Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-538-2013.pdf
PDF · 124.74 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/538/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému: V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXX XX Ž. XXX, o zaplatenie 1828,10 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.488,86 eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 22. 05. 2013 až do dňa zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.
Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 68,85 eur k rukám žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 134,53 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.9.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1828,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1828,10 eur od 22.5.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 09.06.2008 uzatvoril žalovaný so Všeobecnou úverovou bankou a .s., ako pôvodným veriteľom zmluvu (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebný úver vo výške 1925,25 eur (ďalej len „Úver“). Úver bol žalovanému pôvodným veriteľom poskytnutý dňa 09.06.2008, a to bezhotovostným prevodom, o čom žalobca súdu predkladá potvrdenie o čerpaní Úveru žalovaným. Žalovaný podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy (ďalej len „VOP“). Žalovaný sa Zmluvou zaviazal Uver poskytnutý pôvodnému veriteľovi vrátiť späť za podmienok a v lehote v Zmluve uvedenej. Zároveň sa žalovaný podpisom Zmluvy zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok v nej dohodnutých. Rovnako sa žalovaný podpisom Zmluvy zaviazal pôvodnému veriteľovi uhradiť i poplatok za správu Úveru vo výške a v lehote v Zmluve uvedenej. Pôvodný veriteľ svoj záväzok mu vyplývajúci zo Zmluvy splnil riadne a včas, t.j. žalovanému poskytol Uver v dohodnutej výške a v dohodnutom termíne. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie Úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovaného na splnenie neuhradenej splatnej splátky. Ku dňu 23.08.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 1828,1 eur (ďalej len „pohľadávka“). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému
(vrátane jej príslušenstva) na žalobcu. Nakoľko žalovaný napriek písomnej Výzve neuhradil žalobcovi splatnú splátku, žalobca bol dňa 21.05.2013 nútený vyhlásiť predčasnú splatnosť Úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 1828,1 eur.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru 9.6.2008, Prehľadom histórie transakcií na úverovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, Výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012, Oznámením o vyhlásení predčasného splatenia úveru zo dňa 21.5.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinnými od 1.1.2008, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.2012 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobcom a prílohami k tejto zmluve. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 27.1.2014 spolu s prílohami a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Vo svojom písomnom podaní žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 58.000,- Sk / 1.925,25 eur a to bezhotovostným prevodom, o čom žalobca predložil súdu potvrdenie o čerpaní Úveru označenom ako prehľad histórie transakcií na úverovom účte. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 1.137,09 Sk / 37,74 eur, celkový počet splátok bol 83, dátum prvej splátky bol 15.07.2008 a dátum poslednej splátky bol 09.06.2015. Všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru pod názvom Základné podmienky. Do dňa podania žalobného návrhu žalovaný uhradil na istine spolu sumu 97,15 eur. Predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej istiny vo výške 1.828,10 eur t.j. výška úveru 1.925,25 eur mínus na istine uhradených 97,15 eur = 1.828,10 eur. Na základe vyššie uvedeného žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas došlo zo strany veriteľa v súlade s VOP k vyhláseniu predčasného splatenia úveru zo dňa 21.05.2013 uvedené v bode IV. žalobného návrhu.
Postupca ako veriteľ a žalovaný ako žiadateľ a dlžník uzavrel dňa 9.6.2008 zmluvu číslo 003065711090608 v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o poskytnutí spotrebného úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne žiadateľovi za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí poplatok za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1925,25 eur (58.000,- Sk), s lehotou splatnosti 84 mesiacov, s mesačnou anuitnou splátkou 37,74 eur (1137,09 Sk), pričom dátum prvej splátky bol 15.7.2008 a poslednej splátky dňa 9.6.2015. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,90% ročne. Poplatok za I. upomienku bol dohodnutý vo výške 6,64 eur, poplatok za každú ďalšiu upomienku vo výške 33,19 eur, poplatok za vedenie úverového účtu 1,83 eur mesačne, poplatok za zmenu zmluvných podmienok vo výške 33,19 eur, poplatok za poskytnutie úveru 38,50 eur.
V zmysle II. bod 2. Zmluvy, dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou .
Podľa Článku II bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom (ďalej len „VOP“), banka poskytne klientovi spotrebný úver, spravidla na osobný účet klienta vo VÚB, a.s., resp. na účet oprávnenej osoby, v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej zmluve.
V zmysle Článku III. bod 1. VOP, spotrebné úvery sú úročené spravidla na základe pevnej úrokovej sadzby. Pevná úroková sadzba je určená percentuálnou sadzbou za rok platnou ku dňu schválenie úveru. Výška pevnej úrokovej sadzby sa nemení po celý čas splácania úveru. Výška úrokovej sadzby je spravidla uvedená v úverovej zmluve alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky.
Podľa Článku III. bod 2. a 4 VOP. V prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške +5% p.a.(za rok) nad rámec úrokovej sadzby uvedený v úverovej zmluve, alebo na výveskách v prevádzkových priestoroch banky a poplatok za odoslanie upomienky vo výške podľa platného cenníka. Dlžník sa zaväzuje platiť počas doby trvania úverového vzťahu poplatok za vedenie účtu v zmysle platného cenníka.
