Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1070-2013.pdf
PDF · 78.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/1070/2013
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej A.. Z. Q., N.. XX. XX. XXXX, A. A. XXX/XX, R. S., pre vymoženie pohľadávky 6 158,- eur s príslušenstvom, o námietkach povinnej proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., zástupcom súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, so sídlom Exekútorského úradu Námestie M. R. Štefánika 44, Brezno, pod spisovou značkou Ex 547/13, takto
rozhodol:
Námietkam proti exekúcii sa n e v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom PhD. sa dňa 26. 08. 2013 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 547/13 na vymoženie pohľadávky vo výške 6 158,- eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 3Zm 411/2012-11. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07. 08. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 047434 zo dňa 18. 09. 2013, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 6 158,- eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 443,50 eur a trovy exekúcie.
Povinná vzniesla námietky proti exekúcii. Poukázala na to, že podľa čl. 1 ods. 1.1 Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 132572-34049 sa s oprávneným dohodla na pôžičke vo výške 4 074,- eur, pričom v skutočnosti jej bola poskytnutá suma 1 700,- eur, na základe čoho je zmluva neplatná. Povinná do dnešného dňa uhradila oprávnenému celkovo 2 184,- eur a to splátkami po 97,- eur a preto považuje svoj dlh za splnený. Pokiaľ ide o sankcie a zmluvné pokuty, tieto sú v rozpore s dobrými mravmi a neprimerane vysoké, nakoľko niekoľkonásobne prevyšujú istinu. Oprávnený si za účelom nedovoleného obohatenia vypísal údaje na vystavenej blankozmenke podľa svojho uváženia vo výške, ktorá nezodpovedá žiadnej realite. Samotná zmluva o revolvingovej pôžičke obsahuje kvantum článkov, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a ide o nekalé podmienky. Na základe vyššie uvedeného povinná navrhla, aby súd vyhovel námietkam proti exekúcii a exekúciu zastavil. Zároveň uviedla, že sa v samostatnom konaní domáha určenia neplatnosti zmluvy a nariadenia predbežného opatrenia, aby sa zabránilo vzniku škôd.
Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Poukázal na to, že povinná neuviedla žiadnu okolnosť, ktorá by vznikla po vzniku exekučného titulu. Námietky mohla uplatniť v základnom konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu, čo však neurobila. Medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o revolvingovej pôžičke, na základe ktorej bola povinnej poskytnutá pôžička vo výške 4 074,- eur. Podľa čl. 4, ods. 4.1 zmluvy sa povinná zaviazala zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo výške 2 374,- eur, ktorá bola splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Po započítaní tejto zmluvnej odmeny v súlade s čl. 9 ods. 9.1 zmluvy bola povinnej poukázaná suma 1 700,- eur, čo však neznamená, že oprávnený poskytol
pôžičku len v tejto výške. K námietkam povinnej týkajúcich sa zmenky oprávnený uviedol, že zmenku vyplnil v súlade s jeho právom vyplývajúcim z čl. 5 ods. 5.3 zmluvy. Z dôvodu omeškania povinnej s úhradou všetkých splátok pôžičky, oprávnený v súlade s čl. 12 zmluvy uplatnil aj zmluvné sankcie. Na základe vyššie uvedeného považuje oprávnený námietky proti exekúcii za nedôvodné.
Podľa § 50 ods. 1. Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že súdny exekútor po získaní poverenia na vykonanie exekúcie vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30. 09. 2013, ktoré si povinná prevzala do vlastných rúk 03. 10. 2013. Námietky proti exekúcii vzniesla v zákonnej lehote, keď ich podala na poštovú prepravu dňa 16. 10. 2013.
Exekučné konanie ako nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia má za úlohu zabezpečiť, aby sa oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a súdny exekútor spolu s exekučným súdom musia v konaní postupovať tak, aby nedošlo k zvýhodňovaniu jedného účastníka na úkor toho druhého.
