Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-230-2013.pdf
PDF · 81.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky N. Z., bytom N., I. O. nad O. XX, proti odporcovi Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.10.2012, č.k. 6C/401/2010-67, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8400001485, uzavretá dňa 15.08.2007 medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou označenou ako spoludlžník 1 je vo vzťahu k navrhovateľke neplatná. Odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 527,93 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 131,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa v prejednávanej veci domáhala určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že zmluvu nikdy nepodpísala a jej podpis je sfalšovaný a súčasne žiadala, aby jej odporca vydal bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na jeho strane tým, že na základe neplatne uzavretej zmluvy vykonal navrhovateľke zrážky zo mzdy v žalovanej výške, ktoré mali slúžiť na plnenie záväzku zo zmluvy. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 40 ods. 3, § 451 ods. 1, 2 OZ, ked pred posúdením veci samej sa zoberal otázkou naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ktorého nedostatok namietal odporca ako dôvod pre zamietnutie žaloby v časti určenia neplatnosti. Súd akceptuje a tiež zastáva všeobecne prijatý názor, že žaloba na plnenie z neplatného právneho úkonu v zásade vylučuje naliehavosť právneho záujmu na samotnom určení jeho neplatnosti, keďže pri posudzovaní považovaného plnenia musí byť otázka platnosti posudzovaná ako predbežná. V tomto prípade je však výslovne určovací výrok žiaduci pre právnu istotu navrhovateľky. Z napadnutej úverovej zmluvy by totiž v budúcnosti v prípade splnenia povinnosti ostatnými spoludlžníkmi mohol byť odvodzovaný ich postihovaný nárok voči navrhovateľke a na ňu pripadajúcu časť dlhu by títo mohli neoprávnene požadovať. Nedôvodnosť takéhoto nároku bude však v rozsudku výslovne určujúceho neplatnosť zmluvy voči navrhovateľke oveľa zjavnejšia, akoby tomu bolo v prípade, že by neplatnosť bola konštatovaná iba v jeho odôvodnení. Vyslovenie určovacieho výroku o neplatnosti úverovej zmluvy voči navrhovateľke je tak potrebné, jasné a definitívne usporiadanie právnych vzťahov navrhovateľky zo zmluvy. Súd rozhodujúc o neplatnosti napadnutej zmluvy skonštatoval, že na základe § 40 OZ je zmluva neplatná, pretože nie je ňou podpísaná. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy vznikol navrhovateľke nárok na vrátenie toho, čo podľa neplatnej zmluvy plnila, teda na vrátenie sumy, ktorá bola zamestnávateľom navrhovateľky strhnutá zrážkami zo mzdy v prospech odporcu. Zrážkami zo mzdy totiž na strane odporcu vzniklo bezdôvodné obohatenie a toto je povinný v súlade s cit. ustanovenia Občianskeho zákonníka vydať. I keď odporca tvrdil splnenie tejto povinnosti nebola táto skutočnosť v konaní nijako preukázaná a odporca nenavrhoval na jej preukázanie žiaden iný dôkaz. Prípadná náhrada navrhovateľkinej ujmy alebo jej časťou treťou osobou nemá na existenciu, ani rozsah povinnosti odporcu vydať celé bezdôvodné obohatenie žiaden vplyv a tak súd zaviazal odporcu k povinnosti v celom požadovanom rozsahu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania voči odporcovi, ktorý úspech vo veci nemal. Trovy konania pozostávali zo zaplatených súdnych poplatkov zaplatených navrhovateľkou v tomto konaní.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 529,93 eur a náhradu trov konania. Namietal, že súd prvého stupňa pri uložení tejto povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke 527,93 eur vychádzal z nesprávnych a neúplných skutkových záverov. Navrhovateľka sa v konaní domáhala od odporcu vydania sumy, ktorá jej bola strhnutá na základe zrážok zo mzdy v prospech odporcu. Na pojednávaní však uviedla, že časť zo zrazenej sumy jej vrátila W. T. asi vo výške 300,- eur s tým, že zároveň popísala ako to prebiehalo. V konaní bolo výsluchom S. M. dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere preukázané, prečo M. T. odovzdávala peniaze navrhovateľke a k tomu predchádzala dohoda medzi E. M. a M. T. o spoločnom splácaní úveru. Poukázal na ust. § 454 OZ s tým, že plnenie navrhovateľky zrážkami zo mzdy a následná refundácia tohto plnenia zo strany W. T. predstavuje priamy dôkaz o tom, že medzi navrhovateľkou a E. M. dochádzalo k náhrade bezdôvodného obohatenia. Tým, že M. T. konajúca v zmysle dohody uhrádzala navrhovateľke z jej mzdy strhávané sumy a táto ich preberala, tak na strane navrhovateľky finančná ujma nemohla existovať. Preto súd nesprávne konštatuje, že táto náhrada treťou osobou nemá na rozsah povinnosti odporcu žiadny vplyv. Je dokonca pochybné aj to, či zo sumy strhnutej navrhovateľke zo mzdy jej