Z Článku IV. bod 1., 2. a 3. VOP vyplýva, že dlžník sa zaväzuje platiť splátky úveru na úverový účet vedený v príslušnej pobočke VÚB, a.s.. Lehota splatnosti spotrebného úveru je uvedená v úverovej zmluve spravidla v mesiacoch. Dlžník je povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru.
Podľa Článku IV. bod 8. VOP, veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri plnení určí inak.
V zmysle Článku VI. bod 1. písm. a) VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, pred dátumom splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve, ak dlžník je v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy.
Podľa Článku IX. bod 4 VOP, zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, v prípadne v týchto obchodných podmienkach sa riadia Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
Žalobca listom zo dňa 23.8.2012 vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky spolu v sume 3.061,19 eur najneskôr do 12.9.2012.
Listom zo dňa 21.5.2013 žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 21.5.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá dňa 9.6.2008 za účinnosti Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. ti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ako vyplýva z § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej sa postupca zaviazal, že poskytne za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy
Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje aj Príloha č. 2 - Zoznam postupovaných pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
V predmetnej veci bol žalovanej poskytnutý úver v sume 1925,25 eur, ktorý mal žalovaný uhradiť v 83- tich mesačných splátkach po 37,74 eur. Spolu mal teda žalobcovi s úrokom z úveru vrátiť sumu 3132,42 eur. Ako uvádza žalobca vo vyjadrení a ako vyplynulo aj z predloženého Prehľadu histórie transakcií na úverovom účte žalovaného, tento uhradil k predmetnému úveru celkovo sumu 436,39 eur.
Žalobca žiadal priznať sumu 1828,10 eur, keďže zarátal úhradu žalovaného v sume 97,15 eur na istinu 1925,25 eur.
Žalobca uviedol, že žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či zmluvné pokuty. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal iba oprávnenosťou žalobného návrhu vzťahujúceho sa na istinu poskytnutého úveru.
Z prehľadu histórie transakcií účtu č. XXXXXXXXXX súd mal za preukázané, že žalovaný v prospech účtu uhradil sumu 436,39 eur. Avšak iba suma 97,15 eur mu bola zaúčtovaná na istinu, zostatok vo výške 339,24 eur bol zaúčtovaný na úroky a poplatky a to podľa Článku IV. bod 8 Obchodných podmienok.
Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia Článku IV. bod 8 Obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011, sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalovaný teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobcovi splatiť k účtu č. XXXXXXXXXX celkovo na istine sumu 1925,25 eur t.j. sumu, ktorú reálne čerpal. Táto suma predstavujú istinu úveru. Žalovaný v prospech žalobcu realizoval úhrady vo výške 436,39 eur. Nakoľko postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovaného na príslušenstvo istiny - úroky a poplatky, považoval súd za rozporný z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu na dlžnú sumu istiny, a teda po takomto započítaní, žalovanému ostáva na istine uhradiť 1.488,86 eur. Nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáhal iba zaplatenia dlžnej sumy z titulu neuhradenej istiny poskytnutého úveru, súd sa v ďalšom nezaoberal inými nárokmi (nárokom na úrok z úveru, na poplatky) a nakoľko mal za preukázané, že zo strany žalovaného bola istina úveru splatená v rozsahu 436,39 eur, zaviazal žalovaného na úhradu sumy 1.488,86 eur a čo do zvyšku žalobu žalobcu ohľadne nároku na istinu úveru zamietol.
Súd zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania zo sumy vo výške 1.488,86 eur, a to odo dňa 22.5.2013 (deň nasledujúci po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) do zaplatenia. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.. Ku dňu 22.5.2013 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,50 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 8,50 % ročne.
Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z uplatnenej sumy 1828,10 eur žalobcovi bolo priznaných 1.488,86 eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 81,44% a neúspech 18,56 %.
Po odrátaní neúspechu žalobcu v konaní od jeho úspechu (81,44% - 18,56 %), tento účastník má právo na náhradu 62,88 % trov konania.
Žalobca v žalobe vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 213,94 eur a náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 109,50 eur.
Tarifnú hodnotu veci predstavuje suma 1828,10 eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. sumu 81,33 eur. V prípade plného úspechu by mal právny zástupca nárok odmenu za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a za písomné podanie na súd podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), cit. vyhl. každý v sume po 81,33 a ďalej režijný paušál za dva úkony v roku 2013 po 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. Právnemu zástupcovi žalobcu by patrila aj DPH vo výške 20 % zo sumy 178,28 eur v sume 35,66 eur. Právnemu zástupcovi žalobcu by patrila odmena a náhrady podľa vyhlášky spolu s DPH v sume 213,94 eur.
V súvislosti so súdnym poplatkom za návrh vznikli žalobcovi trovy vo výške 109,50 eur.
Keďže žalobca má právo na náhradu 62,88% zo súdneho poplatku 109,50 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 68,85 eur a 62,88 % z trov právneho zastúpenia vo výške 213,94 eur, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 134,53 eur, na vyššie uvedenú náhradu trov súd zaviazal v prevažnej miere neúspešného žalovaného.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.