Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/1251/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: G. C., O.. X.X.XXXX, P. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 2.362,25 eura s prísl.

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 633,90 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne:

- zo sumy 42,26 eura od 21.07.2009 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.08.2009 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.09.2009 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.10.2009 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.11.2009 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.12.2009 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.01.2010 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.02.2010 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.03.2010 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.04.2010 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.05.2010 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.06.2010 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.07.2010 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.08.2010 do zaplatenia

- zo sumy 42,26 eura od 21.09.2010 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 2.362,25 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.803,76 eura od 29.6.2011 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalovaný, pridržiavajúc sa stanoviska vedľajšieho účastníka navrhol žalobu zamietnuť a to aj z dôvodu, že pohľadávka je premlčaná.

Vedľajší účastník v podaní zo dňa 15.11.2012 ako aj na pojednávaní dňa 21.10.2013 namietol premlčanie pohľadávky, neplatnosť dohody o uznaní záväzku zo dňa 16.11.2011 a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobca tvrdil, a a listinami preukázal, že:

- právny predchodca žalobcu - pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku, ktorá je predmetom konania, postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 28.6.2011,

- zmluvou o úvere č. 446590404 zo dňa 17.10.2005 pôvodný veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktorých splatenie bolo upravené v zmluve.

- žalovaný porušil svoje povinnosti splácať splátky a riadne včas, dostal do omeškania, preto svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu

- podľa tvrdenia žalobcu žalovaný ku dňu postúpenia (k 28.6.2011) dlhoval celkovú sumu 2.362,25 eura, pozostávajúcu zo sumy istiny 1.803,76 eura, riadnych úrokov 243,55 eura a úrokov z omeškania 314,94 eura.

Za účelom týchto skutočností predložil súdu zmluvu o poskytnutí úveru (čl 4), z ktorej súd zistil, že SLSP a.s. poskytla žalovanému sumu 46.000 Sk (1.526,92 eura) zmluvou č. 0446590404 zo dňa 7.10.2005. Túto sumu sa zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s riadnym úrokom 17,30% ročne v splátkach po 1.223 Sk (40,60 eura), čo spolu s poplatkom za správu úveru 50 Sk mesačne (1,66 eura) činilo 42,26 eura mesačne. Splátky boli splatné vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou dňa 20.11.2005 a poslednou dňa 20.9.2010 ( v celkovom počte 59 splátok) a pri riadnom splácaní mal zaplatiť celkom 61.150 Sk (2.029,81eura).

Ako vyplynulo z kompletného výpisu z úverového účtu žalovaného (čl.76), žalovaný zaplatil celkom 32.487,80 Sk (1.078,39 eura).

Žalobca o.i. predložil súdu „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 16.12.2011 (čl.9), ktorú mal žalovaný podpísať. V zmysle čl. 3 bod 3.1 tejto dohody osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 1803,76 eura titulom zmluvy so Slovenskou sporiteľňou zo dňa 17.10.2005. V bode 3.1 dohody sa zaviazal splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 20 eur, dátum prvej splátky bol 20.1.2012. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v bode 3 dohody, ktorý je označený ako „Forma splatenia záväzku“.

Žalovaný pred súdom potvrdil, že si v banke požičal 46.000 Sk, ktoré ale viac potrebovala jeho sestra, ktorá mu ich zakrátko v celosti vrátila. Polovicu dal do banky a zvyšok splácal. Splácať ale mohol iba do doby, kým pracoval, pričom dodnes i riadnu prácu nájsť nevie a živí sa príležitostnými brigádami.

Súd žalovanému predložil k nahliadnutiu listinu na č.l. 8 - Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.12.2011, aby sa k nej vyjadril a žalovaný nepoprel, že by túto dohodu nepodpísal a tiež vypovedal, že áno, bol u nich nejaký chlapík s návrhom, aby dlh splatil v splátkach. Celé sato udialo pri bráničke vo dvore a tento papier mal na podložke. Žalovaný si už detaily nepamätal celkom presne, zafixovaná mu zostala číslica „20“ t.j. výška splátky. Ohľadom skutočnosti, či mu SLSP a.s. doručila nejaký dokument, ktorým by ho vyzvala na plné zaplatenie celého nezaplateného zostatku úveru, k tomu sa na odstup času žalovaný vyjadriť nevedel.

Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že ak došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca má preukázať, ako a kedy k tomu došlo a za predpokladu, že to bolo viac ako 3 roky, vzniesol námietku premlčania. Ohľadom Dohody o uzavretí splátkového kalendára zo 16.12.2011 uviedol, že sa jedná o kombináciu jednostranných a dvojstranných právnych úkonov, pričom sa jedná o vopred pripravený formulár veriteľa, pripravený pre dlžníka v postavení spotrebiteľa iba na podpis. Tento formulár obsahuje jednostranný právny úkon „uznania záväzku„ žalovaným a dvojstranný právny úkon o dohode o splátkach záväzku. Ohľadom skutočnej vôle

konajúceho však vzniesol vážne pochybnosti. Ustálil toto konanie z neprijateľný spôsob podsunutia formulára o uznaní záväzku a preto je pre užívanie nekalej obchodnej praktiky neplatná.