nejaká časť zostala nenahradená. Samotné vyjadrenie navrhovateľky spochybňuje povahu žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľky. Ani čo do sumy 227,93 eur neprichádza do úvahy uloženie povinnosti odporcovi na plnenie tejto sumy. Aj keby táto suma nebola hradená, čo vzhľadom na postoj a vyjadrenie navrhovateľky považujú za nepravdepodobné, tak v tejto časti by išlo o bezdôvodné získané E. M. na úkor navrhovateľky. Preto súd nesprávne vyhodnotil pasívnu legitimáciu na strane odporcu. Nedostatočne súd prvého stupňa skúmal vzťah medzi spoludlžníkom, dlžníkom a veriteľom a to s poukazom aj na rozhodnutie NS ČR riešiaceho analogickú, skutkovú i právnu situáciu. Navrhovateľka napriek tomu, že od začiatku vedela o podvodnom konaní voči svojej osobe, neurobila žiaden úkon. Trestné stíhanie bolo začaté oveľa neskôr až v septembri 2010. Zrážky zo mzdy tu boli pritom už v máji 2010. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch II. a III. zmenil tak, že návrh na zaplatenie sumy 527,93 eur zamietne a súčasne navrhovateľku zaviaže, aby odporcovi nahradila trovy konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že podľa svedeckých výpovedí ako aj samotného znaleckého posudku je zrejmé, že k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom nikdy nedošlo. Odvolávajúc sa na ust. § 451 ods. 2 OZ je vykonanie zrážok z neplatného právneho úkonu bezdôvodným obohatením, ak je v zmysle § 457 OZ zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť všetko čo podľa nej dostal. Teda sa má toto bezdôvodné obohatenie získané odporcom vydať tomu, na koho úkor sa získava. Podľa § 458 ods. 1 OZ sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva je neplatná a preto odporca nemá právo namietať čiastočné vrátenie bezdôvodného obohatenia najmä preto, že počas konania, ani v samotnom odvolaní nepreukázal, že by pani Ondrejičková plnila za odporcu. Ani samotná p. Ondrejičková vo svojej výpovedi neuviedla, že medzi odporcom a ňou existoval akýkoľvek záväzok. Zákonná povinnosť je stanovená jasne a zreteľne v § 451 až § 458 OZ a kto sa bezdôvodne obohatil, má toto bezdôvodné obohatenie vrátiť tomu, na úkor koho sa získalo. Podľa takéhoto zákonného ustanovenia potom prislúcha navrhovateľovi odporcom uhradiť 527,93 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Je to práve odporca, ktorý nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, keď žiadal použiť analógiu v zmysle rozhodnutia NS ČR, kedy toto rozhodnutie vychádza z toho, že veriteľovi bolo plnené dobrovoľne, čo nie je prejednávaný prípad. Pretože k úhrade splátok úveru nedošlo dobrovoľne, ale na základe zrážok zo mzdy. Žiadala preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo určené, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou označenou ako spoludlžník 1 je vo vzťahu k navrhovateľke neplatná, odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
Faktom však je, že týmto rozhodnutím je zároveň prejudikované, že zmluva, od ktorej odvodzoval odporca právny vzťah s navrhovateľkou je absolútne neplatným právnym úkonom vo vzťahu k navrhovateľke označenej v zmluve ako spoludlžníčke 1 a preto nastáva situácia predpokladaná v ust. § 457 OZ, z ktorého vyplýva, že ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhého všetko, čo podľa nej dostal.
V ust. § 457 OZ sú upravené dôsledky bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Ide o zmluvy neplatné, či už absolútne alebo relatívne.
Preto v náväznosti na § 451 ods. 1, 2 OZ je potom zrejmé, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať, pričom bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu.
Pokiaľ teda daný právny vzťah medzi účastníkmi konania sa odvíja od absolútne neplatnej zmluvy v časti týkajúcej sa navrhovateľky a odporcu a na základe takto neplatného právneho úkonu boli navrhovateľke vykonané zrážky zo mzdy v prospech odporcu, je bez akéhokoľvek právneho významu ďalšie plnenie medzi ďalšími účastníkmi zmluvy na základe akýchkoľvek ústnych dojednaní. Tieto vzťahy môžu mať následne potom vplyv na vzťahy medzi odporcom ako veriteľom a týmito ďalšími subjektmi, avšak nemajú v žiadnom prípade vplyv na povinnosť vrátenia bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu.
Je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľke bolo na základe absolútnej neplatnej zmluvy zrazená zo mzdy suma 527,93 eur v prospech odporcu a preto je to práve odporca, ktorý je vecne pasívne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v prospech navrhovateľky. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania a preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnej navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tejto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a zároveň si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .