Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-53-2013.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Ro/663/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobkyne: Slovenská republika, zastúpená: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sídlo: Pribinova č. 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: M. T.Á., narodená: XX.X.XXXX, bytom: Q. Č.. XX, K., zastúpená advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, sídlo: Štúrova č. 20, Košice, v konaní o zaplatenie 644,11 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania žalovanej vo výške 334,64 eur, ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej advokátke JUDr. Ivete Rajtákovej v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania v časti 38,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 296,14 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalovanej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 5.11.2012 domáhala vydania rozsudku, ktorým bude žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 644,11 eur spolu s príslušenstvom. Ako príslušenstvo si žalobkyňa uplatnila nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne od 18.10.2012 do zaplatenia.
Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť tak, že žalobkyňa dňa 13.2.2009 uhradila žalovanej predmetnú sumu a to titulom jej práva na nahradenie trov konania, ktoré jej vo vzťahu ku žalobkyni priznal Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. značka 3Co/59/2007 zo dňa 16.10.2008, pričom predmetný rozsudok bol neskôr na základe dovolania žalobkyne zrušený Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 1Cdo/43/2009 zo dňa 29.6.2010.
Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že navrhla žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na nahradenie svojich trov konania. Svoje stanovisko odôvodnila tak, že ide o premlčaný nárok a v tejto súvislosti vzniesla námietku premlčania.
Krajský súd v Košiciach dňa 16.10.2008 pod spisovou značkou 3Co/59/2007 vydal rozsudok, ktorým okrem iného zaviazal žalovanú (žalobkyňa v tomto konaní) nahradiť žalobkyni (žalovanej v tomto konaní) trovy konania vo výške 644,11 eur. Túto skutočnosť súd zistil z citovaného rozsudku (č.l. 11 spisu).
Žalobkyňa na základe vyššie citovaného rozsudku splnila svoju povinnosť, t.j. nahradila trovy konania vo výške 644,11 eur. Žalobkyňa uhradila tieto trovy žalovanej dňa 13.2.2009. Túto skutočnosť súd zistil
zo žalobného návrhu a tiež z Výpisu z účtu č. 30 (zo dňa 13.2.2009) žalobkyne vedeného v Štátnej pokladnici (č.l. 21 spisu).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti Rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.10.2008 vydaného pod spisovou značkou 3Co/59/2007 dňa 29.6.2010 rozhodol svojim Uznesením spisová značka 1Cdo/43/2009 a to tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Žalobkyňa si citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prevzala dňa 25.8.2010. Tieto skutočnosti súd zistil z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č.l. 22 spisu).
Krajský súd v Košiciach po zrušení svojho skoršieho rozsudku zo dňa 16.10.2008 vo veci opätovne rozhodol a to tak, že potvrdil výrok prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby a zrušil prvostupňový rozsudok v časti ohľadom výroku o trovách konania. Toto nové rozhodnutie (rozsudok) bolo vydané dňa 22.2.2011 a žalobkyni bolo doručené dňa 18.4.2011. Tieto skutočnosti súd zistil zo žaloby a tiež z citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach (č.l. 28 spisu).
Žalobkyňa svojim listom zo dňa 20.9.2012 vyzvala žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného v tomto konaní a to v lehote 15 dní od doručenia listu. Žalovaná si tento list prevzala dňa 2.10.2012. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovaného listu (č.l. 38 spisu) a tiež z poštovej doručenky (č.l. 40 spisu).
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka: „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“
Z vykonaného dokazovania je zrejmé a žalovaná to ani nenamietala, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila v sume 644,11 eur a to na základe plnenia z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol. Odpadnuvším právnym dôvodom bolo právo žalovanej na nahradenie jej trov konania, ktoré jej bolo priznané vyššie citovaným Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.10.2008 spisová značka 3Co/59/2007 a to z dôvodu, že tento právny dôvod (rozsudok) bol neskôr zrušený uznesením dovolacieho súdu dňa 29.6.2010.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.“
Žalovaná na svoju obranu vzniesla námietku premlčania, t.j. dovolala sa premlčania podľa vyššie citovaného ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu v danom prípade skutočne došlo k uplynutiu premlčacej lehoty, konajúci súd nemohol žalobkyni jej právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať.
Žalobkyňa v rámci konania prezentovala svoje stanovisko, že sa záväzok žalovanej nepremlčal. Podľa jej názoru je za začiatok premlčacej lehoty potrebné považovať až okamih, keď bol žalobkyni doručený Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.2.2011, pretože až vtedy žalobkyňa nadobudla právnu istotu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Ako z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva (§ 107 ods. 1), tak 2 ročná tzv. subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a tiež dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil.
V danej veci je jednoznačné, že právny dôvod na plnenie (priznaná náhrada trov konania 644,11 eur) odpadol zrušením Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo toto plnenie v prospech žalovanej priznané. O zrušení citovaného rozsudku sa žalobkyňa nepochybne dozvedela dňa 25.8.2010, kedy jej bolo doručené uznesenie dovolacieho súdu, na základe ktorého odpadol právny dôvod, podľa ktorého žalobkyňa plnila. Z uvedeného vyplýva, že 2 ročná subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr skončením dňa 25.8.2012.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 3 roky. Ide o tzv. objektívnu premlčaciu lehotu, podľa ktorej sa bezdôvodné obohatenie premlčí po uplynutí 3 rokov od jeho vzniku. Žalobkyňa v tomto prípade plnila dňa 13.2.2009, preto sa právo žalobkyne aj podľa tejto lehoty premlčalo márnym uplynutím dňa 13.2.2012.
Žalobkyňa podala svoju žalobu dňa 5.11.2012, t.j. po uplynutí objektívnej a aj subjektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu súd po vznesení námietky premlčania musel akceptovať takúto obranu žalovanej a žalobu zamietnuť.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalovaná zastúpená advokátom mala vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť na úhrade súdneho poplatku za podanie odporu vo výške 38,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože úspešná žalovaná bola v konaní zastúpená advokátkou.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú nasledovné nároky: 1. odmenu za: 5 úkonov právnej pomoci v hodnote po 41,50 eur (prevzatie zastúpenia, podanie odporu, písomné podanie zo dňa 5.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 17.9.2013 a účasť na pojednávaní dňa 18.2.2014); 2. náhradu tzv. režijného paušálu 4 x po 7,81 eur a 1 x 8,04 eur a 3. príslušnú daň z pridanej hodnoty, t.j. 20% z celkovej hodnoty odmeny za poskytnutie úkonov právnej pomoci a hodnoty príslušných režijných paušálov (t.j. 20% z: 5 x 41,50 eur + 4 x 7,81 eur + 8,04 eur). To všetko v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a §18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.