Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50Cpr-5-2013.pdf
PDF · 99.25 KB
Case nature
Area
Subarea
50Cpr/5/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, G. Y., zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Mydlom, so sídlom Sama Chalupku 2, Michalovce, proti odporcovi: eustream, a.s., so sídlom Votrubova 11/A, Bratislava, IČO: 35 910 712, o zaplatenie 16.468,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.7.2013,domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 16.468,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% od 1.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania.
Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že odporca, ako jeho bývalý zamestnávateľ, mu dlhuje sumu 16.468,- Eur, pozostávajúcu z náhrady za diskrimináciu na základe veku podľa kolektívnej zmluvy vo výške 8.700,- Eur a z náhrady za sťažený výkon práce - príplatku za hlučnosť za roky 2005 až 2011 v celkovej výške 7768,- Eur. Odporcovi bol dňa 18.4.2012 zaslaný pokus o zmier, na ktorý však odporca odpovedal negatívne.
Odporca považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za neopodstatnený a právne irelevantný. Vo svojom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 3.10.2013, dôrazne odmietol tvrdenia navrhovateľa o diskriminácii podľa veku. Navrhovateľ si návrhom uplatnil voči odporcovi náhradu za diskrimináciu na základe veku podľa kolektívnej zmluvy vo výške 8.700,- Eur, pričom navrhovateľ neuviedol, v čom vidí svoju diskrimináciu ani ako k tejto sume prišiel. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru skončil pracovný pomer navrhovateľa u odporcu dňa 29.2.2012. Pri skončení pracovného pomeru vyplatil odporca navrhovateľovi odstupné vo výške 3-násobku jeho mesačnej mzdy, ďalej odstupné vo výške 17-násobku jeho mesačnej mzdy a tiež kompenzačný príspevok vo výške 829,85 Eur. Celkovo odporca vyplatil navrhovateľovi sumu 25.900,74 Eur, čo predstavuje podľa odporcu nadštandardnú satisfakciu poskytnutú zamestnancovi v súvislosti so skončením jeho pracovného pomeru. Tieto nároky vypláca odporca všetkým zamestnancom nediskriminačným spôsobom v zmysle pravidiel stanovených kolektívnou zmluvou. V zmysle týchto pravidiel sa zamestnancom pri skončení pracovného pomeru vyplácajú náhrady nad rámec Zákonníka práce pri odpracovaní 20 rokov (a viac) v skupine SPP: 17-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca a kompenzačný príspevok (program podpory pri hľadaní zamestnania podľa Kolektívnej zmluvy vyplácaný vo vzťahu k miere
nezamestnanosti v regióne). Odporca tieto pravidlá kompenzácie uplatňuje kontinuálne a bez rozdielov voči všetkým svojim zamestnancom, a preto tvrdenia navrhovateľa o tom, že ho odporca ukrátil o náhradu za diskrimináciu na základe veku podľa kolektívnej zmluvy, sú nepravdivé. Ďalej navrhovateľ požadoval náhradu za sťažený výkon práce - príplatok za hlučnosť za roky 2005 až 2011 bez uvedenie spôsobu, ako prišiel k výslednej sume. Na pokus o zmier odporca písomne odpovedal listom zo dňa 4.5.2012. Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce (rizikový príplatok za hlučnosť) je upravená v § 124 Zákonníka práce. Rizikovou prácou je práca zaradená regionálnym úradom verejného zdravotníctva do 3. a 4. kategórie v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe návrhu rizikových prác vypracovaného podľa prílohy č. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií. Pracovná činnosť dispečer, ktorú navrhovateľ vykonával u odporcu v priebehu rokov 2005 až 2011, však nebola zaradená do rizika hluku kategórie 3 resp. 4. Až rozhodnutím Pracovnej zdravotnej služby zriadenej Úradom verejného zdravotníctva SR zo dňa 9.7.2012 bola s účinnosťou od 24.7.2012 pracovná pozícia ´´operátor Hraničnej preberacej stanice´´ (podľa náplne práce ide o súčasnú náhradu pracovnej pozície ´´Dispečer ´´) zaradená kvôli hluku do rizikovej skupiny 4. Keďže v tom čase už navrhovateľ nebol niekoľko mesiacov u odporcu v pracovnom pomere, žiadny nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce mu ani nemohol vzniknúť. Odporca zároveň spochybnil navrhovateľom požadované úroky z omeškania, a to čo do výšky úroku prevyšujúcej zákonnú úpravu, ako aj času od kedy bol odporca údajne v omeškaní.
