Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-11-2014.pdf
PDF · 97.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viliama Hlaváča a prísediacich Mgr. Babely Ivanovej a Miloša Manka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.2.2014, v trestnej veci obžalovanej Ľ. H. takto
rozhodol:
Obžalovaná Ľ. H. S. M. P. Ň. Á. F. S. Y. Á. : X.. XX.XX.XXXX Y. Z., S.. R., V. L. K., B. Č.. XXX/XX, V..Č.. Y. N. F.,
j e v i n n á , že
že dňa 15.9.2013 v čase okolo 13.50 hod. v Rožňave, na ulici Zlatej č. 309/13, v byte na 1. poschodí obytného bloku, v kuchyni počas vzájomnej hádky, fyzicky napadla svojho druha - poškodeného F. C. tak, že ho 1-krát pichla steakovým nožom s dĺžkou čepele 120 mm do oblasti ľavej časti hrudníka, čím mu spôsobila bodnorezné poranenie hrudníka vľavo a ľavej komory srdca so zakrvácaním osrdcovníkového vaku s masívnym zakrvácaním ľavej pohrudnicovej dutiny, pričom poškodený následkom šoku z vykrvácania spôsobeným zraneniam na mieste podľahol,
t e d a
v úmysle spôsobiť ťažkú újmu na zdraví z nedbanlivosti spôsobila smrť a uvedený čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l a
zločin zabitia podľa § 147 ods. l, 2 písm. a Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v znení novely č. 204/2013 Z.z. a za to ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 147 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5,5 (päť a pol) roka n e p o d m i e n e č n e.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a Tr. zák. obžalovanú pre výkon tohto trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a Tr. zák. jej ukladá aj ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Rožňave podal dňa 24.1.2014 obžalobu na obžalovanú Ľ. H., pre skutok kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa § 147 ods. l, 2 písm. a Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. l písm. c Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to opísané vo výroku obžaloby.
Obžalovaná po tom, ako okresný prokurátor neprejavil záujem na konaní o uzavretie dohody o vine a treste, po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. l písm. a, b, c Tr. por. a po poučení aj podľa § 257 ods. 1 písm. a, b, c Tr. por. a po poučení aj podľa § 257 ods. 2, 3, 4 Tr. por., aj v rozsahu odsekov 5 až 8 Tr. por. o následkoch vyhlásenia, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c Tr. por. zhodne prehlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Potvrdila, že porozumela čo tvorí podstatu skutku kladeného jej za vinu. Ako obvinená bola poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola jej daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, s ktorým sa mohla radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaná v rámci vyhlásenia potvrdila, že porozumela aj právnej kvalifikácii skutku ako zločinu zabitia tak, ako je to kvalifikované podľa § 147 ods. l, 2 písm. a Tr. zák. a bola oboznámená aj s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za tento zločinu kladený jej za vinu. V konečnom dôsledku dala vyhlásenie aj o tom, že sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaná Ľ. H. na všetky otázky formulované v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h Tr. por. odpovedala pozitívne.
V zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovanej k tejto právnej otázke zaujal pozitívne stanovisko aj prokurátor.
Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovanej v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaná priznala k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Vina obžalovanej nepochybne vyplýva z jej výpovedí z prípravného konania, z výpovedí svedkov, objektívnych dôkazov, a to znaleckých posudkov a ostatných listinných dôkazov, z ktorých súd zistil tieto podstatné skutočnosti.
Obžalovaná Ľ. H. po rozvode manželstva so svojimi deťmi od roku 2004 žila v spoločnej domácnosti s poškodeným - nebohým F. C.. Z ich vzájomného vzťahu pochádza aj maloletá dcéra. Ich spolužitie bolo dlhodobo disharmonické, v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov poškodeným, pod vplyvom ktorých ju urážal, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej a týral ju. V minulosti ju pichol aj nožom, za čo bol aj právoplatne odsúdený. V dôsledku nezhôd v spolužití postupne obe deti obžalovanej, ktoré pochádzali z jej prvého manželstva, opustili spoločnú domácnosť a žili u svojich príbuzných. Obžalovaná naviac trpela aj závažnými psychickými ťažkosťami, na ktoré sa liečila.