Žalobca v stanovisku zo dňa 28.2.2013 oponoval tvrdeniam vedľajšieho účastníka s poukazom na znenie k tvrdiac, že zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Navyše, uznanie práva podľa nemožno stotožňovať s uznaním podľa , pretože uznaním práva podľa dochádza k predĺženiu premlčacej do by na 10 rokov a to bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel. Žalobca v postavení postupníka nemá charakter dodávateľa a na Dohodu o uznaní záväzku sa ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach nevzťahujú.

V podaní zo dňa 23.5.2013 žalobca špecifikoval konštrukciu výpočtu jednotlivých zložiek žalovanej pohľadávky, pričom kapitalizovaný úrok z omeškania bol rátaný v sadzbe 26,40%. Súčasť tohto podania zároveň tvoril kompletný výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého súdu nepochybne zistil, že posledná splátka bola zaplatená dňa 18.2.2008.

Na pojednávaní dňa 21.10.2013 vedľajší účastník (ďalej len VÚ) okrem skutočností, prezentovaných v písomnom vyjadrení k návrhu o.i. poukázal aj na to, že v Zmluve o úvere je zakomponované ( čl. 4), že RPMN je 9,42%, pričom podľa vedľajšieho účastníka ide o nesprávny údaj vzhľadom na to, že nie je logické, aby RPMN bola nižšia ako riadny úrok z úveru. Napokon VÚ nevylúčil, že premlčané budú jednotlivé splátky v období 3 rokov pred podaním žaloby.

Žalobca reagoval na stanovisko VÚ tým, že má vedomosť o tejto námietke a preto spôsob výpočtu RPMN doručí. Zároveň uviedol, že v čase spisovania Dohody o uznaní záväzku dlh žalobcu premlčaný nebol a preto na túto okolnosť nemožno prihliadať. Vo vzťahu k tvrdeniu ohľadom predčasnej splatnosti úveru uviedol, že sa jedná o softvérovú chybu v nastavení pri písaní žalôb, pričom v danej veci k predčasnej splatnosti vôbec nedošlo. Tá nastala v zmysle úverovej zmluvy dňa 20.9.2010.

Podaním zo dňa 29.11.2013 žalobca konkretizoval spôsob určenia RPMN podľa vzorca r=(F/P)1/T - 1, kde „r“ je budúce RPMN, „F“ je budúca celková hodnota (v tomto prípade 72.157 Sk), „ P“ výška požičaných peňazí (46.000 Sk) a „T“ vyjadruje čas, zodpovedajúci 59 mesiacom (59/12 t.j. 4,92). Po dosadení týchto hodnôt skutočne výsledné číslo bolo 9,42%.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho právne uzatvára:

V prvom rade bolo treba vyhodnotiť základné sporné otázky a to: 1) či je dohoda o uznaní záväzku zo 16.12.2011 platná a či nastali účinky podľa 2) či došlo k predčasnej zročnosti celého nesplatného dlhu na úvere v dôsledku pretrvávajúceho omeškania žalovaného a ak áno tak ako a kedy 3) či úver je bez poplatkov a úrokov kvôli vadnému RPMN

Je zrejmé, že medzi žalovaným a pôvodným veriteľom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva vychádzajúca z ustanovení o spotrebiteľských úveroch, pričom všeobecným predpisom, upravujúcim úverové vzťahy, je .

- bodu 1):

Podľa konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť. vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej smobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.

Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Súd aj z vlastnej rozhodovacej činnosti ako aj z rozhodovacej činnosti iných súdov má poznatky, že dohody o uznaní záväzkov zo strany dlžníkov sú vyhodnocované ako nekalá obchodná praktika, keď si od spotrebiteľa obvykle rovnakým spôsobom vynúti podpísanie uznanie záväzku, zakomponované aj s inými inštitútmi hmotného práva do jednej listiny, ktorej priemerný spotrebiteľ ani nerozumie. Aj v danom prípade žalovaný vypovedal, že jediná okolnosť, ktorej bola venovaná pozornosť pri návšteve onoho pán u nich doma, bola otázka výšky splátok.

Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle a obmedzujú konajúceho vo výbere možností na prejavenie vôle, možno usúdiť, že vôľa nebola slobodná. Samozrejme, pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, a však v inej kvalite než na to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony a iné. V prípade, že adresát právneho úkonu, ktorému je určený, nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu, je voči nemu tento úkon platný. To však neplatí, ak o nevážnosti vôle konajúcej osoby druhá strana od počiatku vedela, či dokonca vlastnou aktivitou voči druhej strane vykonanie nevážneho úkonu dosiahla. Skúmanie týchto atribútov smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený.