Súd nariadil termín pojednávania na deň 19.2.2014. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa, ktorému bolo predvolanie riadne doručené dňa 4.12.2013, svoju neprítomnosť však neospravedlnil. Keďže navrhovateľ žiadal, aby súd vec prejednal aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa.
Navrhovateľ pred súdom zotrval na svojom písomnom návrhu. V zmysle Kolektívnej zmluvy na roky 2011-2013 bod 2.2. písm. c) vyplýva, že odstupné sa vypláca vo výške 5-násobku mzdy za predpokladu, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola výpoveď, strata spôsobilosti vykonávať prácu podľa zdravotného lekárskeho posudku a podmienkou bolo dosiahnutie veku 50 a viac rokov. Toto ustanovenie považoval navrhovateľ za diskriminačné a voči odporcovi sa domáhal doplatenia odstupného vo výške 5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Pri rozviazaní pracovného pomeru totiž navrhovateľ nedosiahol ešte stanovený dôchodkový vek.
Odporca taktiež zotrval na svojom písomnom stanovisku, v ktorom uviedol, za akých podmienok boli navrhovateľovi vyplácané mzdové nároky z kolektívnej zmluvy. Navrhovateľovi bolo vyplatené zákonné odstupné vo výške 3-násobku priemernej mesačnej mzdy, ďalej odstupné podľa kolektívnej zmluvy vo výške 17-násobku priemernej mesačnej mzdy a taktiež kompenzačný príspevok, ktoré boli vyplatené nad rámec zákonného odstupného. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na vyplatenie odstupného vo výške 5-násobku priemernej mesačnej mzdy podľa kolektívnej zmluvy, kolektívna zmluva umožňuje vyplatenie tohto ďalšieho odstupného zamestnancovi, ktorý v roku rozviazania pracovného pomeru dosiahne vek 50 a viac rokov. Toto ustanovenie nediskriminuje pracovníkov, špecifikuje len podmienky, za ktorých možno toto ďalšie odstupné priznať. V časti vyplatenia príplatku za hlučnosť odporca vzniesol námietku premlčania za obdobie rokov 2005 až 2010. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľ nemá zákonný nárok na príplatok za hlučnosť, nakoľko v žalovanom období nebolo pracovisko navrhovateľa zaradené do rizikovej skupiny.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom navrhovateľa, odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Dohoda o skončení pracovného pomeru, Pokus o zmier zo dňa 18.4.2012, Pokus o zmier - odpoveď zo dňa 4.5.2012, výňatok z Kolektívnej zmluvy, Rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach č.k 2012/00949 zo dňa 9.7.2012, a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu, u ktorého navrhovateľ odpracoval celkovo 23 rokov. V rokoch 2005 až 2011 pracoval navrhovateľ na pracovnej pozícii Dispečer. Dňa 23.1.2012 uzatvorili navrhovateľ a odporca v zmysle § 60 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru, v zmysle ktorej pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňom 29.2.2012. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bolo rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom optimalizácie a zefektívnenia činností. Pri výstupnom vyšetrení navrhovateľovi nebolo zistené poškodenie sluchu nad prípustnú normu.
Po skončení pracovného pomeru odporca ako zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi odstupné vo výške trojnásobku mesačnej mzdy, odstupné vo výške sedemnásť násobku mesačnej mzdy podľa kolektívnej zmluvy a kompenzačný príspevok (program podpory pri hľadaní zamestnania podľa Kolektívnej zmluvy).
Listom zo dňa 18.4.2012, označeným ako Pokus o zmier, navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval odporcu na vyplatenie mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce - rizikový príplatok za hlučnosť za roky 2005 až 2011.
Listom zo dňa 4.5.2012, označeným ako Pokus o zmier - odpoveď, odporca neuznal nárok navrhovateľa na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce (rizikový príplatok za hlučnosť), nakoľko pracovná činnosť profesie dispečer, ktorú navrhovateľ vykonával u odporcu v priebehu rokov 2005 až 2011 nebola zaradená do rizika hluku kategórie 3., resp. 4. Práca dispečera tak nebola rizikovou prácou.
Na základe Rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach č.k. 2012/00949 zo dňa 9.7.2012 boli práce - vedúci oddelenie HPS, operátor HPS, technológ a strojný údržbár, vykonávané na pracovisku odporcu: Hraničná preberacia stanica na KS 01, Oblasť Východ, Veľké Kapušany, zaradené kvôli hluku do 4. kategórie rizikových prác vykonávaných v spoločnosti odporcu.
