Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-106-2012.pdf
PDF · 85.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1854/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika s.r.o., IČO: 25 117 483, Novodvorská 994, Praha 4, Česká republika, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: J. J., B.. XX.X.XXXX, T. X, Rozhanovce, na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Bc. T. D., zamestnankyňou Okresného súdu Košice-okolie, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 285,46 eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy jeho právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu č.XXXXX-XXX/XXXX, VS: 3521181 v sume 74,09 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 285,46 eura, pozostávajúcej zo sumy istiny 201,65 eura, úroku do odstúpenia od zmluvy 34,89 eura, zmluvnej pokuty za omeškanie s platením splátok 33,19 eura a zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy 15,73 eura. Ďalej sa domáhal úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 201,65 eura istiny i úhrnnej sumy zmluvných pokút 48,92 eura od 6.8.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka, ktorý zostal v konaní nečinný.
Dňa 24.5.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý dňa 26.7.2012 podal k veci vyjadrenie, v ktorom vzniesol v prospech žalovaného námietku premlčania pohľadávky tvrdiac, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a nastupuje dvojročná premlčacia doba a aj keby sa mala vec posúdiť podľa doby určenej na plnenie (v tomto prípade dňa 10.3.2008), všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula tiež, keďže žaloba bola podaná dňa 26.9.2011..
Po zistení, že je možné o veci rozhodnúť aj a základe predložených listín, a že sa jedná o drobný spor( § 200ea OSP, pretože pohľadávka neprevyšuje 1000 eur), súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.2.2014.
Súd vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca tvrdil, a a listinami preukázal, že:
- právny predchodca žalobcu - pôvodný veriteľ Beneficial Finance a.s. postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou zo dňa 15.8.2008
- žalobca uviedol, že zmluvou zo dňa 13.9.2007 postupca na predtlačenom formulári Zmluvy o úvere č. 25298142 poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť v pravidelných splátkach v sume 22,04 eura riadne a včas, ktorú povinnosť nesplnil a dostal sa do omeškania. Veriteľ listom zo dňa 6.3.2008 od zmluvy odstúpil a určil lehotu na splnenie záväzku do 10.3.2008.
- ku dňu postúpenia činila pohľadávka sumu istiny 201,65 eura, úroku do odstúpenia od zmluvy 34,89 eura, zmluvnej pokuty za omeškanie s platením splátok 33,19 eura a zmluvnej pokuty za predčasné ukončenie zmluvy 15,73 eura.
Za účelom týchto skutočností predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.9.2007 (čl. 11), z ktorej súd zistil že veriteľ formou preplatenie kúpnej ceny tovaru poskytol žalovanému úver v sume 6075 Sk. Cena tovaru - kuchynskej linky bola 6750 Sk, z čoho žalovaný zaplatil priamu platbu v sume 675 Sk. Požičanú sumu 6075 Sk (201,65 eura) sa žalovaný zaviazal splatiť v 11 splátkach po 22,41 eura a vrátiť ju tak spolu s 38,52% úrokom, pričom RPMN bola určená 46%ami.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho právne uzatvára:
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorý vznikol podľa osobitného predpisu, a ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., a tiež aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa § 54 Obč. zákonníka účinného 1.4.2004:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší má súd za to, že v danom prípade sú pre žalovaného ustanovenia Obč. zákonníka priaznivejší.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa odseku 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 OZ a podľa § 400 OBZ: zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Vo vzťahu k námietke žalobcu v stanovisku zo dňa 11.2.2014 (čl. 58), v ktorom namieta právo vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania, súd udáva:
Možno súhlasiť s tým, že vedľajší účastník nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje.
Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.
S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25Cdo/539/2008 uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania - odporcu, a rovnaké právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp. zn. 21Cdo/2313/2004. V tomto konkrétnom prípade to znamená, že úkon vedľajšieho účastníka záujmom žalovaného hlavného účastníka neodporoval ba naopak, splnil účel, za ktorým do konania na strane žalovaného vstúpil.
Preto námietku žalobcu, že súd nemá prihliadať na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba, považoval za nedôvodnú.
Keďže, ako vedľajší účastník argumentoval, pokiaľ bola žalovanému v odstúpení od zmluvy bola určená lehota na plnenie 10.3.2008 a žaloba bola podaná dňa 26.9.2011, bola podaná zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a preto súd žalobu zamietol.
Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému by patrila plná náhrada trov konania. V tomto smere osud účastníka zdieľa aj vedľajší účastník, ktorému súd podľa § 142 ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.
Uvedené trovy konania predstavujú trovy, pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 23,24 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, vyhl. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 2) vyjadrenie s námietkou premlčania 23,24 eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura, spolu: 61,74 eura.
Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 12,35 eura. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je žalobca povinný zaplatiť uvedené trovy konania v celkovej výške 74,09 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.