Dňa 15.9.2013 nebohý F. C., opätovne pod vplyvom alkoholu, počas obeda, za prítomnosti aj ďalších rodinných príslušníkov ju začal provokovať, urážať aj pred maloletou dcérou, keď jej vulgárne nadával a v tomto konaní pokračoval aj napriek tomu, že ho obžalovaná na to upozornila. Následne v tomto čase sa ohnala po ňom steakovým nožom, pričom ho pichla do hrudníka, hneď si uvedomila, čo zrobila a privolala lekársku pomoc. V dôsledku bodnorezného poranenia hrudníka a ľavej komory srdca so zakrvácaním osrdcovníkového vaku a masívnym zakrvácaním ľavej pohrudničnej dutiny F. C. následkom šoku z vykrvácania na mieste podľahol.
Vyššie uvedené skutočnosti potvrdila obžalovaná, ktorá na svoju obhajobu uviedla, že poškodeného mala rada, bol k nej dobrý, keď bol triezvy. Vo výpovediach nevedela opísať moment a bližšie okolnosti, keď poškodeného pichla. Hneď si však uvedomila, čo urobila a privolala lekársku pomoc. Podrobne opísala okolnosti, ktoré sa stali počas obeda tak, ako je to uvedené vo vyššie uvedenej konštatačnej
časti, kde ju nebohý urážal, vulgárne jej nadával aj pred maloletou dcérou. Poškodený ju týral, trpela psychickými ťažkosťami, na ktoré sa liečila. Prejavila ľútosť nad svojim konaním.
Svedkyňa H. Y. - matka obžalovanej, prítomná pri skutku, využila svojho práva a vo veci odmietla vypovedať. Svedkyne A. A. C. H. Š., sestry poškodeného, skutok nesledovali, o všetkom sa dozvedeli iba sprostredkovane. Vo výpovediach uvádzali, že obžalovaná sa dobre starala o rodinu, dokonca aj o ich postihnutú matku. Bola ochotná stále pomôcť. Svedkyňa H.. Š. uviedla, že obžalovaná v poslednom období bola labilná a psychicky zničená. Obe svedkyne potvrdili, že poškodený - ich brat, požíval alkoholické nápoje, bol žiarlivý a agresívny, pričom mu aj dohovárali, aby nepil, aby sa dal liečiť.
Ani ostatní svedkovia, a to susedia E. L., F. P., R. L. skutkový stav nesledovali, vyjadrovali sa k tomu, že z bytu obžalovanej a jej nebohého druha bolo počuť hádky, keď bol pod vplyvom alkoholu.
Svedkyňa G. H. - dcéra obžalovanej a svedok E. H. - jej syn vypovedali o násilnom správaní sa poškodeného voči ich matke, ale aj voči nim. Toto vyústilo do tej miery, že odišli od svojej matky, a to každý zvlášť k svojim príbuzným, kde aj doposiaľ žijú.
Z prečítaného znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva vyplýva, že poškodený mal v čase vykonávania pitvy v krvi 3,37 ‰ etylalkoholu. Ide o ťažký stupeň opilosti, ktorý sa prejavuje v psychickej sfére tuposťou, oslabením pozornosti a vnímania, stratou miestnej a časovej orientácie a ďalšími prejavmi. U poškodeného išlo o násilnú smrť - šok z vykrvácania pri bodnoreznom poranení hrudníka vľavo a ľavej komory srdca, so zakrvácaním osrdcovníkového vaku a masívnym zakrvácaním ľavej pohrudnicovej dutiny. K vzniku bodnorezného poranenia došlo najpravdepodobnejšie v sediacej polohe poškodeného, pričom útok bol vedený nožom väčšou silou a prudkosťou na ľavú prednú plochu hrudníka poškodeného.
Po vykonaní týchto procesných úkonov na hlavnom pojednávaní v súvislosti s hodnotením osoby obžalovanej, ale aj možného druhu a výšky uloženého trestu súd považoval za potrebné vypočuť znalcov z odboru psychológie a z odboru zdravotníctva - odvetvia psychiatrie.
Znalkyňa J.. G. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaná má priemerné intelektové schopnosti. Jej osobnosť je neuroticky štrukturovaná, emocionálne labilná, nezrelá, so sklonom k citovej závislosti v partnerskom vzťahu. Vyššie city morálne, mravné a sociálne sú primerane rozvinuté. Vnútorne sa nestotožňuje so svojim konaním. Nie je jej to vlastné. Zo psychologického hľadiska motivácia konania obžalovanej súvisí s jej dlhodobou psychosomatickou traumatizáciou v tvrdom a nezdravom partnerskom vzťahu, ktorá narušovala jej duševnú integritu, ako aj bezprostrednú konfliktnú situáciu, keď prevážila v jej konaní afektivita nad racionálnou kontrolou a reguláciou jej správania a došlo u nej k skratovému konaniu. U obžalovanej sa prejavujú typické znaky chronickej psychosomatickej traumatizácie ako obete týrania s vyústením do ťažkej depresívnej poruchy, prejavujúcej sa naučenou bezmocnosťou, zníženým sebavedomím, pochybnosťami o vlastnej hodnote, neschopnosťou riešiť situáciu, predovšetkým sebaobviˇnovaním zo zlého zaobchádzania zo strany partnera, s ktorým žila, návraty k nemu v dôsledku jeho manipulatívneho správania, ale aj ekonomických limitov a skutočnosti, že nemala kam odísť.
