Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Ro-39-2012.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Area
Subarea
5Ro/39/2012
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu X. V. L., L.. C.. I.., K.: XXXXXXXX, Ú. X, XXX XX F. právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti žalovanému N. L., W.. X.X.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX L. W. U., A. účasti vedľajších účastníkov I. T. T. L., K.: XXXXXXXX, L. XX, V., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštova 2, Košice a A. W. I. I. L. Q., K.: XXXXXXXX, W..N.Á. X, T. právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník o zaplatenie 3.439,18 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Spišská Nová Ves dňa 1.3.2012 pod č.k. 5Ro/39/2012-25 a konanie z a s t a v u j e .
Žalobca X. V. L., L.. C.. I.., K.: XXXXXXXX, Ú. X, XXX XX F. m á p r á v o na vrátenie súdneho poplatku v sume 199,30 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v lehote do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia.
Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q. E. U. Ú. I. právna pomoc spotrebiteľom n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.2.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3.439,18 € s príslušenstvom.
Tunajší súd vydal dňa 1.3.2012 Platobný rozkaz č.k. 5Ro/39/2012-25, ktorým uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil žalobcovi sumu 3 439,18 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 113,41 € od 4.2.2011 do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 206,00 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 499,56 € právnemu zástupcovi žalobcu. Žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť, nakoľko sa na adrese pobytu označenom žalobcom nezdržiava a podľa zistení Obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi má žalovaný hlásený pobyt bezdomovca v Meste Spišská Nová Ves.
Dňa 6.3.20102 A. W. I. I. L. Q. prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámilo, že vstupuje do súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného a súčasne navrhlo priznať mu náhradu trov konania. Rovnako dňa 8.6.2012 OZ právna pomoc spotrebiteľom prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámilo, že vstupuje do súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
Listom doručeným súdu dňa 17.4.2013 navrhovateľ oznámil, že berie návrh v plnom rozsahu späť, navrhuje konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.
Podľa § 174 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu a v lehote podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
Keďže navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred jeho doručením žalovanému, súd preto v zmysle vyššie citovaného § 174 ods. 5 O.s.p. vydaný platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil.
Podľa § 11 ods. 3, 4, 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
Súd priznal v zmysle ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch žalobcovi právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu kráteného o minimálnu sumu 6,70 eura v zmysle ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia a zaokrúhleného v zmysle ods. 11 citovaného zákonného ustanovenia. Súdny poplatok bude vrátený prostredníctvom príslušného daňového úradu.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ustanovenie § 146 ods.2 veta prvá O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto pokiaľ žalobca vzal návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému, (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods.2 veta druhá O.s.p.).
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., pretože mal preukázané, že žalobca svojím späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, avšak žalovanému samotnému žiadne trovy nevznikli, preto súd účastníkom vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
„Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie bolo do nášho právneho poriadku zavedené zák. č. 384/2008 Z.z, pričom týmto samotným zákonom bola vedľajšiemu účastníkovi daná legitimácia na vstup do konania. Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy podľa Dôvodovej správy k uvedenému zákonu bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba
odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor].“
Vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v zmysle ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník je možné mu priznať aj náhradu trov konania, ale len za predpokladu že toto právo vzniklo aj účastníkovi na strane ktorého v konaní vystupoval.
Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pojem každý spadá aj na vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby akým spôsobom si toto ústavou dané právo uplatní, ale musí počítať s tým, že súd bude skúmať podľa § 142 ods.1 O.s.p. či trovy ním uplatnené boli vynaložené účelne, teda, či sa nimi sledovalo procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu tých trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne.
Paušálny vstup spotrebiteľsko-ochranných združení do všetkých konaní, v ktorých vystupuje ako žalobca rovnaký subjekt, bez ohľadu na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nepovažuje súd za dôkaz o ich vôli naplniť cieľ svojej činnosti. Cieľom takýchto združení je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a preto v danom prípade vedľajší účastník ako občianska organizácia zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpil do konania z vlastného podnetu, pričom však zároveň splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania v rozsahu činnosti a cieľa, ktorého naplnenie smeroval svojím vstupom do konania.
Súd má za to, že v tomto prípade vedľajším účastníkom žiadne trovy konania ani nevznikli, pretože okrem podania, ktorým vyjadrili vôľu vstúpiť do konania na strane žalovaného, nevykonali žiaden úkon, ani nepodali žiadne vyjadrenie, či inak podporili žalovaného účastníka. Z tohto dôvodu súd obom vedľajším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Skutočnosť, že združenia zamerané na ochranu spotrebiteľa na zastupovanie v konaní splnomocnili advokáta, vzbudzuje dojem, že účelom ich vstupu do konania nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov, preto v prípade trov ich právneho zastúpenia sa nejedná o trovy účelne vynaložené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.