Dohoda o uznaní záväzku zo 16.12.2011 nebola úkonom žalovaného, vykonaným na základe vlastného rozhodnutia a presvedčenia, ale s týmto „nápadom“ prišiel samotný žalobca, keď v záujme dosiahnutia vymožiteľnosti pohľadávky v predĺženej 10 ročnej dobe dal žalovanému vopred pripravený formulár už iba podpísať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tlačivo „Dohody“ už bolo vopred

kompletne vypísané a žalovaný ho už iba podpísal, pričom ho ani nečítal. Z tohto pohľadu súd dohodu zo 16.12.2011 z hľadiska účinkov, ktoré „uznanie záväzku“ malo priniesť, vyhodnotil ako neplatnú, keďže bola získaná nekalou obchodnou praktikou a preto na jej základe predĺženie premlčacej doby na 10 rokov nenastalo.

- k bodu 2):

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pohľadávka pôvodného veriteľa ako celok mala byť zaplatená dňa 20.9.2010. Nebolo preukázané, že by úkonom pôvodného veriteľa došlo v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ako celku (odstúpením od zmluvy, vyhlásením predčasnej splatnosti ...) a že by bol žalovaný vyzvaný na jeho zaplatenie v celom nesplatenom zostatku. Úver z hľadiska plynutia času teda „dobehol“ podľa režimu uvedeného v zmluve t.j. bez zániku výhody splátok a bez ohľadu na to, že žalovaný bol v omeškaní. Keďže takto uplynula celková dohodnutá doba jeho zaplatenia, pôvodný veriteľ splatný dlh ako celok postúpil na žalobcu v roku 2011. Z uvedeného vyplýva, že nenastala zročnosť celého neplateného zostatku úveru pred dohodnutou dobou splatnosti (20.9.2010)

- bodu 3)

Táto otázka bola vyriešená podaním žalobcu zo dňa 29.11.2013 a teda nie je potrebné ju ďalej analyzovať.

Na základe vyššie uvedeného súd právne analyzuje: Hlavný právny vzťah založený zmluvou o úvere, ktorý podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona , a zároveň tiež aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa , pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. , 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v a vykonávacích predpisoch k nemu.

Úverový právny vzťah z hľadiska definície daného zmluvného typu upravuje ale iba Obch. zákonník, podľa ktorého:

Podľa :

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa :

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa :

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého

kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Súd na základe týchto ustanovení preto posudzoval, či a koľko finančných prostriedkov žalobcovi patrí, avšak:

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Vzhľadom na to, že nedošlo k predčasnej zročnosti pohľadávky podľa druhej vety , premlčanie bolo treba posudzovať len vo vzťahu k jednotlivým splátkam, ktorých splatnosť nastala jednotlivo v období 3 rokov pred podaním žaloby. Žaloba bola podaná dňa 2.7.2012 teda v danom prípade sa premlčanie týka splátok, ktorých splatnosť nastala v mesiaci jún 2009 a skôr. Splátka, splatná 20.7.2009 a všetky ostatné, ktoré mali byť podľa zmluvy zaplatené 20.9.2010 (v celkovom počte 15), ale premlčané nie sú.

S poukazom na vyššie zistený skutkový a právny stav preto súd žalobcovi v súlade s a nasl. priznal sumu 633,90 eura (15 splátok po 40,60 eura plus poplatok za správu úveru 1,66 eura). Súčasťou každej splátky 40,60 eura je zohľadnený tiež riadny úrok v zmluvnej dohodnutej sadzbe a preto ho súd nevyčísľoval osobitne, keďže tvorí súčasť pohľadávky.

Žalobca sa domáhal tiež kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý, ako sám žalobca tvrdil, boli účtované v sadzbe 26,40% ročne. Takýto postup je v rozpore s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, pretože aj podľa § 54 Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (17.10.2005):

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vo všeobecnosti platí, že veriteľ má nárok na úrok z omeškania aj bez výslovnej písomnej dohody, avšak v danom prípade je použitie ohľadom úroku z omeškania v rozpore s .

Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. vlády účinného od 1.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 9% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej nepremlčanej splátky až do zaplatenia ( v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola jednotná sadzba ECB 1%). Nie je povinnosťou súdu vyrátať kapitalizovanú výšku úroku z omeškania, aká by mu patrila pri použití správnej úrokovej sadzby a preto ho súd vyjadril iba výškou sadzby, počiatkom jeho plynutia a sumy, z akej sa toto omeškanie bude ku dňu reálneho zaplatenia počítať.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu súd žalobu v rozsahu premlčaných splátok ako aj v rozsahu, v akom úrok z omeškania presahoval výšku priznanej zákonnej sadzby (t.j. v rozsahu (t.j. 17,4%), bola žaloba zamietnutá.

Právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca vedľajšieho účastníka predložili súdu písomnú špecifikáciu trov konania, ktoré si uplatňujú. V závislosti od toho, či účastníci konania s argumentmi súdu budú alebo nebudú súhlasiť, sa ustáli aj ich výpočtový základ a preto si súd vyhradil právo o trovách konania rozhodnúť až po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.