Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-177-2012.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/177/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Z. B., X.. XX.X.XXXX, L. Č. XX, zastúpeného Elenou Orokockou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, proti žalovanej: C. F., L. Č. XXX, o návrhu na ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 19.3.2012 žiadal žalovanej titulom nárokov na ochranu osobnosti uložiť povinnosť, aby na svoje náklady v denníku Korzár sa písomne ospravedlnila, že nepravdivým výrokom s cieľom poškodiť jeho dobrú povesť u spoluobčanov verejne vyhlasuje, že jej vyjadrenie voči jeho osobe je klamstvom a nezakladá sa na pravde. Súčasne požadoval túto zaviazať na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 35.000,- EUR.
Súd dokazovaním vykonaným výsluchom žalovanej, obsahom vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia policajného zboru v G. S.-XXXX/DR-J.-XXXX, obsahu spisu Okresného súdu v Prešove XXRoXXX/XXXX ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná bola v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. XXRoXXX/XXXX zaviazaná platobným rozkazom zo dňa 26.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.12.2010 na zaplatenie 2,66 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne.
Dňa 30.4.2011 na OO PZ Drienov pod sp. zn. S.-XXXX/DR-J.-XXXX žalobca podal proti žalovanej trestné oznámenie z dôvodu, že táto nevykonala v jeho prospech úhradu, na ktorú bola zaviazaná vyššie uvedeným právoplatným rozhodnutím súdu a toto konanie žalovanej podľa jeho názoru napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu, eventuálne priestupku.
Dňa 14.6.2011 v zázname o podaní vysvetlenia podľa § 17a zák. o Policajnom zbore č. 171/1993 Z. z., žalovaná uviedla, že žalobcu osobne pozná. V minulosti mal jeho nebohý otec obchod, kde predával potraviny ako aj iný tovar. Do predmetného obchodu chodievala v roku 2008 pravidelne, kde si kupovala potraviny ako aj iný tovar, avšak tento jej predával nebohý otec žalobcu.
Uviedla, že nebohý otec žalobcu jej predal tovar na dlh, ktorý však vyrovnala vždy potom ako jej boli vyplatené dávky v hmotnej núdzi.
Uznesením OO PZ G. zo dňa 15.6.2011 bola vec z podozrenia prečinu podvodu, ktorého sa mala dopustiť C. F. v predajni rozličného tovaru v obci Č. prevzatím tovaru v hodnote 2,66 EUR, ktorý mala dodatočne zaplatiť, pričom tak neurobila a už pri preberaní tovaru mala vedieť, že tak neurobí, čím majiteľa predajne Z. B. mala uviesť do omylu a spôsobiť mu škodu v uvedenej výške, bola odložená, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko konanie C. F. nenaplnilo znaky žiadneho z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, ale má znaky priestupku, pričom tento vzhľadom na dobu spáchania nie je možné prejednať. Sťažnosť žalobcu voči uvedenému rozhodnutiu bola uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 12.7.2011 pod sp. zn. 1Pn522/11-7 zamietnutá.
Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná vrámci uvedeného vyšetrovania jeho trestného oznámenia nevypovedala pravdu a týmto svojim nepravdivým výrokom sledovala iba poškodenie dobrej povesti žalobcu.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
V zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka predmetom ochrany osobnosti fyzickej osoby sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka.
Na tieto imateriálne hodnoty ľudskej osobnosti akými sú napríklad meno, česť, dôstojnosť, súkromie a telesná integrita ako aj na hmotnom substráte zachytené prejavy osobnej povahy uvedené v ust. § 12 akými sú podobizne, zvukové záznamy sa v občianskom práve upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami.
Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak ako je to zvýraznené v dikcii zákona je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním, či prejavmi.
Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho predmetom (tzv. petitom žaloby) a základom (t. j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit
založený). Jeho presná formulácia má byť obsiahnutá len v tej časti žaloby, ktorá sa nazýva žalobný petit (t. j. čoho sa žalobca domáha NS SR sp. zn. 5Cdo4/99).
Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáha ospravedlnenia zo strany žalovanej voči nemu za nepravdivé výroky s cieľom poškodiť jeho povesť bez konkretizácie akými jej výrokmi malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že pokiaľ žalobný návrh nie je vo svojom petite dostatočne určitý a neobsahuje konkretizáciu skutočností, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnosti fyzickej osoby - pričom nestačí, aby zásah bol individualizovaný v odôvodnení žaloby, nakoľko ide o hmotnoprávnu vadu žaloby, pre ktorú jej nemožno vyhovieť a to ani v prípade, keby sa vykonaným dokazovaním preukázalo, že došlo k zásahu do osobnosti účastníka konania.
Za náležitú konkretizáciu v danej veci nebolo možné považovať formuláciu petitu žalobcom, že išlo o nepravdivé výroky, lebo čitateľovi tohto ospravedlnenia by nebolo zrejmé, akého pochybenia sa žalovaná vlastne dopustila, aj keď to bolo opísané v odôvodnení žaloby, ktorým však súd viazaný nie je a nie je ani oprávnený toto vyjadrenie pojať do výroku rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Žalobca bol v spore neúspešný a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.