Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cbi-16-2008.pdf
PDF · 117.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cbi/16/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: JUDr. Michala Jakubeka, so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, správcu konkurznej podstaty úpadcu FEVYLANT PLUS, s.r.o., so sídlom Slovenská 5, 085 01 Bardejov, IČO: 36 474 859, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Tarabčákom, advokátom so sídlom kancelárie Hlavná 13, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ LANOFER, s.r.o., so sídlom Jilemnického 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 509 019, právne zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, 2/ G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. a 3/ KOVLAN s.r.o., so sídlom Ovocinárska 1945/3 A, 083 01 Sabinov, IČO: 43 881 921, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení JUDr. Jozefom Olejom, advokátom so sídlom Kukučínova 19, Košice, o určenie neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a,
o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3. 9. 2008 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 31.10.2005 medzi predávajúcim FEVYLANT PLUS, s.r.o., so sídlom Slovenská 5, 085 01 Bardejov, IČO: 36 474 959 a kupujúcim LANOFER, s.r.o., so sídlom Jilemnického 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 509 019, je voči konkurzným veriteľom neúčinná, nakoľko bola uzatvorená medzi spriaznenými osobami a dlžníkom. Ďalej žalobca žiadal, aby súd určil, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 8. 11. 2005 uzatvorená medzi prevodcom LANOFER, s.r.o. a nadobúdateľom Pavlom Pagurkom, nar. 17. 9. 1957, bytom Jarková 71, 083 01 Sabinov - Orkucany a Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 14. 11. 2007 uzatvorená medzi prevodcom Pavlom Pagurkom a nadobúdateľom KOVLAN s.r.o., so sídlom Ovocinárska 1945/3 A, 083 01 Sabinov, IČO: 43 881 921 súd voči konkurzným veriteľom neúčinné, nakoľko ide o ukracujúce právne úkony.
Žalovaní v 2. a 3. rade žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu, že okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu im neboli a ani nemohli byť známe a vykonané odplatné právne úkony slúžili len na zabezpečenie návratnosti ich finančných prostriedkov.
Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1K/61/2007-52 zo dňa 13. 3. 2008 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 19. 3. 2008 súd vyhlásil na majetok úpadcu FEVYLANT PLUS, s.r.o. konkurz a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Michala Jakubeka, so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 873/2004, Vranov nad Topľou.
Dňa 31. 10. 2005 úpadca ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu s LANOFER, s.r.o., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v T. za kúpnu cenu 564.269,63 € (17.000.000,- Sk), ktorú podpísal W. za úpadcu a G. za LANOFER, s.r.o.
Dňa 8. 11. 2005 prevodca LANOFER, s.r.o. uzatvoril Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s nadobúdateľom Pavlom Pagurkom, predmetom ktorej bol prevod vyššie uvedených nehnuteľnosti spolu s príslušenstvom, súčasťami, oplotením a vedľajšími stavbami, ktoré sa nachádzajú na parcelách. Zmluvu za LANOFER, s.r.o. podpísal G. a za nadobúdateľa Pavel Pagurko. Zmluva obsahuje aj ustanovenie, na základe ktorého účastníci uzatvorili Zmluvu o pristúpení k pôžičke k Zmluve o pôžičke zo dňa 31. 10. 2005, na základe ktorej veriteľ Pavel Pagurko požičal finančnú hotovosť vo výške 1.493.726,35 € (45.000.000,- Sk) dlžníkovi LANOFER, s.r.o. za dohodnutú províziu vo výške 59.749,06 € (1.800.000,- Sk).
Dňa 14. 11. 2007 Pavel Pagurko ako prevodca uzatvoril Zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam s nadobúdateľom KOVLAN s.r.o., predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vyššie uvedených nehnuteľností. Zmluvu podpísal Pavel Pagurko za predávajúceho a za kupujúceho tiež Pavel Pagurko ako konateľ spoločnosti KOVLAN s.r.o.
Uznesením č.k. 1Cbi/16/2008-69 zo dňa 06.10.2008 súd zakázal žalovanému v 3. rade predať, darovať alebo inak scudziť predmetné nehnuteľnosti. Voči tomuto uzneseniu sa žalovaný v 3. rade odvolal, Krajský súd v Prešove ale uznesením č. k. 4CoKR/1/2008-83 zo dňa 25.11.2008 potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že spoločníčka a konateľka spoločnosti LANOFER, s.r.o. je manželka žalovaného v 2. rade, preto museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť, nakoľko bola a je spriaznenou osobou so žalovaným v 2. a 3. rade.
Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.12.2008 uviedli, že právo nenadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu, nakoľko poskytol ako pôžičku skoro trojnásobne prevyšujúcu hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a zároveň nie je spriaznenou osobou ani s úpadcom, ani so žalovaným v 1. rade.
Súd takto vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 31. 10. 2005 úpadca uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej boli vyššie spomínané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 564.296,63 € (17.000.000,- Sk), ktorú podpísal za úpadcu W. na základe plnej moci udelenej od konateľky úpadcu Márie Ferencovej a J. ako konateľ žalovaného v 1. rade. Následne dňa 8. 11. 2005 žalovaný v 1. rade uzatvoril Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s nadobúdateľom Pavlom Pagurkom, predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností na Pavla Pagurka s tým, že prevodca po splnení záväzku zaplatiť nadobúdateľovi sumu 1.553.475,41 € (46.800.000,- Sk) nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Dňa 14. 11. 2007 Pavel Pagurko ako prevodca uzatvoril Zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam s nadobúdateľom, žalovaným v 3. rade, kde predmetom bol bezodplatný prevod predmetných nehnuteľností. Súd neskúmal právny dôvod poskytnutia finančných prostriedkov W. Pavlom Pagurkom, nakoľko tieto skutočnosti nesúvisia s hlavným právnym vzťahom. Súd mal za to, že úpadca a žalovaný v 1. rade sú spriaznenými osobami a že žalovaný v 2. rade v čase nadobudnutia nehnuteľností vedel o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu, preto žalobe rozsudkom č.k. 1Cbi/16/2008-268 zo dňa 31.08.2011 vyhovel a zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť súdny poplatok Slovenskej republiky na účet Okresného súdu Prešov.
Proti rozsudku okresného súdu v časti o trovách vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1., 2. a 3. rade podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zmeniť rozsudok tak, aby priamo žalobcovi boli priznané trovy vo výške 497,04 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 27.470,44 €, zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 225,68 €.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie aj žalovaní v 2. a 3. rade a žiadali zmeniť rozsudok tak, aby vo vzťahu k nim bol návrh zamietnutý.
Odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade je dôvodné, avšak odvolanie žalobcu voči trovám konania je predčasné, uznesením č.k. 5CoKr/4/2011-384 zo dňa 5.06.2012 zrušil rozsudok prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.
Súd preto nariadil pojednávanie a pokračoval v dokazovaní.
Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 11. 2012, súdu doručené v ten istý deň, uviedol, že v Kúpnej zmluve zo dňa 31. 10. 2005 bolo dojednané, že po zaplatení časti kúpnej ceny vo výške 2.000.000,- Sk kupujúcim, predávajúci vydá kupujúcemu podpísanú kúpnu zmluvu a návrh na vklad vlastníckeho práva a vecných bremien do katastra nehnuteľností. Poukázal na to, že návrh na vklad bol podaný dňa 4. 11. 2005, a teda kúpna cena bola uhradená. Zároveň na základe skutočností uvedených v daňových priznaniach k dani z príjmov spoločnosti FEVYLANT PLUS s.r.o. uviedol, že spoločnosť FEVYLANT PLUS s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31. 10. 2005 predala nehnuteľnosť za 17.000.000,- Sk spoločnosti LANOFER, s.r.o. a tržby sú zaúčtované a vykázané za rok 2005 a žiadna pohľadávky vo výške 17.000.000,- Sk sa v účtovných dokladoch za roky 2005-2007 nenachádza. Žalovaný taktiež uviedol, že na základe správy podanej správcom JUDr. Michalom Jakubekom, je celková suma zistených pohľadávok veriteľov vo výške 12.133.497,- Sk a finančné prostriedky spoločnosti FEVYLANT PLUS s.r.o. boli vo výške 15.000.000,- Sk, preto predajom nehnuteľností nemohlo dôjsť k žiadnemu ukráteniu veriteľov. Žalovaný v 2. rade ďalej uvádza, že okolnosti prevodu nehnuteľností jemu a žalovanému v 3. rade známe neboli, nakoľko o predaji nehnuteľností sa dozvedel až po oznámení zo Správy katastra Prešov, že nie je možné realizovať zápis Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 4. 11. 2005, keďže spoločnosť FEVYLANT PLUS, s.r.o. už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného podľa žalovaného v 2. rade vyplýva, že Ing. Ferenc ho chcel podviesť tým, že mu túto skutočnosť zamlčal, nakoľko už dňa 4. 11. 2005 mala spoločnosť LANOFER, s.r.o. vystavený list vlastníctva na predmetné nehnuteľnosti. Poukázal aj na to, že tieto skutočnosti boli aj správcovi známe.
Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 12. 2. 2013, súdu doručené dňa 13. 2. 2013, poukázal na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 19Cb/249/2009-34 zo dňa 3. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 1. 2011, z ktorého podľa neho vyplýva, že kúpna cena zaplatená nebola, nakoľko súd zaviazal LANOFER, s.r.o. na zaplatenie sumy vo výške 591.806,- €. Právny zástupca žalobcu predložil aj kópiu znaleckého posudku, ktorý si dal správca vypracovať, ktorý bol zameraný na predaj majetku spoločnosti LANOFER, s.r.o. a ktorý podľa jeho názoru poukazuje na to, že predaj majetku úpadcu bol riadne faktúrami zaúčtovaný a do konca roka 2005 neboli faktúry uhradené. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec prihliadal na účtovnú evidenciu úpadcu FEVYLANT PLUS, s.r.o. za roky 2005-2008 a znalec konštatoval, že predaný majetok v roku 2005 spolu predstavoval sumu 48.039.419,10 Sk, pričom predaj majetku bol zaevidovaný v účtovnom denníku, avšak ani po opakovanom lustrovaní neboli znalcom nájdené úhrady priradené k faktúram uvedeným v znaleckom posudku. Znalec ďalej konštatoval, že predmetná spoločnosť mala počas celého skúmaného obdobia zostatok v pokladní 15 mil. Sk a tento zostatok nie je podložený účtovnými dokladmi.
Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom stanovisku zo dňa 22. 2. 2013, súdu doručené dňa 26. 2. 2013, poukázali na vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-1168/OEK-PO-2012, kde trestné oznámenie podal žalovaný v 3. rade na JUDr. Michala Jakubeka, správcu úpadcu FEVYLANT PLUS, s.r.o. pre spáchanie trestného činu a z neho záznam z vyťaženia zo dňa 7. 12. 2012, kde W., bývalá účtovníčka spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o. uviedla, že čo sa týka predmetnej zmluvy zo dňa 31.10.2005, predmetom ktorej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti, tak k tejto zmluve bola vystavená aj faktúra č. 8401022005 zo dňa 25. 10. 2005 spolu s dodacím listom, kde táto faktúra bola zo strany spoločnosti LANOFER, s.r.o. aj riadne uhradená, a to účtovnými dokladmi č. P89/1 vo výške 15.000.000,- Sk, P101 1.100.00,- Sk (uhradená v hotovosti) a zvyšná suma vo výške 900.000,- Sk bola uhradená bankovým prevodom č. dokladu B2/14. Ďalej upriamili pozornosť na výpoveď svedkyne W., ktorá uviedla, že spoločnosť FEVYLANT PLUS, s.r.o. k 31. 12. 2005 nebola v predĺžení, nakoľko hodnota jej vlastného imania k 31. 12. 2004 bola plusová, a to vo výške 4.584 tis. Sk a celková hodnota majetku spoločnosti FEVYLANT PLUS s.r.o. by postačovala na krytie celkových záväzkov. Vec vedená pod sp. zn. ORP-1168/OEK-PO-2012 bola uznesením zo dňa 7. 12. 2012 (právoplatná dňa 16. 1. 2013) odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.
Svedkyňa P. na pojednávaní dňa 27. 2. 2013, ktorá v rokoch 2005-2008 vykonávala účtovníctvo a spravovala daňové priznania pre spoločnosť FEVYLANT PLUS, s.r.o., uviedla, že keď pán W. žiadal
o poskytnutie úveru pre spoločnosť FEVYLANT PLUS, pripravovala materiály pre banku tak, aby pán W. mohol dostať pôžičku, to znamená, že mala určitú pracovnú verziu s dokladmi, ktoré sa mali odovzdať banke, kde bolo uvedené, že predmetné pohľadávky spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o. voči spoločnosti LANOFER, s.r.o. boli uhradené. Išlo hlavne o cenu za nehnuteľnosti. Či v danej veci došlo k skutočnému zaplateniu nevie, nakoľko ona v účtovníctve takýto doklad nemala. Svedkyňa upozornila na to, záznam z vyťaženia, ktorý je súčasťou spisu, sa nezhoduje so záznamom, ktorý podpisovala. Potvrdila skutočnosti uvedené v zázname s tým, že vyšetrovateľa žiadala, aby tam uviedol, že išlo o pracovnú verziu účtovníctva za účelom poskytnutia úveru. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nie je istá, či tieto veci boli vysporiadané, nikdy fyzicky nekontrolovala, či sú peniaze v pokladni, v účtovníctve len zaevidovala to, čo jej bolo dané, teda príjem, ktorý mal smerovať do firmy vo výške 15 mil. Sk. S verziou účtovníctva pani C. sa nemala možnosť nikdy oboznámiť. Daňové priznania, ktoré ona pripravovala pre firmu FEVYLANT PLUS, s.r.o. a aj podpisovala, však zodpovedali evidencii a ekonomike firmy.