Námietky proti exekúcii možno odôvodniť len tým, že po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekučného konania došlo k zániku vymáhaného nároku, alebo tu sú skutočnosti brániace vymáhaniu pohľadávky resp. preukazujúce neprípustnosť exekúcie. Rovnako možno námietky proti exekúcii odôvodniť tým, že účastníci exekúcie nie sú právnymi nástupcami osôb označených v exekučnom titule. K zániku vymáhaného nároku dochádza najmä riadnym a včasným splnením dlhu, dohodou, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, smrťou dlžníka, započítaním, neuplatnením práva, splynutím a urovnaním. Povinný môže námietky proti exekúcii odôvodniť aj skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti, pod čím sa rozumejú skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Súdu predložené námietky proti exekúcii však neobsahujú žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo možné vyhovieť námietkam a po právoplatnosti rozhodnutia exekúciu zastaviť. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnila. Spolu s námietkami proti exekúcii síce predložila listinné dôkazy preukazujúce jej čiastočné úhrady dlhu, avšak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tieto platby povinnej v období od 31. 05. 2012 do 29. 05. 2013 v celkovej výške 1 214,- eur, teda v čase po podaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a do začatia exekučného konania, zohľadnil. Exekučným titulom bola priznaná suma 7 372,- eur, pričom oprávnený si v exekúcii uplatnil istinu vo výške 6 158,- eur. Pokiaľ ide o úhrady zo dňa 11. 09. 2013 a 30. 09. 2013 vo výške po 97,- eur, tieto boli poukázané po začatí exekučného konania a preto nemôžu byť dôvodom pre vyhovenie námietkam proti exekúcii v časti o vymoženie sumy 194,- eur.
Exekučným titulom v predmetnej veci je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 3Zm 411/2012-11, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť do troch dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu oprávnenému zmenkovú sumu 7 372,- eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 30. 05. 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 24,57 eur a náhradu trov konania vo výške 443,50 eur alebo aby v tej istej lehote podala na súde námietky, v ktorým musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že povinná bola riadne poučená o možnosti podania opravného prostriedku. Nakoľko svoje právo nevyužila, zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 07. 08. 2012.
Na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu tak vznikla povinnej povinnosť uhradiť oprávnenému súdom priznanú istinu s príslušenstvom. Povinná v námietkach netvrdila ani
nepreukázala, že by po vzniku exekučného titulu uhradila priznaný nárok a svoju obranu voči exekúcii neodôvodnila ani skutočnosťami, ktoré by mali za následok neprípustnosť vedenej exekúcie. Pokiaľ povinná namietala platnosť zmluvy o revolvingovej pôžičke ako aj výšku súdom priznanej a vymáhanej pohľadávky, takáto obrana je v exekučnom konaní neprípustná. Povinnej nič nebránilo podať v zákonnej lehote námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. V rámci exekúcie nemôže byť totiž zmenené ani zrušené rozhodnutie, na základe ktorého sa oprávnený domáha svojho právoplatne priznaného nároku. Z obsahu predložených námietok proti exekúcii vyplýva, že predmetné podanie povinnej je práve odôvodneným námietkami proti zmenkovému platobnému rozkazu, na ktorý však exekučný súd nemôže prihliadať, nakoľko na taký postup nemá právomoc. Z obrany povinnej vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovej pôžičke sa zrejme nedostatočným spôsobom venovala jednotlivým dojednaniam formulárovej zmluvy. Exekučný súd však nemá právomoc posudzovať platnosť právnych úkonov účastníkov konania ani rozhodovať o súladnosti ich dojednaní s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedeného súdu neostávalo nič iné ako námietkam proti exekúcii nevyhovieť.
Vzhľadom k tomu, že povinná tvrdila, že sa domáha neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke, ktorej súčasťou sú aj zmluvné dojednania o zabezpečení pôžičky prostredníctvom blankozmenky, súd ju vyzval na preukázanie tejto skutočnosti. Povinná do dnešného dňa svoje tvrdenie nepreukázala, preto súd nerozhodoval podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
Jednou zo zásad, ktorou je ovládané exekučné konanie, je zásada primeranosti a postupnosti. Zákonným vyjadrením tejto zásady je ustanovenie § 61b Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Na základe uvedeného môže súdny exekútor zvoliť spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti len vtedy, ak povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekučné konanie ako nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia má za úlohu zabezpečiť, aby sa oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Proti povinnému však možno viesť exekúciu iba za súčasnej ochrany povinného pred nadmerným a neopodstatneným zásahom do jeho práv. Zásada primeranosti sa prejavuje v postupnosti, čo znamená, že súdny exekútor má predovšetkým exekvovať taký majetok, ktorý nie je z hľadiska jeho hodnoty v zrejmom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Z predloženého upovedomenia o začatí exekúcie súd zistil, že súdny exekútor upovedomil účastníkov aj o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti povinnej. V zmysle § 61b Exekučného poriadku môže súdny exekútor vydať exekučný príkaz predajom nehnuteľnosti iba potom, ako nebude môcť byť exekúcia vykonaná iným, primeranejším spôsobom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.