V zmysle Kolektívnej zmluvy sa odporca, ako zamestnávateľ, zaviazal vyplatiť zamestnancom, s ktorými skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, odstupné stanovené v § 76 ods. 1 Zákonníka práce: pri zamestnancoch, ktorí odpracovali menej ako 5 rokov - vo výške 2-násobku priemernej mesačnej mzdy, a ktorí odpracovali nad 5 rokov
- vo výške 3-násobku priemernej mesačnej mzdy. Ak zamestnanci skončia pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že stratili vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a odpracovali u zamestnávateľa nad 20 rokov a viac, zamestnávateľ sa zaviazal vyplatiť ďalšie odstupné vo výške 17-násobku priemernej mesačnej mzdy v rozpätí minimálne 663,88 Eur a maximálne 1327,76 Eur. U zamestnanca, ktorý skončí pracovný pomer dohodou z vyššie uvedených dôvodov a dosiahne v roku rozviazania pracovného pomeru vek 50 a viac rokov, ale ku dňu rozviazania pracovného pomeru nedosiahne ešte dôchodkový vek, sa odstupné zvyšuje o 5-násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku.
Podľa § 60 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je
násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Podľa § 76 ods. 8 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 4.
Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
Podľa § 124 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.
Podľa § 124 ods. 2 Zákonníka práce, pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia: a) chemické faktory, b) karcinogénne a mutagénne faktory, c) biologické faktory, d) prach, e) fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).
Podľa § 124 ods. 3 Zákonníka práce, za každú hodinu práce podľa odseku 1 patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.
Aplikujúc citované zákonné ustanovenia na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ bol dlhoročným zamestnancom odporcu, pričom pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou ku dňu 29.2.2012 z dôvodu organizačných zmien u odporcu. V čase skončenia pracovného pomeru mal navrhovateľ 48 rokov. V dôsledku skončenia pracovného pomeru bolo navrhovateľovi vyplatené tak odstupné zo zákona (vo výške 3-násobku priemernej mesačnej mzdy), ako aj odstupné v zmysle kolektívnej zmluvy (17-násobok priemernej mesačnej mzdy a kompenzačný príspevok), čo navrhovateľ v konaní nespochybňoval. Navrhovateľ sa návrhom domáhal vyplatenia
ďalšieho odstupného vo výške 5-násobku priemernej mesačnej mzdy. Nakoľko toto ďalšie odstupné je vyplácané zamestnancom, ktorí v roku rozviazania pracovného pomeru dosiahnu vek 50 a viac rokov ale ku dňu rozviazania pracovného pomeru nedosiahnu ešte dôchodkový vek, navrhovateľ v čase skončenia pracovného pomeru nespĺňal podmienky na vyplatenie tohto odstupného. Vzhľadom k tomu navrhovateľ nemá nárok na vyplatenie ďalšieho odstupného, ktorého vyplatenie je v zmysle kolektívnej zmluvy viazané na vek zamestnanca v čase skončenia pracovného pomeru, čo navrhovateľ nespĺňal. Uvedené ustanovenie kolektívnej zmluvy súd nepovažuje za diskriminačné, nakoľko je na rozhodnutí zamestnávateľa či a v akom rozsahu podporí svojich zamestnancov pri skončení pracovného pomeru a pomôže im čiastočne prekonať negatívne dopady súvisiace so stratou zamestnania. Súd má za to, že odporca ako zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi nielen odstupné v zmysle zákona, ale aj nadštandardné odstupné v zmysle kolektívnej zmluvy (vo výške 17-násobku priemernej mesačnej mzdy).
Navrhovateľ sa zároveň domáhal aj vyplatenia mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce - príplatku za hlučnosť za roky 2005 až 2011, kedy pôsobil u odporcu na pracovnej pozícii ako Dispečer. Nakoľko počas celého obdobia a ani v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu nebola táto pracovná pozícia zaradená príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie rizikových prác, navrhovateľovi nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce nevznikol. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach č.k. 2012/00949 zo dňa 9.7.2012 boli práce - vedúci oddelenie HPS, operátor HPS, technológ a strojný údržbár, vykonávané na pracovisku odporcu: Hraničná preberacia stanica na KS 01, Oblasť Východ, Veľké Kapušany, zaradené kvôli hluku do 4. kategórie rizikových prác vykonávaných v spoločnosti odporcu. V čase rozhodnutia tohto úradu už totiž navrhovateľ nebol zamestnancom odporcu a nevykonával pre neho žiadne práce. Súd už nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, nakoľko výpovede súčasných zamestnancov odporcu by nemali podstatný vplyv na konanie a súd mal skutkový stav veci dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal vo veci plný úspech, preto by mu prináležala plná náhrada trov voči neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).