Svedkyňa C. na pojednávaní dňa 13.3.2013 uviedla, že pre firmu FEVYLANT PLUS, s.r.o. pracovala ako administratívna pracovníčka a pokiaľ ide o účtovné závierky a kontrolu účtovných dokladov, toto vykonávala W. na základe dokladov, ktoré jej ona predkladala a následne W. robila daňové priznanie za firmu FEVYLANT PLUS, s.r.o.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Podľa § 57 ods. 3 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa ZKR možno odporovať len tým právnym úkonom, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda dôjsť k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho úkonu nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. Význam to má najmä v prípade, že sa odporuje zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, ktorý neukracuje uspokojenie všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale len niektorých z nich, najmä nezabezpečených veriteľov. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide teda o všeobecnú podmienku, ktorá sama osebe neznamená nič, ale vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov . Ak teda právnym úkonom nedošlo k ukráteniu niektorej z prihlásených pohľadávok, právnemu úkonu nie je možné podľa ZKR odporovať, bez ohľadu na to, že inak napĺňa niektorú zo skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov. Opačne, ak právnym úkonom došlo k ukráteniu niektorej z prihlásených pohľadávok, ale právny úkon nenapĺňa niektorú zo skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov právnemu úkonu nie je možné podľa ZKR odporovať (Komentár k ZKR, JUDr. Branislav Pospíšil, Komentár k ZKR, Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.).
Podľa § 60 ods. 1 ZKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa § 60 ods. 2 ZKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Ukracujúcim právnym úkonom sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (nezáleží pritom akým spôsobom). Ukracujúcemu právnemu úkonu potom možno odporovať vtedy ak: a) bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov; to, či bol právny úkon urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (správca, resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom dôkazné bremeno sa obracia; b) úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov bol alebo musel byť druhej strane známy; to, či druhej strane bol alebo musel byť tento úmysel dlžníka známy, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (správca, resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); ak však ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom (pozri § 9), dôkazné bremeno sa obracia; c) bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania; d) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (pozri § 57 ods. 4); vzhľadom na povahu tejto skutkovej podstaty požiadavka, aby právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, bude v tomto prípade naplnená vždy; e) odporovacie právo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej šesťmesačnej lehoty určenej na uplatnenie odporovacieho práva(Komentár k ZKR, JUDr. Branislav Pospíšil, Komentár k ZKR, Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.).
Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa § 62 ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
Primárne pasívne legitimovaný - teda ten, proti komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje ako proti prvému, je ten, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, prípadne ten, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, prípadne ten, kto z odporovateľného právneho úkonu priamo nadobudol prospech (napr. v prípade zmluvy v prospech tretieho). Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti singulárnym právnym nástupcom primárne pasívne legitimovaného, ak: a) v čase, keď singulárny právny nástupca právo nadobudol, mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi práva - teda proti jeho predchodcovi; to, či okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu boli alebo museli byť singulárnemu právnemu nástupcovi známe, preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje (teda správca, resp. veriteľ prihlásenej pohľadávky); b) singulárny právny nástupca právo nadobudol bezodplatným právnym úkonom alebo c) singulárny právny nástupca je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom práva, ibaže singulárny právny nástupca preukáže, že v čase nadobudnutia práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi práva; tieto okolnosti sa v tomto prípade teda predpokladajú a dôkazné bremeno o tom, že ich nemohol poznať(Komentár k ZKR, JUDr. Branislav Pospíšil, Komentár k ZKR, Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.).
Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoKR/4/2011 zo dňa 5. 6. 2012 doplnil a vykonal ďalšie dokazovanie a zadefinoval tak v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a) až e) ZKR spriaznené osoby v tomto konaní, čo sa týka Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade, ako aj následnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práv medzi žalovaným v 1. rade - LANOFER, s.r.o. a žalovaným v 2. rade - Pavlom Pagurkom a taktiež zmluvu o prevode vlastníckeho práva medzi žalovaným v 2. a v 3. rade.
O spriaznené osoby v tomto prípade ide medzi konateľom spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o. a spoločnosťou LANOFER, s.r.o., kde v spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o. bola v tom čase konateľkou Mária Ferencová, dcéra spoločníka a konateľa spoločnosti LANOFER, s.r.o. Ing. František Ferenc ako otec Márie Ferencovej je teda blízka osoba a v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. d) ZKR je spriaznenou osobou blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písm. a) až c), pričom ust. § 9 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje práve na Máriu Ferencovú, preto je aj jej otec Ing. František Ferenc spriaznenou osobou s FEVYLANT PLUS, s.r.o. V zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. e) sú FEVYLANT PLUS, s.r.o. a LANOFER, s.r.o. spriaznené osoby, nakoľko štatutárny orgán FEVYLANT PLUS, s.r.o. - Mária Ferencová je osobou uvedenou v ust. § 9 ods. 1 písm. a) a Ing. František Ferenc - spoločník LANOFER, s.r.o. je blízkou osobou Márie Ferencovej. Čo sa týka spriaznenosti osôb medzi žalovaným v 1. a 2. rade, v tomto prípade sa nejedná o spriaznenosť osôb, teda medzi žalovanými v 1. a 2. rade nejde o spriaznené osoby a o spriaznené osoby ide medzi žalovanými v 2. a 3. rade, kedy žalovaný Pagurko je konateľom a spoločníkom spoločnosti KOVLAN, s.r.o., kde je taktiež konateľkou jeho manželka Margita Pagurková.
Vykonaným dokazovaním z listinných dôkazov, pripojených vyšetrovacích spisov ako aj z výsluchov svedkov súd zistil, že vyšli najavo také skutočnosti, ktoré súdu neboli známe v čase, keď rozhodoval, resp. keď bol vyhlásený prvostupňový rozsudok dňa 31. 9. 2011.
S poukazom na ust. § 57 ods. 4 ZKR a na vyššie uvedený komentár, odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu, ktorý musí preukázať, či sa majetok dlžníka takýmito právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. Z toho vyplýva, že odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Žalobca mal v tomto konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku.
Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o. zistil v účtovnej evidencii, že potom, čo bola uzavretá Kúpno-predajná zmluva dňa 31. 10. 2005, na základe ktorej úpadca predal nehnuteľnosti na LV č. XXXXX spoločnosti LANOFER, s.r.o. za dohodnutú sumu 17 mil. Sk, doklad o zaplatení tejto ceny sa v účtovnej evidencii nenachádza. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1168/OEK-PO-2012, s ktorým sa súd oboznámil, konkrétne z výpovede W., ako aj W. ktorá podala vysvetlenie v tomto konaní, bolo jednoznačne preukázané a svedkyňa Krajňáková potvrdila, že v jej účtovnej evidencii, ktorú viedla pre spoločnosť FEVYLANT PLUS, s.r.o. bola do účtovnej evidencie prijatá platba za predaj nehnuteľností pre spoločnosť LANOFER, s.r.o., čím de facto rozporovala výrok rozsudku č.k. 19Cb/249/2009-34, na ktorý sa žalobca odvoláva. Ďalšie okolnosti potvrdila ohľadne vedenia účtovnej evidencie úpadcu W. ktorá po nahliadnutí do daňových a účtovných dokladov spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o. uviedla, že predmetná spoločnosť „k 31. 12. 2005 nebola v predĺžení, nakoľko hodnota jej vlastného imania k uvedenému dátumu je plusová a to vo výške 3.584 tis. Sk a taktiež je plusová hodnota jej vlastného imania v predchádzajúcom období, t.j. k 31. 12. 2004 vo výške 2.713 tis. Sk, z čoho zároveň vyplýva, že celková hodnota majetku spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o. by postačovala na krytie jej celkových záväzkov, kde vyššie uvedené sumy v prípade ukončenia činnosti podnikateľského subjektu ostali spoločníkom k dispozícii ako voľné finančné prostriedky.“
Sporné v tomto konaní sú aj okolnosti ohľadne vedenia účtovníctva úpadcu spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o. Žalobca tvrdí, že vychádzal z účtovnej evidencie úpadcu, ktorú mal k dispozícii potom, čo sa stal správcom konkurznej podstaty a tieto doklady aj predložil orgánom činným v trestnom konaní potom, čo podal podnet pre poškodzovanie veriteľa. Svedkyňa Ing. Krajňáková, ktorá viedla účtovnú evidenciu úpadcu vychádzala z dokladov, ktoré jej predkladala konateľka spoločnosti Mária Ferencová. Jednoznačne potvrdila, že aj tieto doklady boli predmetom vyhotovenia súvah, ako aj daňového priznania, ktoré boli zasielané príslušnému daňovému úradu v Bardejove.
