Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-668-2005.pdf
PDF · 97.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/668/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: HP Reality, spol. s r.o., so sídlom Harmanec 6, 976 03 Harmanec, IČO: 31 619 525, právne zast. JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom so sídlom Skuteckého 23, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: M. Ž., L.. XX. XX. XXXX, J. X. K. XXX/XX, XXX XX D. Ľ., Š. M. D., na vymoženie pohľadávky vo výške 645,16 eura (19.436,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 93/2005, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,04 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 645,16 eura (19.436,00 Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie a to na základe vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10RO/19/2005 zo dňa 14. 02. 2005.
Poverením č. 5601 014488 * zo dňa 29. 06. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Bc. Magdalénu Liščákovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, ktorá viedla predmetnú exekúciu pod sp. zn. EX 93/2005. V súčasnosti je exekúcia vedená pod tou istou spisovou značkou súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ustanoveným náhradníkom súdnej exekútorky Bc. Magdalény Liščákovej, ktorá bola dňa 30. 04. 2007 odvolaná.
Súdny exekútor dňa 15. 06. 2012 postúpil tunajšiemu súdu návrh oprávneného zo dňa 25. 05. 2012 na zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Súd považoval za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 23. 06. 2005, kedy bol pôvodne poverenej súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Oprávnený navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, avšak súd z obsahu exekučného spisu a predloženého exekútorského spisu EX 93/05 nemal preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie spolu vo výške 80,55 eura, z toho odmena 43,16 eura (za 13 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 28,90 eura, 20 % DPH z odmeny, t.j. 8,49 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich exekútor uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g) až j) priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval paušálnu sumu za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie dvakrát, za doručenie príkazu na začatie exekúcie dvakrát a takisto za doručenie exekučného príkazu dvakrát. Súd má za to, že v týchto prípadoch sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto súdnemu exekútorovi patrí za uvedené úkony odmena paušálnou sumou 3,32 eura len jedenkrát za každý z nich, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi za každý z uvedených úkonov paušálnu sumu len jedenkrát.
Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za 10 úkonov - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie účtu povinného (súčinnosťou Daňového úradu Banská Bystrica I), 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného (súčinnosťou Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica), 2x zisťovanie majetku povinného (súčinnosťou Okresného dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici, lustráciou katastra nehnuteľností).
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súdneho exekútora, preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - "telekomunikačné náhrady" vyúčtované sumou 1,20 eura a "kopírovanie a ostatné výdavky" vyúčtované sumou 2,50 eura z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, ani ich bližšie nešpecifikoval. Tieto položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súdny exekútor si uplatnil DPH vo výške 20 % z odmeny. Odmenu exekútora upravuje vyhláška /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ bez toho, že by tento vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi.
Podľa § 3 ods. 1 zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok /popri odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok/.
Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd "Každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva."
Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.
Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. (z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 31/04 zo dňa 17. 12. 2004).
Podľa § 27 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
Podľa § 28 vety prvej zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 65,04 eura, z toho odmena 33,20 eura (za 10 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov (poštovné) 25,20 eura, 20 % DPH z odmeny, t.j. 6,64 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená na návrh oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.