Znalec z odboru zdravotníctva - odvetvia psychiatrie H.. Š. R., M.. uviedol, že v čase spáchania skutku u obžalovanej išlo o skratové konanie u emočne labilnej osobnosti, neuroticky dekompenzovanej, v chronickej konfliktnej situácii. Schopnosť obžalovanej rozpoznať protiprávnosť svojho konania v čase činu bola zmenšená, nie však podstatne, schopnosť ovládať svoje konanie v čase činu bola podstatne zmenšená, čo súvisí s psychickými poruchami a afektom v čase činu. Obžalovaná chápe zmysel trestného konania. U obžalovanej išlo o prechodnú psychickú poruchu, spojenú s intenzívnym afektom na báze dlhodobej konfliktnej situácie. Znalec na hlavnom pojednávaní oproti záverom v písomne vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že z hľadiska psychiatrického jej pobyt pre spoločnosť je nebezpečný, zvlášť ku svojej osobe. Navrhol uloženie ochranného ambulantného psychiatrického liečenia.
Z ďalších prečítaných listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaná v čase spáchania skutku nemala požité alkoholické nápoje. Lekárske správy potvrdzujú, že obžalovaná v minulosti bola ústavne hospitalizovaná na psychiatrii a následne dochádzala na dobrovoľnú ambulantnú liečbu.
Ďalšie podrobnosti o mieste spáchania skutku boli preukázané zápisnicou o ohliadke miesta činu, vrátane pripojenej fotodokumentácie. Z pripojeného priestupkového spisu a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že poškodený bol v minulosti postihnutý v administratívnom konaní pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď fyzicky napadol svoju družku - obžalovanú Ľ. H.F.. Z pripojeného rovnopisu trestného rozkazu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/66/2006 súd zistil, že poškodený bol odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania, kde poškodenou bola taktiež v tom čase družka a teraz obžalovaná Ľ. H.. Ide už o spomínaný prípad, keď okrem iného ju mal dvakrát pichnúť nožom do oblasti ramena. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva aj to, že rozhodnutím súdu bola obžalovaná ustanovená za opatrovníčku pani H. J. - matke poškodeného, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
K osobe obžalovanej súd zistil, že v mieste bydliska je hodnotená všeobecne. Jej posledný zamestnávateľ ju po pracovnej stránke hodnotí kladne. V práci je dôsledná, nekonfliktná a priateľská.
Po právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako zločin zabitia podľa § 147 ods. l, ods. 2 písm. a Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c Tr. zák..
Obžalovaná Ľ. H. tým, že po vulgárnych a urážlivých výrokoch poškodeného ho úmyselne pichla nožom o dĺžke čepele 120 mm do ľavej strany hrudníka pri intenzite útoku mu chcela spôsobiť ťažkú újmu na zdraví, pričom konala v priamom úmysle podľa § 15 písm. a Tr. zák.. Vedela, že vzhľadom na ostrie útočného noža na oblasť hrudníka, kde sú pre život dôležité orgány, môže dôjsť k nenapraviteľnému následku - smrti, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie, alebo ohrozenie nespôsobí. Objektom tohto trestného činu je ľudský život, pričom bola splnená aj objektívna stránka skutku v súvislosti s konaním obžalovanej, vzniklým následkom a vzájomného príčinného vzťahu.
Ako je konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku, z dôkazov, ktoré boli vykonané, obžalovaná dlhé roky žila s nebohým doslova v tiesnivých rodinných podmienkach, keď ju poškodený v dôsledku jeho nadmerného požívania alkoholických nápojov týral. Psychologickým vyšetrením boli u obžalovanej zistené znaky chronickej psychosomatickej traumatizácie ako obete týrania s vyústením do ťažkej depresívnej poruchy. Pre tento záver, okrem znaleckého posudku, svedčí aj celý rad ďalších dôkazov, na ktoré súd poukázal v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bezprostredne pred spáchaním skutku poškodený v ťažkom stupni opilstva sa správal k obžalovanej vulgárne a oplzlo jej nadával aj pred maloletou dcérou. Na celkový psychický stav obžalovanej vplýval celý rad ďalších skutočností, konkrétne keď pre násilné správanie sa poškodeného z ich spoločnej domácnosti odišli aj deti z prvého manželstva obžalovanej, ktoré žijú každý zvlášť u svojich príbuzných. V neposlednom rade obžalovaná až do inkriminovaného skutku sa okrem maloletej dcéry starala o chorú, svojprávnosti zbavenú matku poškodeného a o svoju prestarlú chorú matku.
Podľa záverov znalca z odboru psychiatrie v čase spáchania skutku išlo u obžalovanej o skratové jednanie, ovplyvnené afektom zlosti u emočne labilnej osobnosti, neuroticky dekompenzovanej, chronickej konfliktnej situácii. Jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť konania v čase činu bola zmenšená, nie však podstatne, ovšem schopnosť obžalovanej ovládať svoje konanie v čase činu bola podstatne zmenšená, čo práve súvisí s psychickými poruchami obžalovanej.
Vyššie uvedené skutočnosti, vrátane aj poľahčujúcich okolností § 36 písm. a Tr. zák., že obžalovaná spáchala trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, § 36 písm. h Tr. zák. - keď spáchala trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sama nespôsobila, § 36 písm. j Tr. zák. - viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, § 36 písm. l Tr. zák. - priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin aj úprimne oľutovala, by mohli odôvodňovať aj postup podľa § 39 ods. l Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ale aj vzhľadom na pomery páchateľa, ktoré sa vzájomne prelínajú a následne uložiť trest aj s použitím § 39 ods. 3 písm. d Tr. zák..
Pri ukladaní trestu súd použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák. s ohľadom na závery znaleckého dokazovania, a to vzhľadom na duševný stav obžalovanej, ktorá spáchala zločin v stave zmenšenej príčetnosti a vzhľadom na jej zdravotný stav je možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania oproti zákonom vymedzenej trestnej sadzby.
Súd zastáva názor, že za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák. neprichádza v úvahu úprava trestnej sadzby aj podľa ustanovenia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. pri zistených vyššie opísaných poľahčujúcich okolnostiach, t.j. znižovania hornej hranice trestnej sadzby, pretože to považuje za vzájomne nezlučiteľné, a to z týchto dôvodov.
Mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák. je oproti iným dôvodom vymedzeným v ustanovení § 39 ods. l, ods. 2 písm. a, b, d, e Tr. zák. výnimočné v tom, že súd pri ukladaní trestu pod dolnú zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v § 39 ods. 3 Tr. zák.. V nadväznosti na uvedené, pri úprave trestnej sadzby podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák. potom pri zistení iba poľahčujúcich okolností nie je na mieste použiť ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., to je znižovanie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, práve k neobmedzenej úprave výmery dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák., keď znižovanie hornej hranice podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. sa za takýchto okolností stáva bezpredmetným. Odporovalo by to zásadám logiky, ale i samotného zmyslu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák..
Zákonodarca pre zločin podľa § 147 ods. l, 2 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu v rozpätí s dolnou hranicou 9 rokov a hornou hranicou až 12 rokov. Za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák. súd vymeral obžalovanej Ľ. H. trest znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 5,5 (päť a pol) roka nepodmienečne, pretože tento trest pre splnenie jeho účelu bude dostatočným na prevýchovu obžalovanej tak, aby sa v budúcnosti nedopúšťala ďalšej trestnej činnosti, pričom tento trest plní zároveň aj generálnu prevenciu. Podľa § 48 ods. 2 písm. a Tr. zák. pre výkon tohto trestu súd zaradil obžalovanú do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený pre úmyselný trestný čin.
Tak, ako predpokladá ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c Tr. zák., podľa § 73 ods. 2 písm. a Tr. zák. súd uložil obžalovanej aj ochranné opatrenie, a to ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pretože spáchala trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a jej pobyt na slobode je nebezpečný.
O nárokoch poškodenej A. A. súd na náhradu škody súd nerozhodoval, pretože poškodená tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní si neuplatňovala žiadne nároky na náhradu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať: · prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) · obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2) · príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) · zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2) · štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1) · poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) · zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.