Podľa odôvodnenia odvolacieho súdu nestačí konštatovať, že žalovanému v 2. rade bolo známe, že úpadca je v úpadku. Žalobca mal preukázať, že právny úkon, ktorým nadobudol žalovaný v 1. rade práva predchodcu, je odporovateľný, a že tretia osoba (žalovaný v 2. rade) o tejto skutočnosti musela vedieť.
Preto odvolací súd konštatoval, že z hľadiska vykonaného dokazovania pokiaľ ide o neúčinnosť zmlúv pod bodom 2 a 3 výroku rozsudku súdu prvého stupňa, neboli preukázané hmotnoprávne podmienky ust. § 62 ods. 2 písm. a) až c).
Čo sa týka Kúpnej zmluvy zo dňa 31. 10. 2005, odvolací súd poukázal na to, že je potrebné v súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 7/2005 Z. z. uviesť, o ktorý prípad spriaznenej osoby ide. Ak sa preukáže, že išlo o úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Spriaznená osoba má však možnosť úspešne sa brániť len ak preukáže, že nemala vedomosť o úmysle dlžníka alebo že dlžník úmysel ukrátiť veriteľa nemal.
Podľa názoru súdu, ak sú pochybnosti ohľadne vedenia účtovníctva, prípadne pozmeňovania účtovných dokladov, toto nemôže byť na ujmu žalovaných v tomto konaní. V rámci incidenčného konania nie je možné nahrádzať prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť osôb, ktoré takúto nezrovnalosť spôsobili. Pri prešetrovaní okolností, ktoré boli podnetované orgánom činným v trestnom konaní tak z jednej, ako aj z druhej strany, vyšetrovateľ zastavil trestné stíhania pre nesplnenie podmienok. V žiadnom z uznesení vyšetrovateľa nebolo zistené a preukázané, aby došlo k falšovaniu alebo nejakým iným zásahom do účtovnej evidencie úpadcu spoločnosti FEVYLANT PLUS, s.r.o.
Žalobca nepreukázal, že žalovaný v 1. rade LANOFER, s.r.o. nezaplatil dohodnutú kúpnu cenu vtedajších 17 mil. Sk (564.296,62 €), čím v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno. Ohľadom výšky majetku úpadcu v čase vykonania napadnutého právneho úkonu, prípadne po jeho vykonaní, žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa majetku úpadcu a jeho výšku ani nijakým spôsobom nepreukazoval, nebolo preukázané, že napadnutým právnym úkonom, ktorého neúčinnosti sa domáha žalobca, došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Žalobca len všeobecne uviedol, že medzi žalovaným v 1. a 2. rade došlo k takým právnym úkonom, na základe ktorých bola naplnená podstata odporovateľnosti tohto úkonu. Nestačí konštatovať, že žalovanému v 2. rade podľa vyjadrenia žalobcu bolo známe, že úpadca je v úpadku, lebo z jeho finančných prostriedkov by úpadca a žalovaný v 1. rade neboli schopní odkúpiť predmetné nehnuteľnosti, a to už aj z dôvodu, že samotná pôžička ešte neznamená vedomosť o úpadku úpadcu. Žalobca musí preukázať, že právny úkon, ktorým nadobudol práva predchodcu, je odporovateľný a že tretia osoba, žalovaný v 2. rade, o tejto skutočnosti musela vedieť a až potom sa otáča dôkazné bremeno v neprospech žalovaného. Súd sa ďalej ďalšími dôvodmi odporovateľnosti, pokiaľ ide o ust. § 60 ods. 1, 2 a ust. § 62 ods. 2 ZKR nezaoberal už aj s poukazom na predchádzajúce ust. § 57 ods. 4 ZKR, pretože nebol splnený základný predpoklad úspešného odporovania právnych úkonov.
Vzhľadom na to, že sa jedná o zložitú vec a spor sa týka viacerých účastníkov konania, súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.