Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-20-2014.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/20/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej A., s.r.o., N., A. XX, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 553,33 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 4Er/560/2009-20 z 25.11.2013 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 29.9.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie 553,33 € s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 04637/09. Počas konania vec preskúmal podľa § 41 ods. 1, 2, § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ZRK“), § 52 - 54 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dokladov založených v spise, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého oprávnená žiada o výkon exekúcie, a úverovej zmluvy č. 7520207 z 4.1.2008 s jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že uvedená zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na právny vzťah účastníkov preto aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ustálil, že exekučný titul je vydaný na základe úverovej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá dohoda účastníkov, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob prípadného riešenia sporu a nebola s povinným individuálne dohodnutá, lebo je priamo súčasťou úverových zmluvných podmienok, ktoré povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, táto núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu bráni v uplatňovaní svojho práva súdnou cestou. Z týchto dôvodov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko si trovy exekúcie nevyčíslil a žiadnym spôsobom nepreukázal.
Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, odvolanie odôvodnila s poukazom na § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p.,§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. a navrhla aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhla aby odvolací súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré podrobne rozpísala. Oprávnená v úvode citovala množstvo judikátov ústavného súdu, nemeckých súdov ako aj Súdneho dvora EÚ. Podľa oprávnenej exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom je nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie akoby bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. ZRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia tam, kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Práva úprava, ktorá umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Ani v prípade pasívneho správania účastníka nie je exekučný súd oprávnený naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V prípade, že by sa všeobecný súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, oprávnená navrhla, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a podal Ústavnému súdu návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a s princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Tvrdila, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu exekučného konania len na základe návrhu účastníka. Oprávnená ďalej namietala, že pred exekučným súdom s ňou bolo zaobchádzané odlišne v nevýhodnom slova zmysle, a že z okolností prípadu nemožno vyvodiť skutočnosti, ktoré by ospravedlnili takéto odlišné zaobchádzanie. Postupom exekučného súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Oprávnená namietala, že nemala možnosť reagovať na tvrdenia a argumenty, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jej právnom postavení. Oprávnená mala za to, že exekučný súd nemal právomoc posudzovať súlad rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi a navyše podľa jej názoru je doložka v súlade so zákonom nakoľko nenúti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté zo zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Prezentovala názor, podľa ktorého uvedenú úverovú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z.z. nakoľko oprávnená poskytuje svojím klientom peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a navyše účastníci si v zmluve dohodli, že sa na právne vzťahy medzi nimi budú vzťahovať ustanovenia ObZ. Na základe § 497 a nasl. ObZ nemusela byť v zmluve o úvere ako podstatná záležitosť dohodnutá aj ročná percentuálna miera nákladov. K tvrdeniu súdu o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania oprávnená uviedla, že vzhľadom na to, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, výška 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ani so zákonom, keďže výška úrokov z omeškania je stanovená zákonom len ak nie je v zmluve dohodnutá. V tejto súvislosti oprávnená citovala aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúceho sa danej problematiky, pričom podľa týchto rozhodnutí moderačné právo súdu nie je ustanovením na riešenie zlého sociálneho postavenia účastníkov konania keďže odporca mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, a či je schopný splácať svoj záväzok s vedomím prípadných následkov riadneho a včasného neplnenia si svojho záväzku. Naopak zdôraznila fakt, že na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Dlžník má navyše možnosť vyhnúť sa plateniu úrokov z omeškania tým, že svoj záväzok riadne a včas splní. Súd podľa jej názoru posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol pri rozhodovaní o udelení poverenia.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávnenej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Oprávnená v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. 04637/09, predovšetkým z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu. Uvedený nedostatok rozhodcovského rozsudku a jeho nesúlad so zákonom predstavuje prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie, preto už len z tohto dôvodu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietnutá.
Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.
Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZRK), keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP). Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie), pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.
Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK a pri rozhodovaní správne podrobil osobitnej súdnej kontrole rozhodcovskú doložku zakotvenú v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený a dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná pre rozpor s ust. § 53 a nasl. OZ a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie majetkových sporov vyplývajúcich zo (spotrebiteľskej) úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ).
Z cit. ust. vyplýva, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. V danom prípade síce rozhodcovská doložka zakotvená v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nevyžaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., avšak k takémuto účinku podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne smeruje, nakoľko voľba medzi rozhodcovským a všeobecným súdom je v rukách žalujúcej strany, ktorou bude takmer výlučne oprávnená. Táto zmluvná podmienka nebola povinným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, lebo povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy a nemal na výber, vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami mohol len zmluvu ako celok (vrátane obchodných podmienok pre úver a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky) odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného (spotrebiteľa), pretože neumožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľa, ktorý vybral konkrétny rozhodcovský súd na riešenie prípadných sporov vzniknutých zo zmluvy, čím je fakticky odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá návrh na rozhodcovský súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je takto formulovaná rozhodcovská doložka neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatná, preto na základe nej (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh právneho predchodcu oprávneného, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Výkon práv oprávnenej v tomto konaní založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorou povinná ako spotrebiteľ nie je viazaný, je nezlučiteľný i s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa - Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v ktorej sa opakovane zdôrazňuje požiadavka, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie a v súlade s touto požiadavkou povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu v súlade s cieľom smernice zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a v rámci exekučného konania posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, ako aj povinnosť tohto súdu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s úniovým právom. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach tiež konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa - ako je tomu v posudzovanom prípade, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá (pozri rozsudok vo veci C-243/08 zo 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi, bod 40 a iné).
So zreteľom na uvedené nemožno považovať za dôvodnú ani námietku oprávnenej, podľa ktorej ak rozhodcovsky rozsudok bol predmetom preskúmania pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi v zmysle § 44 ods. 2 EP, tak v štádiu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, už neprichádza do úvahy posúdenie (ne)súladu spotrebiteľskej zmluvy so zákonnou úpravou, exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z hľadiska § 45 ods. 1, 2 ZRK a možnosť zastavenia exekúcie z dôvodov vád exekučného titulu uvedených v § 45 ods. 1 ZRK.
Súd prvého stupňa preto správne - po zistení, že exekúcia v danej veci je vedená na základe nespôsobilého exekučného titulu, v súlade s § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ods. 2 ZRK exekúciu zastavil, a z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne.
Oprávnená po podaní odvolania navrhla prerušiť exekučné konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. za účelom podania návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežných otázkach a podania návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 36 ods. 5 EP ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak EP neustanovuje inak. EP v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na exekučné konanie zásadne nemožno aplikovať, a preto prerušenie exekučného konania v danom prípade nie je prípustné. Okrem toho, podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci ani nevznikla potreba predložiť prejudiciálne otázky (formulované v odvolaní oprávnenej) týkajúce sa výkladu úniového práva Súdnemu dvoru EÚ, keďže Súdny dvor EÚ k uvedeným otázkam vyjadril svoj názor už vo viacerých rozhodnutiach, keď napr. v rozhodnutiach Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C- 168/05) a Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C- 240/98 až C- 244/98) uviedol, že systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a prispieva k splneniu cieľa stanoveného v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. V rozhodnutí C 76/10 Pohotovosť, s.r.o./Korčovská Súdny dvor EÚ uviedol, že vnútroštátny súd aj vo fáze výkonu rozhodnutia má povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle čl. 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol touto podmienkou viazaný. Odvolací súd v posudzovanej veci nedospel ani k záveru o rozpore ust. § 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, preto z uvedených dôvodov návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. ako neopodstatnený zamietol.
O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.