnosťou platiť bežné výživné mesačne vo výške 120,- € od podania návrhu k rukám matky a na zameškanom výživnom, ktoré bolo za obdobie od 02.01.2013 do 28.02.2013 vo výške 236,13 € mu boli povolené splátky vo výške 20,- € mesačne. Vo zvyšku bol návrh zamietnutý a zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Voči tomuto rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa a Krajský súd v Žiline svojím rozhodnutím zo dňa 13.06.2013 pod sp. zn. prvostupňový rozsudok vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom zrušil, v ostatných nenapadnutých výrokových častiach, teda o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke, ponechal nedotknutý.

Vo svojom rozhodnutí krajský súd vyslovil, že je potrebné doplniť dokazovanie pri skúmaní majetkových pomerov na strane účastníkov konania s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, o ktoré prvostupňový súd svoje rozhodnutie opieral. Tak isto vyslovil, že je potrebné doplniť príjmy od zamestnávateľa otca, ako aj okolnosti súvisiace s jeho príjmami, na základe ktorých mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti.

Predmetom tohto konania zostal nárok maloletého dieťaťa na určenie výšky výživného od podania návrhu a ustálenie zameškaného výživného za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu.

Súd konštatoval, že otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, kde sa podieľa na nákladoch bývania v jednej polovici 120,- €, náklady na stravovanie má 120,- €, životné a úrazové poistenie 60,42 €, telefón 30,- €, osobné náklady (ošatenie, obuv, hygienické potreby, pracie prostriedky a pod.), osobný automobil 120,- € a vyčíslil dlh, ktorý má voči matke za bývanie vo výške 450,- € v období, ktorý nastal za zvýšenú spotrebu teplej vody. Celkove dlh má vo vzťahu k matke vo výške 660,- €, a to za obdobie, keď bol nezamestnaný a nepoberal žiadnu dávku v nezamestnanosti. V súčasnej dobe je v pracovnom pomere, ktorý však má dohodnutý na dobu určitú, a to do 31.03.2014. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spoločne, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 ZOR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Súd po zrušujúcom rozhodnutí zameral a vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniam ohľadne príjmov, ktoré dosahuje otec maloletého dieťaťa vychádzajúc zo zásad pre určenie výživného v Zákone o rodine. Ďalej súd zisťoval odôvodnenú výšku potrieb maloletého, výšku príjmov rodičov, ich životnú úroveň, prihliadol, kto s rodičov sa o dieťa osobne stará a určením konkrétnej výšky výživného, ktorú si otec doteraz plnil.

Náklady súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré špecifikovala matka, súd považoval za primerané s ohľadom na fyzický vek dieťaťa a jeho potreby. Ako primerané vyhodnotil aj náklady na oblečenie dieťaťa vzhľadom na skutočnosť, že rastie a je nutné priebežne mu zakupovať nové veci, rovnako za primerané má náklady na dokupovanie umelého mlieka a potravín, na hygienické potreby, do ktorých je nutné započítať vlhčené obrúsky, detskú kozmetiku, prací prášok, mal súd v uplatnenej výške 10,- € za primerané. Celkove sú tak náklady na dieťa, ktoré matka vynakladá 151,- € mesačne.

Pri určovaní vzájomného pomeru, ktorým sa majú rodičia podieľať na zabezpečení potrieb dieťaťa súd prihliadol aj k tomu, že o dieťa sa osobne stará matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa finančnou sumou. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške, ale zároveň prihliadol na to, že intenzita starostlivosti o 16-mesačné dieťa je veľmi vysoká. Súd zároveň vychádzal z toho, že v tomto rozhodnutí sa určuje vyživovacia povinnosť otca na určitý čas. V priebehu toho času ostane otcovi fixná povinnosť v zmysle rozsudku určeného súdom, avšak náklady na dieťa priebežne budú rásť a pomer, ktorým sa matka bude podieľať na finančnom zabezpečení dieťaťa taktiež výhľadovo porastie. V priebehu nasledujúceho roka - dvoch dieťa prejde tak intenzívnymi fyzickými zmenami, ktoré budú odôvodňovať kompletnú výmenu oblečenia, zvýšia sa náklady na stavu a toto všetko bude vykrývať matka zo svojho príjmu. Matka navyše vzhľadom na osobnú starostlivosť o dieťa nemá možnosť nastúpiť do celodenného zamestnania a zvýšiť si tak svoj osobný príjem na rozdiel od otca.

Následne súd vyhodnocoval, či je vo finančných možnostiach otca, aby sa podieľal na zabezpečení dieťaťa sumou 100,- € mesačne. V tejto súvislosti súd konštatoval náklady, ktoré si otec uplatnil na svoju osobu, a to vo výške 222,86 € mesačne. Jeho náklady na bývanie, stravu, oblečenie, hygienu a ostatné súd akceptoval v plnej výške. Vzhľadom na skutočnosť, že otcov priemerný mesačný príjem za päť

mesiacov je vo výške 499,33 € súd zistil, že je v jeho možnostiach prispievať výživným vo výške 100,- € mesačne na mal. syna. Tieto skutočnosti boli konštatované aj v uznesení Krajského súdu v Žiline, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia v súvislosti s deklarovaným príjmom otca v minimálnej sume od 421,02 € až do 652,91 €. Súd považoval za primerané výšku výživného, ktorú určil sumou 100,- € mesačne aj na fyzický vek maloletého dieťaťa, jeho oprávnené potreby, ako aj na vyjadrenie a námietky otca, ktorý uviedol, že je v jeho reálnych možnostiach platiť výživné len do výšky 80,- €. Túto čiastku súd považoval vzhľadom na konštatované a vykonané dôkazy za neprimerane nízku k fyzickému veku dieťaťa a jeho oprávneným potrebám. V tomto smere súd poukazuje na to, že je na otcovi dieťaťa, aké povolanie a akú platenú prácu si zvolí, avšak je jeho povinnosťou a musí počítať s tým, že táto vyživovacia povinnosť mu bude trvať až do doby, pokiaľ dieťa nebude schopné samé si svoje finančné prostriedky zabezpečovať. Preto je povinnosťou každého rodiča si nastaviť finančné príjmy a výdavky tak, aby sa primeraným spôsobom podieľal na výžive maloletého dieťaťa.

Vo zvyšku súd návrh matky, ktorým sa domáhala o určenie výživného sumou 150,- € mesačne, zamietol.

Súd ustálil zameškané výživné od podania návrhu, t. j. od 02.01.2013 do 31.01.2014, keď pri určení výživného súdom vo výške 100,- € by mal otec za uvedené obdobie zaplatiť sumu 1 300,- €. V konaní bolo preukázané, že na výživnom za uvedené obdobie zaplatil sumu 1 180,- €, potom na zameškanom výživnom mu zostáva uhradiť sumu 120,- €.

Súd vzhľadom na finančnú situáciu otca povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 20,- € mesačne. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávnenému sa stane splatným jednorazovo.

Ohľadom trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu ( konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).