Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/17/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. Y., nar. XX. H. XXXX, bytom X., H. XXX proti odporkyni: Bc. G. Y., nar. XX. H. XXXX, bytom D., Z. F. XXX/XX, o zníženie výživného, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Okresného súdu Galanta zo 14. októbra 2013 č. k. -143, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zníženia výživného za obdobie od 25. novembra 2011 do 26. marca 2012 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej napadnutej časti zníženia výživného za obdobie od 27. marca 2012 do 9.7.2013 mení tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov tohto konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. (správne má byť uvedené č. k. -83) v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. (správne sp. zn.) zo dňa 26. marca 2012 v časti o výživnom na odporkyňu G. Y., nar. XX.X.XXXX (nadbytočne uvedené meno, priezvisko, dátum narodenia) tak, že výživné za obdobie od 25.11.2011 do 10.7.2013 znižuje zo sumy 80 eur na sumu 26,65 eur; zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni dňom 10.7.2013; vo zvyšku návrh zamietol; účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením (z. č. - v znení zmien a noviel) a a ZR (z. č. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že u navrhovateľa došlo k zmene pomerov, ktorá mu neumožňuje platiť výživné v sume 80 eur mesačne, i keď túto výšku výživného odôvodňujú od 25.11.2011 do 10.7.2013 potreby odporkyne, ktorá bola v tom čase študentkou vysokej školy. Dodal, že príjem do rodiny navrhovateľa v rozhodnom období činil 1.025,15 eur, z čoho sa platil podnájom dcéry vo výške 128,50 a všetky výdavky spojené so štúdiom dcéry na STU v Bratislave, cestovné denne synovi 2,10 eur, strava 30 eur, plyn 75 eur, elektrina 76,80 eur, internet 10 eur, električenka dcéry 12,50 eur, životné poistky 67 eur mesačne a po odrátaní týchto výdavkov zostala rodine navrhovateľa suma 530,55 eur, pričom súd nezohľadnil úvery a pôžičky, keďže výživné je prednostnou pohľadávkou a toho času je príjem do rodiny navrhovateľa 1.292,73 eur, z ktorej sumy navrhovateľ naďalej hradí už vyššie uvedené výdavky. Odporkyňa do 10.7.2013 bola študentkou, i keď si neplnila svoje študijné povinnosti dva roky, poberala od navrhovateľa súdom určené výživné, brigádnicky si privyrába, jej matka je zamestnaná a od 1.4.2012 by jej boli odňaté a zastavené výplaty dávok, nakoľko sa zdržuje v zahraničí. Súd prvého stupňa považoval z vykonaného dokazovania za zrejmé, že navrhovateľ nie je schopný zo svojho príjmu platiť súdom určené výživné 80 eur bez ohrozenia svojej vlastnej výživy a výživy svojej rodiny, a preto jeho návrhu vyhovel a znížil mu výživné na sumu 26,65 eur, teda na sumu životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa, keď v období od 25.11.2012 do 10.7.2013 bolo minimálne výživné 26,65 eur. Dôvodil, že od 10.7.2013 odporkyňa ukončila vysokoškolské štúdium, súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti, a preto súd navrhovateľovi výživné voči nej zrušil. Zároveň vo výroku čiastočne zamietol návrh otca na zníženie, keďže tento sa domáhal zníženia na sumu 25 eur, teda pod zákonom stanovené životné minimum. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom náhradu nepriznal hoci v zmysle úspešný navrhovateľ mal právo na náhradu trov konania, avšak túto si neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Dôvodila, že ostatnýkrát súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom o zvýšení výživného od 15.12.2010, pričom tento rozsudok bol Krajským súdom v Trnave zmenený, keď v druhostupňovom rozsudku boli zohľadnené navrhovateľom uvádzané dôvody na zníženie výživného, teda že jeho dcéra C. navštevovala vysokú školu, syn chodil na školu strednú. Jediné, čo sa od tej doby a teda od septembra 2012 zmenilo je, že dcéra navrhovateľa C. nedostala internát a musí jej byť hradený privát vo výške 128 eur. Dodala, že navrhovateľ napriek právoplatnému rozhodnutiu neplatil výživné v stanovenej výške 80 eur bežné výživné a dlh na zročnom výživnom po 22 eur mesačne, ale platil iba 29,87 eur, aj to formou exekúcie. Poukázala i na tú okolnosť, že príjem jej matky počas jej štúdia bol podstatne nižší než príjem navrhovateľa, zamestnala sa až od 9.4.2012 do augusta 2013, kde jej príjem nepresiahol ani 100 eur mesačne. Poukázala na celkovú finančnú situáciu navrhovateľa, ktorý vlastní koňa, čo nie je lacná záležitosť a taktiež i plemeno stredného bradáča a je členom klubu chovateľov plemena bradáč. Záverom odvolania namietala i zaujatosť sudkyne voči jej osobe a na priateľský vzťah sudkyne s navrhovateľom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zvýšil jej výživné na sumu 80 eur mesačne od 15.12.2010. Na nariadenom odvolacom pojednávaní odvolateľka upravila svoj odvolací návrh tak, že uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu navrhovateľa na zníženie výživného nevyhovieť, ale ponechať výživné v sume 80 eur mesačne a to až do 10.7.2013.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Vo svojom rozsiahlom vyjadrení namietal, že v čase ostatného rozhodovania súdu prvého stupňa bola jeho dcéra študentkou strednej školy a syn J. žiakom základnej školy, pričom odvolací súd vo svojom rozhodnutí iba skonštatoval, že jeho deti z druhého manželstva sa vzdelávajú. Dodal, že výživné platí vo výške 102 eur a to 29,87 eur je zasielaných VÚSZ Bratislava a 72,70 eur poštovou poukážkou. Poukázal, že matka odporkyne dlhodobo nepracuje, práci sa vyhýba. Uviedol okolnosti starostlivosti matky o odporkyňu už v čase jej ranného detstva. Namietol, že nie je pravdou, že vlastní koňa v čase keď ho ešte vlastnil boli minimálne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny a je potrebné ho čiastočne zrušiť a konanie zastaviť ( a ) a čiastočne zmeniť ( ).

Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. bolo zníženie výživného navrhovateľa voči odporkyni zo sumy 80 eur na sumu 25 eur od 25.11.2011 do 9.7.2013 a zrušenie výživného navrhovateľa voči odporkyni od 10.7.2013. Predmetom odvolacieho konania je už len posúdenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti zníženia výživného od 25.11.2011 do 9.7.2013, keďže rozsudok v časti zrušenia výživného od 10.7.2013 je už právoplatný (ani jeden z účastníkov voči tejto časti rozsudku odvolanie nepodal).

Podľa súd (odvolací - pozn. odv. súdu) rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konania alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Odvolací súd v súlade s a skúmal splnenie procesných podmienok konania a zistil, že v danej veci konanie o znížení výživného za obdobie od 25.11.2011 do 26.3.2012 vykazuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a to prekážku veci rozhodnutej - res iudicata.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať znova.

V konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. sa totiž už rozhodovalo o výživnom, i keď na návrh navrhovateľky G. Y. (v tomto konaní odporkyne) o zvýšení výživného a v tomto konaní bolo napokon o výživnom rozhodnuté rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 26. marca 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. mája 2012.

Konanie o zníženie výživného za vyššie popísané obdobie tak muselo byť zastavené, keďže už o ňom (rozumej o výške výživného) bolo právoplatne rozhodnuté.

Odvolací súd preskúmal dôvodnosť odvolania odporkyne voči zníženiu výživného i za zostávajúce obdobie tjs. od 27.3.2012 do 9.7.2013 (keďže od 10.7.2013 bolo výživné právoplatne zrušené) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa ani v tejto časti nerozhodol správne, keď síce dostatočne zistil skutkový stav veci ale vec nesprávne právne posúdil.

Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ustanovenie § 78 ods. 1 vety prvej ZR (citované už súdom prvého stupňa) totiž robí možnosť zmeny rozhodnutia o výživnom závislou na zmene pomerov a korektným výkladom tohto ustanovenia i v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) vo veciach rodinného práva treba dospieť k tomu, že dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je vždy len taká zmena pomerov, ktorá má charakter podstatnej zmeny okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pre záver o existencii takejto zmeny je potom nevyhnutné zistenie kritérií rozhodujúcich pre určenie výživného ako v čase pôvodného rozhodovania (rozumej v čase rozhodovania rozsudkom majúcim sa tentoraz zmeniť), tjs. rozsudok Okresného súdu Galanta z 27. apríla 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 26. marca 2012 sp. zn. tak i v čase rozhodovania o zmene a prípadne i v príslušnom časovom úseku medzi takto vymedzenými hranicami a následné porovnanie takýchto kritérií, ich komplexné zhodnotenie a následné ustálenie, či tieto v ich súhrne odôvodňujú záver o zmene pomerov naznačenej už vyššie a ak áno, v akom smere (dôvod pre zvýšenie výživného, pre jeho zníženie, či dokonca pre zrušenie skôr uloženej povinnosti platiť výživné), rozsahu (miera zvýšenia či zníženia výživného) a aj od ktorého času (hľadisko nástupu zmeny pomerov v rámci obdobia sledovaného obvykle návrhom na začatie konania o úprave rozsahu skôr určenej vyživovacej povinnosti). Kritériami z uvedeného pohľadu významnými sú potom na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávneného (resp. i viacerých osôb v takomto postavení) a na druhej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinného. Prípadné zmeny v takýchto kritériách potom nemusia byť vždy jednosmernými (kedy ide o určitý ideál, pri ktorom viacero čiastkových zmien v ich súhrne podporuje jednu a tú istú úpravu miery skôr určenej vyživovacej povinnosti), ale môžu byť naopak takými, pri ktorých zmena na jednej strane vzťahu je vyvažovaná protichodnou zmenou na strane druhej (napr. nárast potrieb výživou oprávneného dieťaťa je sprevádzaný stratou zamestnania výživou povinného rodiča), či dokonca tu môže byť aj podstatnejšia zmena len jedného z viacerých kritérií (bez zodpovedajúcej zmeny na druhej strane tzv. vyživovacieho vzťahu), ktorá však sama osebe zakladá právom predpokladanú zmenu pomerov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.

Zmena rozsudku je prípustná len od času, keď došlo k zmene pomerov. Nezmeniteľnosť súdnych rozhodnutí má smerovať k právnej istote a vyžaduje sa, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, keď ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantná zmena sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. uvádza, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Špeciálna úprava Zákona o rodine výslovne neustanovuje dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov. Vychádza sa zo systematického výkladu v zmysle zaradenia tohto ustanovenia do spoločných ustanovení, pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania, najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu.

Zmena rozsudku v zmysle ustanovenia nie je možná spätne bez obmedzenia, teda aj za obdobie pred vyhlásením pozmeňovaného rozsudku. Rozsudok tak vždy rešpektuje požiadavku uvedenú v , že totiž pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Z obsahu spisu je zrejmé, že ostatnýkrát bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -83 zo dňa 27. apríla 2011, voči ktorému podala včas odvolanie navrhovateľka (v danej veci odporkyňa) a odvolací súd rozsudkom z 26. marca 2012 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že výživné na navrhovateľku odporcovi zvýšil zo sumy 29,87 eur na 80 eur mesačne od 15.12.2010, ktoré bol povinný platiť odporca vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky a dlh na výživnom za obdobie od 15.12.2010 do 31.3.2012 v sume 799,44 eur bol povolený odporcovi splácať v mesačných splátkach po 22 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Navrhovateľ v prejednávanej veci návrh na zníženie výživného podal na súde prvého stupňa dňa 25.11.2011, pričom na návrhu uviedol spisovú značku , teda učinil tak ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o zvýšenie výživného odvolacím súdom. Súd prvého stupňa mal správne tento návrh doložiť do spisu sp. zn. a posúdiť ho ako protinávrh. Navrhovateľ však na odvolacom pojednávaní dňa 26. marca 2013 uviedol všetky okolnosti zmeny pomerov uvádzané i v tomto návrhu a to štúdium dcéry z druhého manželstva v prvom ročníku na vysokej škole na UK odbor biológia ako i štúdium syna z druhého manželstva za automechanika na učňovke v prvom ročníku, uviedol i svoj jediný príjem, výsluhový dôchodok a z týchto pomerov už i odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Samotná okolnosť, že ostatné rozhodnutie sa zdá navrhovateľovi nesprávnym a nespravodlivým, nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov vedúca k zníženiu výživného v konaní preukázaná nebola, jedinou zmenou pomerov oproti ostatnému rozsudku o výživnom je platenie privátu dcére C. pochádzajúcej z druhého manželstva. O tejto okolnosti však navrhovateľ žiaden relevantný dôkaz nepredložila aj v prípade predloženia takéhoto dôkazu by sa jednalo o zmenu nepodstatnú, neodôvodňujúcu zníženie výživného.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zníženia výživného za obdobie od 27. marca 2012 do 9.7.2013 (tj. do dňa predchádzajúcemu zrušeniu výživného) v zmysle zmenil a návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách tohto konania rozhodol odvolací súd tak, že v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju návrhom v zmysle neuplatnila.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.